Ako zvýšiť sebavedomie?
Ahojte, existujú knihy a techniky ako si zvýšiť sebavedomie, ale dá sa to reálne, ak mám traumy z detstva? Otec najťažší alkoholik, nechce sa mi to rozpisovať, myslím, že si to každý vie predstaviť. Aj keď asi ťažko každý, kto nezažil. Bolo to hrozné, keď ste dieťa a nikdy neviete kedy príde ožratý domov. Celý chod rodiny sa podriaďuje tomu. Máte pokazený deň a peklo na zemi a neviete kedy.. U nás to bolo asi každý tretí deň, niekedy niekoľko dní po sebe. Utekali sme z domu, videla som ako napadol babku, mamu škrtil, napadol dokonca policajtov nožom, ktorých som zavolala ja, ale to už som mala 24r a už som bola v koncoch za celý život. Vtedy som si dala za cieľ ho dostať do basy, bola by som volala hliadku už vždy keď by bol opitý, no potom som sa presťahovala za prácou.. Celý život som si myslela, že on je moje najhoršie nešťastie, no vlastne som to tak teraz celé pochopila, že mama mi ublížila asi ešte viac. Neustále ma kritizovala, nikdy som jej nebola dosť dobrá, stále ma porovnávala s kadekým, čokoľvek som chytila do ruky, všetko bolo zle. Tým myslím všetky detaily, ona mi podá lyžičku, keď idem jesť (mám 35r). Keď idem na autobus, skontroluje mi spoje, či som si dobre našla. Deptá ma to maximálne. Včera som robila bábovku, stála nadomnou a všetko komentovala, jasné všetko bolo zle, lebo ona má iný recept. Každý deň celý môj život si našla vždy milión takýchto prkotín na ktoré ma upozorňovala a úplne sa mi až trasú ruky, keď mám niečo robiť a niekto sa pozerá. Ona sama má nízke sebavedomie, od každého nechá si všetko, a vrší sa celý život na mne. Pri mne nie je nízkosebavedomá, lebo zo mňa si urobila loptu do ktorej môže kopať. Už s ňou našťastie nebývam 10r, ale stále sa z toho neviem spamätať. Limituje ma to v práci a celkovo medzi ľuďmi. Ja už som mala myšlienky sa hodiť pod vlak, lebo nebaví ma to, rada by som bola "normálna". U psychológa som bola, ale zdalo sa mi, že to nikam nevedie, rozoberal témy, ktoré som rozoberať nechcela a nemali s tým podľa mňa súvis. Okrem toho tie sedenia boli aj drahé. Dávam teraz skôr peniaze do iných "trénerov". Začala som pracovať na sebe, všetky veci, čo mi chýbali k spokojnosti si dorábam. Napr. vodičský, až teraz, pretože mama ma vždy podceňovala, že je šoférovať nemôžem, lebo to nie je pre mňa (lebo ona si na to netrúfa). Vždy ma zastrašovala pred všetkým a keď som to potom zažila, čo mi vždy vykresľovala ako hrozné veci, tak som si vždy povedala, že toto bolo ono? Že to nieč nebolo a prečo ma s tým strašila, či je ona normálna, že sa všetkého bojí... No ale ako dieťa som jej verila. A len ma limitovala. Pritom som vždy bola aj v škole z tých najlepších, ale pre ňu som nebola nikdy nič. To už ma netrápi, jej už nič nedokazujem.
Takmer ako moj zivot. Otec alkoholik a mama ma psychicky tyrala a bola som jej lopta. Mne velmi pomohlo, ked som odisla na VS do ineho mesta a prisla domov na 1den v tyzdni (niekedy ani to). A postupne, ako som sa tam musela starat sama o seba a zvladala som situacie, ktore pridu v kazdom zivote, tak som si zacala viac verit. Takze moj navrh je: Ak mozes, utekaj. Utekaj co najdalej. Lebo to, co ti robia je psychicke tyranie a to si nik nezasluzi.
prečo si platila u psychologov? ak máš lístok od lekára tak u psychologa nepalíš nič...to len tak na okraj...😉
ake temy od veci s tebou rozoberal psycholog?
