Ahojte. Chcem sa spýtať, že ako sa u vás prejavuje depresia? Mám totižto problém, že neviem dostať z hlavy, že mi bude zle, neviem už čo mám robiť so sebou…
Depresia je pocit hlbokeho bytostneho smutku, ktory nema dovod, zaciatok ani koniec. Prenika tebou az na kost. Ty ako jedinec/individualita prestavas existovat, smutok ta pohlcuje.
To co popisujes znie viac ako uzkost, pripadne ina obsedantna diagnoza vtedy byvaju taketo vtierave myslienky castejsie.
to mas skor uzkostne stavy, skus zamestnat mozog co najviac, stale nieco robit, niecomu sa venovat, nedat priestor takym myslienkam..
Presne toto iste mám aj ja a sami si to privodime že nám ozaj bude zle
Poviem Vám baby, že boj s vlastnou hlavou je najťažší. Je to tak strašne obmedzujúce. Bola som včera u psychitričky, dala mi nejaké lieky. Dnes idem k psychologovi na test. Najviac svojho času venujem svojmu synovi. Je to moje všetko, najviac na svete ho milujem. Ale keď to na mna príde, tak je to hrozné. Mám pocit, že ho vtedy oberám o náš spoločný čas.
Psychické problémy je boj na dlhú trať, lieky len potlačia stavy , nevyliečia. Na YouTube je veľa cvičení ako prekonať alebo zmiernit úzkostny stav,keď to príde na teba. Taktiež aj knihy je ich veľa ja mám napríklad teraz rozčitanu knihu Najväčšie tajomstvo. Môžem ti povedať jednu myšlienku odtiaľ a tým sa snažím riadiť aj ja. Keď príde na teba stav bezmocnosti, úzkosti , beznádeje predstav si že to čo ťa tak trápny nalozis do vlaku , ale nenastupis ty ostaneš na stanici. Predstav si, že vlak sa pohol, ale ty ostávas ale ten pocit , že ti bude zle ostal v tom vlaku , ktorý odchádza a ty sa len pozeraj ako odchádza. Viem je to jednoduché napísať, viem že to hneď neprejde, ale cvičením s vlastnou hlavou prídeš na to kedy, prečo sa spustí u teba ten zlý stav. Na každého funguje niečo ine
Ja sa liečim na depresie, u mňa sa to prejavuje hlbokým smútkom, plačom, silnou únavou, nechuťou do života.
U mňa napríklad takto. Prestávam komunikovať, prestáva má zaujímať okolie. ..nejem, nespím. Len ležím. Ale vďaka Bohu zatiaľ to nikdy netrvalo u mňa dlhšie než pár hodín.
Zalezi v akej je to faze. Ono napriklad ja zo zaciatku som len vyhladavala samotu. Chcela som mat pokoj a len byt. Ale postupne ono to dokaze naberat na intenzite. Takze treba vyhladat najskor psychologa a uvidis co dalej.
To kludne moze byt aj paranoja ci panicke stavy... ved sa o tom porozpravaj s lekarom..najprv obvodny, ten ta nasmeruje dalej...