Ahojte, máte niekto skúsenosť s anhedoniou alebo depresiou? Vždy som milovala hranie hier, pozeranie seriálov, filmov, vždy som bola veselá, stále som sa smiala, no všetko je preč. Pred pól rokom som stratila úplný záujem o hranie hier. Myslela som si, že len proste rastiem a tak ma niektoré veci prestávajú baviť a ine zase začínajú. Od malička milujem pozeranie seriálov a filmov, vždy ma to napĺňalo a dokázala som ich pozerať stále a stále dookola, vždy to bol pre mňa únik a včera z ničoho, bolo jedno koľko krát som daný film či seriál videla, vždy ma bavil rovnako. Včera sa ale niečo zlomilo, pozerala som jeden z mojich obľúbených seriálov a uvedomila som si, že už necítim tú radosť, necítila som z toho absolutne nič. Nedokázalo som sa ani poriadne sústrediť. Vtedy som si aj uvedomila, že už ma vlastne neteší nič, skúsila som robiť všetko čo aom predtým milovala no nič ma už nenapĺňa. Chcem aby ma zase bavili činnosti, ktoré som tak milovala. Chcem zase pozerať svoj obľúbený film a tešiť sa z toho. Chcem svoj život aký som ho mala predtým. Mám pocit, že už nikdy nebudem šťastná, že už nikdy nebudem mať rada veci, ktoré som tak milovala. Viem, že tu budú mnohí z vás, ktorí povedia, že len dospievam. Ale nie je to tak, cítim prázdnotu, nič ma nerobí už štastnou. Som mladá väčšinu života mám pred sebou. Vždy som bola veľký snílek, tešila som sa na budúcnosť, tešila som sa na leto. No teraz sa už neteším na nič, myšlienka na dobré veci, ktoré v živote ešte zažijem vôbec sa na ne už neteším. V lete mám ísť na tábor, ešte pred týždnom som sa neuveriteľne tešila, no od včera už vôbec. Neteším sa na nič, nič ma nenaplňuje. Ale chcela by som zase cítiť radosť, chcem aby ma bavili aktivity, ktoré som predtým tak milovala. Stále milujem pozeranie filmo, hranie hier, ale vždy keď pozerám/hrám necítim z toho nič, prázdnotu. Vyrozprávala som sa aj členom mojej rodiny, som objednaná k psychologičke. No bojím sa, že už nikdy nepocítim radosť, že už ma nikdy nebudú baviť tie veci čo som tak rada robila. Už sa ani necítim ako ja, vždy som sa smiala, bola som veľmi veselá, no už to niesom ja, nesmejem sa nič. Chcela som vedieť čo to je, googlila som, našla som, že to môže byť anhedonia či depresia. Čítala som komentáre veľa ľudí, ktorý ju maju diagnostikovanú a presne tak ako oni sa cítim. Nemáte s týmto niekto skúsenosť? Tí, ktorí ste do zažili, ste zdraví? bavi vás zase veci, ktoré ste milovali? ste šťastní? Len chcem byť zase ako predtým.
@kacena4 ja som počula, že anhedonia je symptóm viacerých mentálnych chorôb, väčšinou depresie, no aj PTSD, úzkosti či bipolarnej poruchy
len jedno k tomu poviem, život nie je iba o veselosti, zábave a tešení sa, ale aj o protipóloch týchto pocitov. všetko funguje v cykloch, u žien obzvlášť. skús sa prestať menej riešiť, menej riešiť, ako sa cítiš, ale radšej sa zamestnaj školou, učením sa niečoho, alebo len prechádzkami v prírode, venčenie psov v útulku... a ak sa to nezlepší, smer psychológ.
@viestta lenze mna nebavi nic
Ja som roky riešila depresiu a astmu a nakoniec sa zistilo, že mam brutal veľa serotoninu. Po 20 rokoch teda nie som ani depresívna a nakoniec ani astmatička. Hold... naše zdravotníctvo.
daj pre premerať serotonin... odtiaľ by všetci s depresiou mali začať
@maialeo prosím, to sa dá kde premerať?
u endokrinologa..... je to vážna vec, lebo ty darmo budeš do seba pchať antidepresíva, ak ti skáče samotný serotonin... ja som toto vôbec netušila
@maialeo prosim ta, mozes napisat viac? nechcem intimity len skusenosti, ako vznikne nadbytok serotoninu a akym mechanizmom sposobuje priznaky depresie, ja mam A aj D aj E poruchu.
Skus ludi. 🙂 Vztahyyyyyyy. Zeny, vztahyyyy. :D
Je to urcite aj dobou v tkorej teraz sme. Aj som bola veselsia a optimistickejsia.ale uz rok sa netesim vobec na nic da sa to opisat ako prezivanie. Obcas sa aj sledujem ,ze preco mi je tak alebo tak ,sledujem sa nebavi ma nic. Proste akoby som bola unavena zo vsetkeho pritom mi nic nechyba. Ale vzdy je to ale. Ja chodim k psycholicke a pracujrm s nou na tom,preco vlastne sa to vsetko deje. Urcite by som na tvojom mieste tiez nasla pomoc. Nehovorim,ze po navsteve psychologa budes hned vidiet ruzovu zahradu.ani ja to nepocitujrm tak.ale snazim sa uz na niektore veci pozerat inak..je to dlha cesta ale nic nie je stratene.
@duracellko
@dominikatomas
Ja som roky mala pocit, že ma vystrelí z kože, zle sa mi dýchalo, psychika tiež otras. Skúšala som rôzne AD, no všeličo... až som si dala zmerať hormóny a tam to vystrelilo. Serotonin hodnota, že by som mohla lopatou rozdávať. Zašlo to tak ďaleko, že som mala vysoký tlak, vysoký tep, zle sa mi dýchalo. Takže ..... základom je mať hormonálnu rovnováku, zbytočne do seba budete pchať antidepresíva. Je to jednoduché krvné vyšetrenie.
@maialeo tiez som mala malo vitaminov hlavne b12, zelezo a magnezium
@maialeo a ako si to vyriesila prosim ?
necitala som ten dlhocizny prispevok ale anhedonia je priznakom depresie 😉 nie ina diagnoza