Existuje DDA. Vedia pomôcť. Stretávajú sa aj cez Skype. https://www.cs-dda.eu/
@deti95060810 mala som listok a platila som este 25e sa mi zda, alebo mozno menej, uz si nepamatam, bolo to uz pred 5 rokmi. Bol to jeden velmi dobry psycholog, s dobrymi recenziami, vystupuje casto aj v mediach. Ale ja teda som tam bola len asi 3-4x.
@moonlight1210 tak nedostal sa dalej ako rozoberat rodinu, vztahy, bolo by to v poriadku, ale mne sa zdalo zbytocne riesit mojej mamy surodencov, napr. brata, ktory sa prestal bavit s mojou babkou, pricom usudil z tych par faktov, ze on jediny je v tej rodine normalny, pretoze ma zenu a deti. Pricom dalsi bratia, jeden deti nema, a dalsi zije sam... Ale pritom je to uplne naopak, ten prvy je zakerny a tito dvaja pomahaju navzajom v ramci rodiny, jeden viac, druhy menej. A mne sa to zdalo zbytocne toto tak dlho riesit, pretoze som nemala pocit, ze pre mna by bolo toto nejak zasadne podstatne. Chcela som ked tak riesit svojich rodicov alebo mna, no on stale sa tomu vyhybal.
@ruzasipova ja uz som prec 10 r, odisla som za pracou, a tiez sa citim konecne lepsie, ale citim strasny hnev, cim dalej viac mi to dochadza preco mam problem s tym a tamtym, preco som nezila v normalnej rodine.
@vrabcek15 Ja si doma citim ako kralovna, aj som spokojna so svojim vzhladom, dokonca vidim, ze som castokrat lepsia ako ostatni v niecom, ale aj tym, ze som introvert, citim sa ako handikepovana, ze v spolocnosti ludi som taka hanbliva, ticha, neviem co povedat, mam akoby strach, ze sa strapnim, ze nebudem vediet tak rychlo pohotovo zareagovat. To uz je moja povaha, len ked sa k tomu prida aj vecne kritizujuca mama, tak nemam ziadne sebavedomie. Rada by som jej odpustila, ja si stale hovorim, ze snad to nechcela, len jej to jej vecne poucovanie ma, nedochadza.. Uz davno viem vsetko co mi stale opakuje, vedela som to uz ako 10 rocna snad, nic nove nevymyslela. Uz je aj starsia, tak zacina byt uz aj dost mimo tuto dobu, v plno veciach sa nevyzna, ale mne vsetko vycita ako keby tomu rozumela, pricom hovori hluposti. Napr. si hladam pracu, som na UP a ona mi zacne nadavat, ze nemozem byt vedena na UP, ked mi dieta chodi do skolky. Tu myslienku som jej asi ja vnukla, ked som povedala, ze nemozem sa prihlasit ako osoba starajuca sa o dieta do 6 rokov, ked chodi do skolky. A ona si poprekruca a toto jej z toho vyjde, taketo bludy. Ja uz nevladzem jej na to ani oponovat pretoze to nema zmysel. Smutne na tom je to, ze sa stala takmer nepocujuca, a ked jej nieco poviem, tak ona si aj tak melie svoje, povie ze ona nepocuje tak nevie co som povedala, ale ja som si uvedomila, ze to takto bolo vzdy, aj ked este pocula, nikdy ma nepocuvala. Vzdy len co ona povedala bolo svate. Ja si hovorim, ze takato osoba (co vela nevie o svete ani o nicom) ma uplne znicila, ze to je uplne nelogicke, aby som sa jej dala zlomit. Dobre ja viem, ze je to mama, ale zial je to tak. Je uplne toxicky clovek, keby to nebola mama, tak by som sa s nou vobec nestretavala, pretoze je tak nabita negativnou energiou, ze max. 2 dni s nou vydrzim. A ona ma stale vola domov, aby som s nou byvala, ale to je uz ciste peklo pre mna. Pri nej som nikdy nemohla mat nazor na nic, o nicom rozhodnut, vobec o nicom, ona mi vyberala oblecenie do 24r kym som u nej byvala.. Nikdy jej nic nebolo dobre co som ja chcela o sebe rozhodnut, len co ona. Najhorsie je, ze ona si nic z toho neuvedomuje, alebo sa robi, lebo ona mi chce len dobre a vzdy robila vsetko pre mna a ona zije pri svojej mame v malom meste, kazdy den sa o nu stara a ja som si dovolila sa odstahovat.
