Ako sa vysporiadať so strachom zo smrti?

ak chces, tak mi napis spravu.

Ja sa smrti nebojím. Bojím sa toho, aby moje deti neostali bez matky. Chcem byť s nimi tak dlho, kým ma budú potrebovať.
Každý raz umrie, jediná spravodlivosť na tomto svete.
Keď nad tým niekedy premýšľam, nie sú to príjemné pocity, ale vždy ma upokojí myšlienka, že tam hore ma čakajú milovaní.

Tiež sa bojím iba toho, čo by bolo s deťmi a mojou rodinou keby som zomrela.. taký strach má zrejme každá mama, to mi príde ešte v norme..na tvojom mieste by som však vyhľadala odbornú pomoc..tebe strach zo smrti zasahuje do každodenného života a ani jeden deň nežiješ, len prežívaš..život máme iba jeden, preto by bola veľká škoda ho takto premárniť a trápiť sa..

Máš to po nejakej konkrétnej skúsenosti?

Toto je na psychiatra,prepáč,nepotešila som ta,ale uľaví sa ti a dokážeš fungovat

Ak je to uz az tak vážne, ze ti to nici život, vlastne aj zdravie....vyhladala by som odbornú pomoc. Smrť je súčasť zivota a nik nevie, kedy si zubata pride pre neho.

Ak myslíš,napíš mi správu.Co to opisuješ,som zažil veľakrát,a aj zažívám doteraz.

uzkostna porucha plus ocd

@kacena4 navštevujem, aj lieky beriem. Žiaľ neviem sa toho strachu zbaviť a mám pocit, že aj keď mi zmierňuje fyzické prejavy stále nedokážem na to prestať myslieť a prestať sa báť

Navštevujem aj psychiatra, beriem lieky ale stále sa nedokážem toho strachu zbaviť. Mám dcérku a veľmi sa bojím, že tu nebudem pre ňu ale zároveň sa bojím aj o seba, ešte chcem žiť

Odkedy si pamätám som mala strach zo smrti.. Fakt, už ako dieťa som o tom premýšľala a bála sa.. A pomaly sa to stupňovalo.. Začala som pociťovať z toho úzkosť.. Niekedy ma to tak prepadlo, že "do p*dele, ja FAKT niekedy zomriem, to sa nemôže stať!", stav kedy sa mi chcelo z tej paniky a strachu plakať.. chcelo sa mi kričať o pomoc.. To uvedomenie si, že sa to NAOZAJ niekedy stane.. a uvedomenie, že to vôbec nemusí byť až o xy rokov, ale kľudne zajtra alebo o hodinu... No hrozné....
Ja sa s tým snažím bojovať tak, že vedome tie myšlienky posielam preč.. Ak sa mi vkradnú do hlavy, uvedomím si ich, uvedomím si, že nemá význam sa v tom vŕtať a snažím sa presmerovať pozornosť niekam inam.. Spočiatku to nebolo ľahké a hentaké stavy sa mi diali často (prakticky som každý deň rozmýšľala o smrti), ale čím lepšie a úspešnejšie sa mi darilo odkloniť pozornosť inam, tým bola tá frekvencia nižšia... Zároveň som si našla hobby, .. vášeň, ktorá ma pohltila natoľko, že ani nemám čas na smrť myslieť.. Proste tie dni mám tak zaplnené, že nie je priestor na premýšľanie o "hlúpostiach".. A ak náhodou to príde do hlavy, pošlem to proste preč, "nerochním sa" v tých myšlienkach... V čase fakt nepríjemných stavov som skúšala aj techniku uzemnenia "5-4-3-2-1"..

Ako povedal Epikuros, smrť sa nás vlastne netýka. Pretože pokiaľ sme tu my, nie je tu smrť. A keď príde smrť, nie sme tu my. Nik sa predsa nezúčastní vlastného pohrebu. Aspoň ja taký plán veru nemám 🙂

Ja sa viac bojím o nijakej zákernej chorobe,že ostaňem ležať bezvládný na posťeli,nedajBože tak,že ma budú musieť krmiť,polohovať,atd...Z otcovej strany moji ujovia,už nežijú,styria zomreli na rakovinu,pomerne v mladom veku.Od 45-60.Asi preto mám obavy.

Smrti sa netreba ani báť, ani sa na ňu tešiť, proste len je. Ja sa skôr bojím umierania, ale neviem prečo to na mňa prišlo na 30. narodeniny, ako darček 😅 Ale musíš si nájsť techniku ako obsesivne myšlienky ovládnuť, prijmi ich keď prídu ale nevenuj im príliš pozornosti, lebo ten krátky čas co tu máš stravis strachovanim.

Ano ja,Bala som sa Zaspat ze sa uz nezobudim ,Akonahle som po materskej isla do prace, zakratko topreslo

@estrella5 ahoj, vieš mi povedať niečo viac o tej technike?
Mám pocit, že z toho strachu zošaliem.

