Ako zvládate únavu?

12. dec 2021

Ahojte, čoskoro sa blíži môj termín pôrodu, a tak sa zamýšľam ako zvládnem únavu pri bábätku. Posledné noci spím hrozne, a som cely deň odpísaná, ale nič nemusím v podstate robiť, neviem si predstaviť taká nevyspata fungovať a ešte aj chodiť kočikať napríklad.. ako to zvládate/zvládali ste?

amelie2017
12. dec 2021

Zvladame 😅 a zvladnes aj ty. Budes musiet. A bude treba zapojit aj otecka. Kym bude s babatkom, spi. Kludne popros aj maminu, svokru, sestru, kamaratku,...nech idu pokocikovat a ty spi. Alebo nech su doma, ale ty si daj stople do usi, lebo trosku zamrnci a mas po spanku 😀

hipuska
12. dec 2021

No, ja som zo začiatku nerozlisovala deň a noc. Keď spalo dieťa, spala som aj ja. Keď bolo dieťa hore, bola som hore aj ja. Všetko ostatné robil muž. Také malé dieťa sa nemusí nutne "kočíkovat" Stačí kočík umiestniť na balkón/terasu keď bude spať a získaš plus čas na kávu a iné. A keď sa zladíte tak dáš aj to kocikovanie počas dňa. Tento režim platil iba pri prvom dieťati....a so zvysujucim počtom detí, som zistila, že idem tak na 30% a stíham oveľa viac a že mi stačí oveľa menej spánku ako 8 . Dostala som sa na 5hodin/noc. A ešte som s prehľadom stíhla upratať, navariť, stavať lego a ísť von 😀

petamich
12. dec 2021

nebudem ti klamat ale napr. ja osobne to zvladam tazko 🤷‍♀️ ale zvladam, co mam robit, vratit sa neda 😂 ako je pisane vyssie, netreba byt hrdina a poprosit o pomoc, pred lock-downom chodila svokra kazdy utorok kocikovat, po 17:00 ked muz skonci v praci je s malym on, cez vikendy viac menej tiez a ja poskytujem sluzby mliecneho baru, su dni ked som velmi unavena a nervozna a schyta to manzel 🙈 ale vacsinou idem na zotrvacnost a cokoladu 🙂 a to nas maly cez den spi len 35 min. v postielke a ked chcem, aby spal dlhsie musime ist na 2-3 hodiny von a hybat sa vpred, takze nachodime tak 8-10 km 🙃 su dni, ked mi do placu je, pri predstave tej prechadzky alebo predstavy dalsej noci, ked pytal jest kazdu 1-1.5 hodiny, kazdopadne vsetky to zvladame a isto zvladnes aj ty

alexandra2468
12. dec 2021

Zle, ale zvladame 😃 zvladnes aj ty. Sama sa prepnes do “survival mode” a ani nebudes vediet ako a zvladnes to.
Niektore dni mozno nie, vtedy si lahnes na postel k dietatu a budes plakat s nim 😃 a potom sa zas pozbieras a budes ficat dalej.
Neboj sa. Bude to dobre a hlavne to bude kazdym dnom lepsie a lahsie.

luciannka83
12. dec 2021

Unavu zvladam tak, ze som o 19yej s malou v postely. Muz riesi starsie deti. Ked som unavena, lahnem poobede s malou a pospim. Kojim po leziacky, prsia odhalene, mala sa prisaje kolkokrat tak, zesa ani uplne mepreberiem. O luxusne popratanej domacnosti snivam. Zvacsa hasim najvacsi bordel🙈. Mam 3 deti a vikendy a ked si na distancnom vzelavani je masaker😅😊

elizabet173
12. dec 2021

ja som bola viac unavená pred pôrodom, ako po ňom. 18 kg naviac moje telo teda už dosť cítilo, v noci som bývala desať krát najmenej hore, lebo som už často chodila na WC, zle sa mi spalo, lebo bruško...po pôrode som naopak cítila obrovskú radosť a príliv energie, veď to bolo, akoby som zhodila zo seba ťažký batoh 😎. Tiež som si zdriemla s drobcom aj cez deň, ale hlavne treba zapojiť od prvého dňa manžela, prebaľovať, upratovať, nakúpiť, kočíkovať, treba mu vysvetliť, že sa to postupne uhádže, vytvoríte si systém, je to dočasné obdobie, kedy musíte zabrať. Vykašli sa na nepodstatné veci, prvoradé bude bábätko a ty.

lucka_ke
12. dec 2021

telo aj hlava sa úplne prispôsobia dieťatku, neboj sa, možno budeš mať zlaté dieťa čo ti bude vkuse spať, nestresuj vopred

ruzasipova
12. dec 2021

Prve ako pisu vyssie, tam mas cas spat s dietatom. Zaujimave to zacne byt az pri druhom.

elizabet173
12. dec 2021

@ruzasipova to hej, najmä ak sú druhé dvojčatá...je fajn, keď je po ruke niekto na pomoc. Aj keď ťažko povedať, či je zložitejšie mať dvojčatá, alebo keď sa druhé narodí v čase, keď má prvé rok. Ale tak každé dieťa je iné, niekto má to druhé ako za odmenu, spinká, pozerá, niekto také náročné, že keby sa narodilo prvé, tak druhé by nikdy nebolo. 😎

jaja20
12. dec 2021

Moja dcéra spala cez deň len 2x po polhodine a v noci sa budila každé 2 hodiny. Volala som ju " duracelka". Dva roky som sa poriadne nevyspala,a potom som hneď išla do práce. Manžel mi pomáhal menej ako minimálne,lebo robil do 19 hod. a aj v sobotu. Mama v tom čase robila v Anglicku a so svokrou malá nechcela byť,takže v podstate všetko bolo na mne. Aj na záchod som musela chodiť s ňou na rukách,lebo bezo mňa nevydržala ani chvíľku. Napriek tomu som mala vždy navarené,upratané,aj o seba som sa starala. Záleží od toho,ako si fungovala pred tehotenstvom. Lebo poznám aj také ženské,ktoré boli lenivé už predtým,a keď sa im narodilo dieťa,samozrejme nič bez cudzej pomoci nezvládali.

lucpro1
12. dec 2021

to zvladnes aj keby neviem co bolo, to proste budes mat zakazdym motivaciu, aj ked uz budes casto padat ako sa hovori na hubu. Viem to aj podla seba, bola som kedysi zvyknuta spat aj 10 hodin ale jak prisla mala tak sa vsetko zmenilo. A telo si casom aj zvykne :D