Precitaj si o coachingu...ono to zavisi vsetko od teba....
Ale dobre je...ze si odisla od mamy.......je mozne ze tvoja mamicka je psychicky slabsia...alebo ako to slusne napisat....tu toxikaciu ..uplne chapem..pri psychicky chorych je dolezite aby ta nestiahli so sebou.....do svojich chorych myslienok.....manipulacie.
hm, keby som ti chcela pomoct, tiez by som sa najprv pytala na tvoju mamu a jej pozadie, rodinu, minulost. lebo tvoj problem vyplyva z nej a jej spravanie zas z jej minulosti a rodiny. to ju formovalo. tak ako teba formovala zas ona a tvoja rodina. ved to vidis. na sebe.
ty potrebujes pochopit svoju mamu (nehovorim sucitit, ci lutovat. ak to nechces, tak nie. pocity si zas nemas znasilnovat.). ale pochopit. pochopenie ulahcuje zmierenie sa s tym, co bolo a prinasa rovnocennost. lebo je to take ako bezvetrie. uz s tebou ludia nedokazu tak lahko pohnut.
strach ta ponizuje, hnev zas povysuje. ani jedno ti nedava rovnovahu, pri oboch si zranitelna (aj pri hneve, aj keby si sa citila s hnevom silna).
ale mozno potrebujes predsa len najprv prejst fazou hnevu.
(inak, nemas niekedy pocit, ze citis ten hnev prave preto, ze sa ti zivot nedari tak, ako by si chcela? a vtedy si hovoris, ze keby si nezazila toto hento vtedy, tak dnes...?)
@pieksamaki no ano, ona za to nemoze, cely zivot zila s alkoholikmi, zial preto ma negativne myslienky, neveri si, a vo vsetkom vidi utoky. Ciastocne som aj ja taka. Pretoze dieta co zije s alkoholikom si to dava za vinu. Okrem ineho. Mne jej je luto, ale keby s nou zijem, tak by mi uplne uz znicila zivot. Snazim sa z toho vyliecit z minulosti este, no obavam sa, ze sa to uplne neda.
@moonlight1210 Ano, ale on nerozoberal jej detstvo, ale zivoty, ktore si zariadili jej surodenci v dospelosti a to ju ani mna uz neovplyvnuje.
Ja ju chapem, ale co ma stve je to, ze ona nechce pochopit mna. Ona si ide svoje a ked jej aj poviem nieco, tak ju to nezaujima a robi si stale co robila aj predtym. Mna to jej neustale poucovanie zranuje. Ked som porodila, tak prisla do porodnice a tam mi hovorila, ze mam davat dietatu jest, ako keby som bola retard! A tym, ze nepocuje, tak ona si mysli, ze sepka, ale vsetci to poculi a ja som jej este musela navyse kricat naspat, aby ma pocula, no hanbila som sa. Bola som tam 30rocna a spoluleziace mali menej rokov, tak si to vies predstavit. Aj oni tam mali matky na navsteve, normalne matky, ja som sa citila hrozne. Tiez ma to vytocilo. A potom este viac to, ze ona vsade kade chodi rozdava peniaze, lebo nic necaka zadarmo. Takze ona nahanala doktora v nemocnici a chcela mu davat na druhy den uplatky za to ze ma odrodil. No hanba. Rodila som v Kochu a mala som to zaplatene.. Minule bola u doktora a chcela mu dat peniaze za to, ze zatelefonoval inemu doktorovi. Ten doktor sa na to samozrejme urazil a vyrazil ju z ambulancie. Ja jej to hovorim, aby to nerobila, aby nepchala kazdemu za vsetko peniaze, lebo je to uz aj urazka pre tych ludi. Ja ked pridem k nej, vzdy mi pcha peniaze. Kludne pridem raz za mesiac a ona mi da 400e. Ja si to neberiem a vzdy sa s nou hadam za to. Uz som skoro agresivna, no ona to vzdy robi. Ked pridem s muzom, tak to napcha jemu. To iste robi babka. Ked si nezoberieme, strcia to dietatu kamsi do tasky. Mne je to trapne uz, ako keby som si tam chodila pre peniaze. Pricom zaraba malo.. Stale mi vari jedlo, ale nikdy nevari take ako ja chcem, ale len ake ona chce. Dobre vie, ze nechcem aby mi pchala do maleho sladkosti. No ona mu spravi palacinky, babovku, kupi 50 kindervajec... To dieta tam nic normalne u nej neje len hluposti. Potom je z tolkeho cukru besny. Vadi mi to. Musim sa pozerat ako ublizuje mojmu synovi, vie ze sa mi to nepaci, ale s usmevom na tvari to robi.