Zo začiatku,ked som ochorel psychicky,( v roku 2005) depresie,úskosťi,porucha osobnosťi,aj mne sa to začalo s búšením srdca.Ale po x vyšetreniach mi nezisťily nič,som úplňe zdravý,len na to,že depresie a úzkosťi mi pretrvávajú až dodnes.A dodnes chodím s búšeňím srdca na kardiolôgiu,raz ročňe,kde mi robia vyšetrenie krvy,Echo srdca,záťažový EKG,klasické EKG,ale na búšenie mi srdciarka povedala,že je to zo stresu,čo prežívá každý človek.Je to reakcia ťela na stresové situácie.Len niektorý,teda väčšina ľudí to zvláda dobre.Doteraz mávam bušenie,niekedy aj ked som doma,a nemám žiadný stres,úzkosťi.Naučil som sa s tým žiť-po 18-tých rokov,a už tomu nevenujem toľko pozornosťi,kedže viem,že moje srdce je v poriadku.Ale úplňe neni som pokojný,kedže stres, dokáže vyvolať srdcový záchvat-nechcem ťa strašiť...ale čím viac na to myslíš,tým viac to bude pre teba ťažšie.Treba to konzultovať s psychiatrom,či nemáš náhodou panickú chorobu,(alebo fôbiu)ako ja npr.z výťahu,kde sám nenastúpím.Roky som sledoval svôj pulz,čo je stále od 60-do 75,čo je norma,a mám 47 rokov.Nepijem alkohol,ani drogy,"len fajčím"😢
Aj moj psychiater mi povedal na búšenie srdca,že pokoj,je to zo stresu.Treba si dať vyšetriť na srdce,a ak bude všetko ok,čo aj dúfám,tak sa snažiť byť pokojný.Aj ked viem,že v dnešnom sveťe sa to moc nedá,ale čo narobíme...
Veľa šťastia.❤

@rol76 úplne ťa chápem, ja mam ale strach iba z rakoviny.
Nežijem, prežívam a prestávam to zvládať

@woman79 Ked máš potrebu o tom hlbšie sa porozprávať,kľudne mi napíš mail. : rol76ko@gmail.com 🌹

Ahoj 🙂 aj ja som podobne, ked chces, tak mi napis 🙂

Ahoj,ja mam rovnaky problem.Pomaha ti nieco??Je to dost hrozne..☹

@rol76 ahoj ja som natom takysto uz to ide treti mesiam a mam aj fyzicke prejavi nedokazem sa na nic sustredit a mavam aj tocenie hlavy kazdy den ma boli zaludok nedokazem uz ani jest velmi som zhudla minuli tyzden som bola na pohotovosti tam mi robili ekg a krv bolo vsetko v poriadku ale ja mam aj tak strach teraz ma boli velmi chrbat a aj zaludok a citim sa velmi unavena a jemi zima bojim sa velmi a uz nevladzem kazdy den prezivat tento strach

@mama147 Ahoj. Zaujímavé, aj ja som vyšetrení, na všetko, okrem tých bolestí v krížovej oblasti, a medzi lopatkami. Všetko je v poriadku. Už neviem čo, a ako...

Niektorí tento strach riešia tak, že sa na smrť snažia nemyslieť, zamestnávajú si svoju mysel aby nemali čas myslieť na smrť. Iní zájdu za psychiatrom, a ten im predpíše antidepresíva a anxiolytiká takže ich to trochu utlmí a boja sa smrti menej. Iní sa činia, a šetria si peniaze na to aby sa dali po smrti zmraziť a dúfajú že raz ked veda pokročí ich "rozmrazia". Iní veria a prakitizujú rozne náboženstva ktoré ponúkajú posmrtný život ako kresťanstvo, islam, hinduizmus. Niektorí veria v reinkarnáciu, duchov, či v mimozemšťanov ktorí nás spasia (ufo kulty).
Mne osobne proti strachu zo smrti pomohlo skúmanie zázrakov a znamení v kresťanstve, a tie ma akosi presvedčili, že kresťanstvo naozaj pochádza od Boha, čo mi dodalo vieru v posmrtný život a viac menej zbavilo strachu zo smrti. Pozri si, možno ti to tiež pomože :
https://www.posmrtnyzivotexistuje.sk/1-zazraky-...

Asi by som nedoazala zit s kazdodennou myslienkou na smrt. Beriem ju ako prirodzenu cast zivota. Ako vravievali nasa starka, na slnku nikto nezhori, kazdy sa raz pominie. A v pohode sa dozili veku 94 rokov, zomreli pokojne, v spanku.
Treba prijať co je nevyhnutné a uzit si kazdy den. Naco sa vopred trapit?

Dobrý večer ako ste si pomohli ohľadom uzkosti dakujem