Ako ste bojovali s panickými atakmi?

Ahoj,poznáme... ja zvyknem mať záchvaty,že sa neviem vyzívať! Proste sa mi nonstop zíva a neviem prestať. Trvá to celé hodiny. Ja mávam pocit,že by som si najradšej roztrhala kožu. Koža mi je malá. Alebo sa zobudím v šialeným strachu a s búšením srdca. Mne blízka osoba to riešila antidepresívami. Ja odolávam. Už roky. Keď mám veľmi zlé obdobie,púšťam si rôzne dýchacie cvičenia-nájdeš ich kopec na youtube. Predýchavám...alebo pred spánkom si púšťam zvuk dažďa. Najviac mi pomáha asi chôdza... alebo akákoľvek fyzická námaha. A hlavne!!!!! Keď to začne,snažím sa nemyslieť,alebo myslieť na niečo pekné,milé,zlaté...fungujem tak už roky. Zatiaľ sa to nedostalo do štádia,že by som prestala zvládať,ale je mi jasné,že potom sú len antidepresíva . Snáď to ale zvládnem. Veľa síl prajem

Najdôležitejšie je s tým nebojovať…cim viac na to zameriame pozornosť, tým viac to živíme. Predýchať, vymenovať päť vecí v miestnosti, aby sme sa dostali zo špirály strachu, aj ľad na zátylok môže pomôcť 🙂 zamestnať myseľ a myslieť na pekné veci ( všetkými zmyslami-predstaviť si dobrú chuť, niečo voňajúce, pekné vzhľadom či na dotyk). Vždy ako to prišlo, tak to aj odíde. Mne pomáha aj vetička, že čas nestojí, čiže raz to pominie

Ja som to mala asi 4 roky,Poradim,chod von medzi ludmi a snaz sa komunikovat so znamym znamou, s ktorymi sa da o hocicom ,co ta jeho, ju , a teba tiez bavi,..praca,kucharcina, politika, dovolenky ,treba odvratit myslienky od uvedomenia si ,ze ti je zle,Vtedy by si nemala byt sama. ja som na to prisla tak,ze raz ked to na mna prislo,rychlo sa osprchovala, a utekala na pohotovost, ze uz umieram,.po ceste som sa stretla s jednou znamou,slovo dalo k slovu, asi 7 minut,prehovorili, a zrazu som si uvedomila, ze mne nic nie je,,tak som sa vratila domov.Pochopila som, ze som na total psychicky vycerpana..Potom ked som odisla od zleho manzela ,nastupila po materskej do prace ,vsetko preslo.

@vorkola no mne sa to deje casto v obchode ked dlho musim stat v rade a čakať.. vtedy normalne mam pocit zw polozim košik z ruk a musim utiecť, neviem co vtedy robiť, snazim sa najst sposob ako rychlo zaplatit a ist proste preč… som na materskej tiež a dlho mi nic nebolo a znova sa mi to vratilo, posledne mesiace su zaberak na moju osychiku ohladom deti, starsi vystraja, mladšia umrnčana. Uz to niekedy nedavame s manzelom a uz je totho dost aj pre oboch

Ja som sa z toho vyliečil cvičeniami, zvladaním záchvatu a antidepresivami. Počas záchvatu mi pomáhalo s tým nebojovať. Nechať to do seba vstúpiť, prijať, a požiadať aby atak alebo úzkosť odišla. Prijatím to trochu povolí lebo strach povolí a ten to drží. Každým ďalším záchvatom to pôjde ľahšie. Ja som mal veľmi silné záchvaty až do bezvedomia. Pomáha aj uvedomenie si, že ti to nemôže ublížiť. Je to len pocit. Nevyžiadaný, nechcený, bolestivý ale len pocit. Pomáha kľud, redukovanie vnemov z vonku všetkými zmyslami na minimum. Režim dňa s pravidelnou stravou tri krát denne a pitným režimom.

Ja to mam iba a len pri búrkach. Minule do mňa kolega ešte rypal tak som skoro odpadla už som videla biele svetlo
Nuž len dýchať hlboko.

Ja mám presne toto isté v obchode, ako náhle dlhší rad a musím čakať, nastupujú tieto stavy...čo vám pomáha? Ja beriem magnezium a teraz mi Dr.predpísala xanax, ale ten som si ešte nevzala

@kissiska snazim sa chodit do obchodu denne a na kratsiu chvilu, stale pri vstupw kontrolujem ake su rady, vyhladavam skor mensie obchodiky aby som sa cim skor vybavila. No niekedy proste staci blba myslienka na tento stav a uz na to myslim ale tak snazim sa nejak upokojit ze som v poriadku a nic sa mi nestane , pomaha mi ked chodim s muzom, a detmi. Zabavim hlavu inak aj ked vedlajsie mysllienky stale ma vracajj do tohto stavu ale snazim sa postupne upokojovať