Vôbec ti netreba psychológa ani nič podobné. Všetku silu máš sama v sebe ☝️ si silnejšia než si myslíš. Kto toto nezažil nepochopí. Možno som to nemala až také ako ty ale tiež som si tým prešla a u psychológa som nikdy nebola. Musíš si to "opraviť" v hlave. Prijala si za vlastné že si neschopná niečo urobiť poriadne alebo vysielaš že si obeť a tak si ľudia dovoľujú. Možno to máš v hlave že keď uvidíš mamu zasa príde k nejakému konfliktu. Možno aj sama veríš tomu že tvoja mama ma pravdu. Ale ty vieš najlepšie kto si. Keď ti druhí hovoria že to nedokážeš ukáž im že sa mýlia .. ukáž čo je v tebe a nechaj ich s padnutymi sankami. Urob niečo pre seba čo ťa posilní. Na začiatok zmeň vizáž .. možno sa ti to zdá nepodstatné ale budeš sa cítiť lepšie budeš lepšie pôsobiť na ľudí oni ťa pochvália ty sa budeš cítiť ešte istejšie a nakoniec sa to odrazí aj v iných oblastiach. Daj si nejaké krátkodobé ciele aby si mala myseľ sústredenú na niečo prospešné. Rob čo ťa baví. Medituj. Čítaj knihy je veľa motivačných kníh. Maj sa rada a ukáž druhým ako ťa majú mať radi. Staraj sa o seba. Keď sama seba opustis nikto iný pri tebe nebude stáť. Život je údajne len jeden tak prečo ho preplytvat prijímaním urážok a podceňovania od druhých ? 🍀🍀🍀
No je to hrozne ako jedna mama dokáže zničiť život svojej dcére.. Ja som tiež mama a tiež mám dcéry.. Ta tvoja výpoveď je pre mňa mementom, že treba byť pri kritike opatrný... Ako ak sa dá tak sa s ňou stretavaj co najmenej, viem že som ti písala aby si jej odpustila. Totiž chcem tým povedať že keď jej odpustis tak príde do tvojej duše pokoj a ten si nenechaj zobrať svojou mamou... Viem že je to hrozne ale ak ta bytie s nou depta tak ho treba eliminovať..ona tiež musí pochopiť, že už si dospelá žena a nenechás sa od nej dirigovat.. Skús sa zamerat sa na svoju rodinku, užívaj si a teš sa so svojím dieťaťom, manželom. A ako ti tu písali žienky sú rôzne kurzy kde učia ľudí ako sa nebáť povedať svoj názor, vystupovať pred ľuďmi, otvoriť možno by ti to dodalo odvahu ☺️ale držím palce aby si bola už len šťastná 😉
Mas velmi dobry dotaz, co sa tyka odpovedi na moju reakciu.....ano.je to tak.
