Ako ste bojovali s depresiou?

@maminka1988 bez liekov to nedas. Ja som bojovala s liekmi...a dakujem Bohu, ze existuju. Mojdovtedajsi zivot, bol co sa tyka prezivania hrozny. Uzivam 5 mesiac a je mi fajn. Tesi ma zit.

@maminka1988
Neurol je veľmi návykový a nemusí ani plniť funkciu ktorú potrebuješ. Pravdepodobne ti ho predpísal obvodný lekár. Môže mať dokonca aj opačný efekt,sám môže vyvolávať depresiu,ak si čítala pribalovy leták tak tam to určite je napísané.
Netreba sa hanbiť-nie je za čo a ísť čím skôr za lekárom,určite ti pomôže. Hanba je keď sa to nerieši a ak tu ešte niekoho máš,tak tým dupľom.
Ja napr užívam lieky na srdiečko,pretože ich potrebujem a tiež ich pravdepodobne budem užívať do konca života. Hlavne že pomáhajú,či nie? Hlavne sa drž.

Mala by si ist skor pravidelne k psychologovi a spracovat to a pripravit sa na to,co najskor pride..

No, moja, asi ti nepomôže nič také obávam sa. Len sa s tým treba nejak vyrovnať, zmieriť. Nič zlé sa ešte nestalo, musíš veriť. Veľmi držím palce, aby si sa z toho dostala, viem, čo prežívaš, ver mi. Veľmi blízky človek mi nedávno odišiel a nepomohlo nič. Ani lieky na upokojenie ani návštevy u psychológa. Čas vylieči všetky rany.

To mi je luto. Tie pocity su ale normalne ked ti zomiera rodic. Zazila som ten neskutocny smutok, aj ked kazdy vie, ze to raz pride, neda sa na to pripravit, nas to zastihlo velmi, velmi necakane a rychlo. Bolo to strasne, vzala som si dovolenku, preplakala dlhe hodiny, rodina sme si vsak boli navzajom oporou, nevyhybali sme sa. Zazila som par asi zachvatov busenia srdca, zavraty, ale liekom som sa zdaleka pokusala vyhnut - v podstate som nosila len par tabletiek niecoho na ukludnenie (od obvodneho) stale pri sebe a to mi dodavalo akoby pocit istoty ze mam zachranu keby nieco, a tak som napokon neuzila ani jeden a vyhodila som celu skatulku. Take akoby “virtualne placebo”. Prvych par dni- tyzdnov bolo najhorsich, kym prehrmeli doslova fyzicke, psychosomaticke problemy. Zial to tak byva, treba vydrzat, casom to bude trochu lepsie. A to som dost psychicky odolny clovek, viem si predstavit ze labilnejsich to asi aj zlozi. Vtedy treba vyhladat radsej pomoc, kazdy sa uz sam pozna kolko unesie.

@deti95060810 Obvodna lekarka.

@derdia Prepac za otazku ale dokazes fungovat aj bez nich?

@tuppuk Velmi sa toho bojim. Bojim sa zaspat dokonca.

@lelelienka Ja mam Neurol a Citalec. Citalec som este neuzila ani jednu ale Neurol kazdy vecer inak nezaspim. Tiez mam busenie srdca a stale placem. Neviem sa z nicoho tesit a na nic sa sustredit.

@ninka297 Dakujem ☹️

@maminka1988 určite je to pre teba veľmi ťažká a emočne náročná situácia. Lieky máš celkom fajn predpísané, len ich zle užívaš=neužívaš, lekár ti hádam vysvetlil čo a prečo ti ich predpisuje. Predpokladám, že Citalec máš na všetky tie negatívne pocity,zúfalstvo a (ne) chuť žiť. Neurol si dostala asi na preklenutie najťažších chvíľ, kým Citalec zaúčinkuje. Ak užívaš "len" Neurol, tak sa zamysli reálne, ako dlho ho chceš užívať? Lebo časom za staneš rezistentnou na danú dávku a budeš musieť navyšovať... Dokedy? Skús nad tým porozmýšľať, prelieč centrálnu nervovú sústavu(mozog), nech sa ukľudní, skús psychoterapiu, pracovať sama so sebou a skúsiť zvládať ťažkú rodinnú situáciu. Ak nemáš nízky tlak, užívaj aj magnézium Magnerot, prvý týždeň 3x denne 2 tablety ako píšu v príbalovom letáku. Doplň aj vyššie dávky vitamínu D.
Držím palce.

