Ako sa zbavím úzkosti?
Ahojte, na začiatok poviem,že chodím k psychologičke. Dlhšiu dobu, zhruba 5 rokov mávam intenzívne úzkosti. Súvisí to s tým, čím som si v živote prešla, čo sa mi stalo a tak.
Našla som si super psychologičku, ktorá mi pomohla nabrať sebavedomie, pomohla mi sa cez to preniesť, v zmysle,že už na to nemyslím stále.
Na začiatku som stále plakavala, bola som bez nálady, nebola so mnou reč, na nič som nemala náladu, bola som chodiaca mŕtvola.
Teraz som už plná života, viem si život užiť,nie iba prežívať.
Avšak....žiaľ dodnes mi niekde v myslí zostalo to,že ak niečo uvidím, počujem čo mi pripomenie tie hrozne udalosti zo života, tak ma opäť chytí úzkosť,síce iba na krátku dobu, omnoho kratšiu,no som zo seba sklamaná a nahnevaná na seba.
Viem,že plakanie má nikam neposunie, a ani moju situáciu nezmení, preto sa vždy úsmev radšej prejsť,idem si zacvičiť, čítam si knihu, idem von s kamarátmi. No počas toho, sa stále cítim nesvoja, stále je to, akokeby som tu úzkosť pri sebe nosila ako nejaký prívesok.
Čo mám prosím Vás robiť? Lieky veľmi brať nechcem, nakoľko som predtým bola aj na psychiatrii, tam mi dávali lieky, no totálne som po nich bola oblbnuta, a to si skrz prácu dovoliť nemôžem.
Za každú radu budem vďačná ❤️
Ahoj kľudne aj mne napíš. Tiež som strašne citlivá a viem čo to je ,keď to príde z ničoho nič a v kľude 😏
Rada si popíšem
ja som prave po rocnej liecbe uzkostnej panickej poruchy uz 2 mesiace sa neliecim a konecne mi je dobre.
Ahoj. Teší ma, že sa snažíš nájsť spôsoby, ako dané situácie prijať a ako pracovať s pocitom úzkosti. Rada by som Ti poslala silu vydržať a prekonať to, čo Ťa sužuje.
Že o týchto pocitoch a prekonaní potrebuješ písať, je v poriadku, uvoľní sa z Teba niečo, čo dokáže pomôcť iným v podobných situáciách a zároveň priimeš niečo, čo Ti napovie, že ten prívesok pocitov tam stále je a dokáže Ti v budúcnosti pomôcť vyhnúť sa správaniu, ktoré si mala v počiatkoch a neviedlo k riešeniu.
Ahoj ja mám to čo ty,len som to neriešila ešte s nikým ani s psychológom...stalo sa to asi dva týždne dozadu...bola som chorá,COVID...a proste zrazu neznesiem nič,všetko mi vadí, vynárajú sa mi veci z minulosti, myslím si,že pre nikoho niesom dobrá ,že už som na nič ..a podobne veci, nechápem čom to je,že mám takúto psychiku,či to je tou chorobou ,alebo čo..predtým som bola plná energie a dobrej nálady,teraz chcem len spat a nič nerobiť...je mi z toho strašne....a neviem čo mám robiť s tým dalej
@stastna17 mne veľmi ,len neviem kde sa obrátiť..ja chodím spávať do malého izby o 19tej každý večer...chcem byť sama po tme a spím do 7rana a unavená som celý deň,priateľ si myslí,že nechcem byť s nimi...ale to není tým...len mi všetko vadí,každý dotyk...mám pocit,že má všetko boli ...aj keď to nieje bolesť,ale neviem sa uvoľniť a byť chvíľku v pohode,celý deň som napätá. A nervózna 🙁
@petra8786 ano poznam to , tak ja som takto zila par rokov a potom som si povedala dost, uz som normalne ani nezila. Vadil mi uz aj hlas, zvuk ked rozpravali. Nastastie som nasla super psychiatra nasadil mi liecbu, rok som brala 1/4 tabletky lebo mi to stacilo, vyssiu davku som netolerovala, takze som bola na liecbe s 1/4 tabletky AD jeden rok. Pred 2.mesiacmi so ju vysadila a je to iny zivot. Teraz este budem chodit na terapie aby som vedela zvladat stres alebo ked ide na mna uzkost ako bojovat s tym.
@petra8786 tak liekov je strasne vela, ja som brala paretin, moj dr. ma s nim velmi dobre skusenosti dal mi tento. k tomu prve 2 tyzdne xanax iba polku , lebo ak nasadis AD moze byt 2-3 tyzdne zle kym zaberu , potom uz som brala iba tu 1/4 cely rok. Ono stale som aj ja cakala ze to prejde. Ale trvalo to roky a uz som bola v takom stadiu ako ty a uz to zasahovalo do zivota tak, ze uz by sa muz so mnou po case aj rozviedol, bola som zla, bolo mi zle, nikto ma nechapal ako sa citim. Je chyba ze ludia to beru tak, ze lieky brat nechcu, lebo su to lieky na hlavu. Ja som bola uplne rovnaka, chodila som do prace, cvicila, chodili sme uplne vsade, konecne sa nam aj vztah s detmi a muzom urovnal, kedze som uz normalna. Nikto ani v praci ani v rodine nevedel ze sa vobec na nieco liecim. Mne to dr. vysvetlil ze uzkost je ako nadcha , je to slaba choroba , ktoru ale treba preliecit aby nepresla do zapalu pluc a neliecena uzkostna porucha vedie do depresii atd.
Tak si povedz, že keď príde taká chvíľa,tak sa na to povznesieš, jednoducho zákažeš si na to myslieť, nadýchni sa, vydýchni a ideš ďalej, nebudeš sa v tom vŕtať, veď už si si to vyriešila na terapii...keď to vyskúšať,zistíš,že to ide, bude ti ľahšie...je to skúška osobnosti. Riešiť problém áno,ale donekonečna sa v ňom šprtať nie,už to máš vyriešené, viac si ver a neboj sa. Nemysli na zle a vsugeruj si pozitívne myslenie a slovíčko nadhľad,v každej ťažšej situácii na to slovo nadhľad mysli.
Ahoj, ja si prechádzam úzkostno-depresívnou poruchou, tak ak budeš chcieť, kludne mi napíš 🙂