Akoby som o sebe citala. Do bodky sedi vsetko.Aj ja mam tazke srdce na mamu,cely zivot do mna kopala a stale nadavala na otca. Vzdy som si myslela,ze on je ten zly,ale opak je pravdou. To ona nas vsetkych nicila svojim nestastim. Mama je nestastna, ma hroznu povahu. Stale fnuka nad detstvom,ale jej surodenci su normalni,to len ona vkuse vyfnukava. Oco je nesmierne sikovny chlap,taky sa malokedy najde. Ma svoje muchy ako kazdy,ale ona si na nom nic nevazi. Za vsetko nanho nadava a zly priklad mi dala,lebo som tiez kazdeho len kritizovala za vsetko. Nikto jej nebol dost dobry,na kazdom nieco nasla. Asi sa nespravne vydala plus kombinacia labilnej povahy sposobila take tornado,ze vybuchne ako sopka a metie zo sebou vsetko,co jej pride do cesty. Neustale ma ponizovala,cokolvek som urobila bolo zle. Za vsetko bitky. Nadavky. Stale som rozmyslala,co som urobila zle. Nevedela som rozlisit,co ke dobre a zle,lebo vsetko bolo len zle. Svoju zlost si vybijala na nas detoch. Bola som v takom stadiu ako ty a dodnes mam problem nieco robit pred ludmi, napr. v robote mam nieco spravit a ak nadomnou sedi sef alebo niektori z kolegov,nie som schopna to urobit tak ako ked som sama. Rozmyslam,ci to mam urobit tak alebo tak,neviem ako je to spravne. Musis mame odpustit,uvedomit si,ze zijes svoj zivot a nestracat cas uvahami. Nie vsetko je vina tvojej mami. Mala tazky zivot s tvojim otcom a nevedela to filtrovat inak ako na tebe. Nie je to ospravedlnenie,ale pomoze ti pochopit,preco bola taka. Mne pomohla vlastna domacnost. Ale stale mam pocit,akoby som zila za nejako oponou a nevedela vyjst von. Proste sa stale kontrolujem,bojim sa nieco povedat,neviem sa vyjadrovat v spolocnosti. Podla aj ty mas sebavedomie take akurat. Netreba mat sebavedomie take,ze ludia okolo teba sa budu citit zle. Uvedomujes si svojich kvalit a popri tom si asi skromna,co su pritazlive vlastnosti pre okolie. A este k tomu psychologovi. Vela takychto ptoblemov vychadza z dalekych korenov. Ono to nie je len o tom,ze mama je nastastna. Z niecoho to prameni a mozno by ste to casom odhalili a aj tie sedenia su na dlhsie,to sa neda par sedeniami zhodnotit a aj vyliecit dusu
@ivangeline to je perfektný odkaz, ďakujem, skúsim.
psychológ v niektorých prípadoch môže pomôcť, ale niekedy nie a myslím, že ty si ten druhý prípad, poviem ti tak, si silná žena, viem že nie je jednoduché čím si si prešla, ale vidieť, že sa snažíš a chceš žiť inak ako si videla u rodičov, ja ti držím palce a vieš čo mne pomohlo? keď som sa postavila pred zrkadlo a hovorila som si, že som šťastná, krásna, pozitívna a časom sa to aj stalo pravdou 🙂
@iren88 Ja by som aj odpustila a zabudla, ale je to tazke, vzdy ked pridem domov a ona je stale rovnaka. Stale ma poucuje, diriguje. Ja tak zavidim zenam co maju mamu s ktorou sa da normalne porozpravat ako 2 dospele osoby. S mojou sa to neda zial, lebo na kazdu temu by mala len ona pravdu a ona je strasne staromodna, takze ziadne novinky neuznava. Raz som chcela ist na koncert, uz som si sama zarabala, deti som nemala, a ona ze ci mam tolko penazi a uplne mi to znechutila.
Ahoj, ja som zažila to isté.. v 19. Rokoch som sa odsťahovala od nich 400km a predstav si čo, teraz sa prisťahovali sem do mesta kde bývam ja a robia mi všade hambu, začali pracovať tam kde muž, v robote tiež cirkusy a,hambu robia aj jemu. Odsťahovala by som sa zase ale už mám hypo.. takže všetko prežívam znovu.
Ahoj, na začiatok ti chcem napísať, že mi ju ľúto čím všetkým si si v detstve prešla.. A podľa mňa robíš dobre čo robíš ☺️teda, že sa zdokonaľujes, posúvaš vpred, pokračovala by som v tom ďalej. 😉☺️Potom by som si každé ráno povedala že som krásna, úspešná žena a dosiahnem všetko na čo si pomyslím 😊Neviem ci máš svoju rodinu ale zamerala by som sa na ňu. A mame by som odpustila viem, že je to ťažké ale keď odpustíme ľuďom čo nám ublížili, tak vlastne aj nám sa uľaví ☺️