nechcem byť necitlivá, ale prečo sa toho tak veľmi bojíš? každý z nás raz musí odísť z tohto sveta, niekto skôr a niekto neskôr, môj ocko tiež zomrel nedávno... si na ňom závislá že nemáš kam ísť? toto si zodpovedz ako prvé, z čoho pramení tvoj strach

@maminka1988 nepoznam tie lieky, v zivote som nic take neuzivala, poradila som si sama aj ked to nebolo lahke. Zazivala som to co ty. Drzim palce, aby si sa z toho dostala, ci uz s liekmi alebo bez. Teraz sa to urcite tak nezda, ale ver ze bude casom lepsie 😉

@lucka_ke nemyslim ze clovek musi byt zavisly na niekom kto umiera, aby za nim smutil. Je to proste prirodzena vec ze nechces stratit blizkych. Jedine u silno veriacich si vsimam, ze sa s tym vyrovnavaju akosi lahsie, proste “boh to tak chcel” je odpoved takmer na vsetko.

@lelelienka to som dala len ako príklad, dôležité je zodpovedať si z čoho ten strach pramení a snažiť sa to vyriešiť ak to riešenie má... strachu sa postaviť a uvedomiť si, že to zvládnem, život pôjde ďalej

@maminka1988 neurol je hnusna droga, nemozes to uzivat dlhodobo, amme v rodine chlapa ktoremu to predpisu v cechach uz 15 rokov a stal sa z neho zmagoreny fetak...

@lucka_ke ja by som to ale vobec nenazvala strach, skor je to proste prirodzeny smutok ze niekto odide. Podla mna su to uplne rozdielne emocie. Ale ok, nech uz to kazdy nazveme inac, neda sa robit nic ine len sa s tym zmierit a prezit to.

smútok je prirodzený, ale úzkosti, nechutenstvo, plač je už prejav niečoho iného a to niečo pramení z veľkého strachu, že sa niečo strašné stane keď tu už dotyčný nebude a preto píšem to čo píšem, treba zistiť ČO je na tom to najhoršie pre autorku, čoho sa bojí

@maminka1988 zatial ich beriem 5 mesiac... A nerozmyslam nad tym fungovat bez nich. Aj keby mam vysoky tlak tiez by som dala na lekarov ak by to neslo inak.
A ja chcem svoj zivot radsej prezit stastna s tabeltkami ako sa zabit...

@maminka1988 ahoj tak že mi psychiater nasadil antidepresíva a je mi už dobre

@jamimo Praveze mam nizky tlak. Dakujem za radu a povzbudenie

@lucka_ke Nie som na nom zavisla ale mamku uz nemame. Teraz pred mesiacom zomrela mamka mojho priatela a teraz sa toto deje s ockom. Mozno preto som v takom psychickom stave ze vela zleho za tak kratku dobu.

@maminka1988 choď k psychiatrovi neurol je totálne svinstvo

@maminka1988 ja ta uplne chápem,toto ani nie je depresia ale zažívas najťažšie chvíle,pripraviť sa na odchod rodiča,to sa ani nedá....mne zomrela maminka minulý rok a myslela som ze sa zbláznim,lenže mne zomrela nečakane,takze sa nebolo na co pripravovať,o to vacsi to bol šok....ale zazivala som niečo podobné pri manželovi ked mi povedali ze zomiera,vtedy som schudla asi 10kg nechutilo mi jesť,tiež som sa chodila vyplakat do inej izby aby ma nevidel...a tváriť sa pred nim ze sa nic nedeje,bolo to ťažké obdobie mala som vtedy 30 a dve malé deti...a on prehral boj s rakovinou.Uplne ta chápem.