Alkoholizmus - blízky človek sa rúti do záhuby

Keď nechce, tak nechce. Vybral si sám

Ak sám nechce, nikto mu nerozkaze...môj otec bol toho prikladom

@elenka211 mate osobnú skúsenosť?

Ano ale tiez mu nieje rady

@evuska32 ako ste sa s tým vysporiadali? Nikdy vás neprepadavali pocit, ze ste mohli niečo urobiť a neurobili ste?

Moj svokor bol alkoholik, aj na nasledky zomrel. Vyrovnava sa s tym tazko, niekolko rokov sme sa snazili zo vsetkych sil to nejako zvratit. Posledny rok uz nastupila nejaka taka rezignacia. Ked prisla zachranka k nemu prvykrat, tak to bol velky stres, no ked uz niekolkykrat, tak sme to uz prezivali menej, da sa zvyknut aj na to :( ten posledny raz, ked manzel privolal zachranku, tak to bral uz tak, ze vsak zase bude za par dni doma. No ale uz nebol. Je to hrozna smrt, pomala a velmi smutna, no blizki maju na to bohuzial len obmedzeny dosah a cim dalej, tym mensi. Ten koniec je vlastne uz taka prva faza smutenia za odchadzajucim blizkym. U nas to ale teda bol cca ten rok.

No mala som maličkého syna keď otcova sestra ho presvedčila po autonehode na liečenie. Vraj nech to urobí kvôli vnukovi ..tak išiel. Po liečení mal chodiť buď na skupinové terapie alebo na ambulantnú liečbu, ale vykašľal sa na to. Chvíľu vydržal, ale vieš ako to na dedine chodí ..všetko dôležité sa deje v krčme. Tam mal aj svojich kamošov z minulosti a tí ho stiahli späť. Ďalšie liečenie už neabsolvoval. Už boli dni, iba keď mal menej vyžraté a kedy riadne. Alkohol sa mu stal osudným...utopil sa pred domom v potoku v 20 cm vode 🙈, samozrejme ledva chodil 😥

@evuska32 to mi je ľúto

Ty nie si zodpovedna za jeho život. Ľudia majú právo žiť život podľa seba a aj dopadnúť zle.

@autorka zazila som to vo vlastnej rodine. Minuly rok zomrel na alkoholovu cirhozu pecene moj otec. Tak velmi som sa hnevala, tak velmi mi to bolo luto. On nevidel ziadny problem. Pil cely zivot, 2x prisiel kvoli tomu o pracu. Zazil v zivote niekolko vykricnikov, ktore nevidel.
Nie, nedal si povedat, zil nestastny zivot.
Nie je to moja vina, nie je to nikoho vina. Bol dospely, nevedeli a nemohli sme nic robit

Môj ocino ... 55 ročný zdravý, šikovný chlap, no alkohol najlepší kamarát. Ma kompletnú rodinu, zdravé deti, vnúčatá, dom, chatu.... Snažili sme sa ako sa dalo, prosenie, vyhrážanie, zakazovanie, ignoracia... Posledné mesiace minulého roka to bolo hrozne. Keď sme ho prvý krát viezli na pohotovosť, tak sme boli v strese, obavy.. No keď sme ho tam začali voziť každý týždeň,(raz aj 2x za deň) a on mal z toho "srandu" tak nám už rupli nervy. On nás tak psychicky ničil, že sme proste rezignovali. Nevladali sme. Od rána od 5 hore, praca, domácnosť, malé dieťa, a namiesto toho, aby som večer ukladala dcérku spat, som sedela na pohotovosti s ním, kým mu nestiekla infúzia. A keďže hospitalizáciu vždy odmietol, nocou som ho viezla domov. Na ďalší deň s ním isla sestra... Vtedy som si povedala, že stačí. Moje dieťa za mnou doma plače, lebo ma potrebuje, a radšej budem tráviť čas s ním, ako s niekym, kto o pomoc nestojí. Pri poslednej pohotovosti v januari mu dal lekár 2 týždne. Že buď okamžite prestane a liečenie, alebo si ma chystať oblek(zlyhavali mu organy) Keď som ho videla, ako leží na posteli, a nevládze sa ani postaviť, necíti sa, tečú mu sliny, bolo mi hrozne. No bola to jeho voľba. Vtedy sa somnou lúčil, a nakoniec poprosil o pomoc. Ze to chce skúsiť, ak sa ešte bude dat. Okamžite sme to začali riešiť, detox, proti alkoholické, vyšetrenia, liečba... zatiaľ je doma 3 mesiace, tak uvidíme, či mu to vydrží. Ťažké pokiaľ on sám nechce, a nepoprosi o pomoc, nedokážete žiaľ spraviť nič

@lenicka298 ďakujem. Musí to byť ťažká, ale držím vám aj vášmu otcovi palce.

@autorka dakujeme. Je to veľmi ťažké, pozerať na človeka, na ktorom ti záleží, ako sa rúti do záhuby a nemoct mu pomôcť. Ale každý máme vždy na výber, a je len na nás ktorým smerom pôjdeme. Musíš sa odosobnit, a žiť pre ľudí, ktorý ťa potrebujú a chcú... držím palce 🍀

Je to 20 rokov od umrtia rodica a pravdupovediac asi vo mne navzdy budu pochybností, ci som mohol spravit viac, smutok aj hnev.