O necele 2 tyždne ma čaka moja prva operácia v živote - hysterektomia. Neviem, čo to do mňa vošlo, inak taka nebyvam, mam z nej neskutočný strach. V noci nemožem spavať, nemožem jesť, každu chviľu na to myslim.Ako to prekonať?
Janetinka , ďakujem. Ano mam strach z bolesti po operácii. Mam znamu, ktorá to prežila a jej opisovanie mi pride, ako z hororu, Strašne bolesti, že sa nedalo vydržať. Ona ešte po 2 tyždňoch od operácie chodila skrčena.Budu ma operovať cez brucho. Viem, že čo sa tyka lekaára budem v dobrých rukach, len mne sa všetko v živote nejak skomplikuje .
Úplne ťa chápem. Ja som mala to isté. Ten strach... Len ja som sa nebála bolesti, ja som mala strach z narkózy.
je to uplne normalne ze mas strach ale uvidis, ze ked uz tam budes, uz nebudes mat strach a uz to budes brat len tak, ze aby to co najlepsie dopadlo. drzim palce, aby to vsetko dobre dopadlo.
rozumiem ti. verim, ze ta bolest v tvojom pripade nakoniec nebude velka a ze to zvladnes a prekonas 🙂 kazdy to preziva inak, okolnosti mozu byt rozne a aj citlivost cloveka. ak sa budes vopred bat bolesti, nijak ti to tu bolest nakoniec nezmierni. ale to sa lahko hovori, chapem ta 🙂
Z nejakého dôvodu musíš ísť na tú op všakže? Takže hlavu hore každá bolesť prejde 😉😉
Sla som na gastro z hora z dola ma mali robiť čakám v čakárni sedí tam žena co bola už "hotovo" no vyzerala úplne ko. Reku fasa..🙄 A vieš čo? Mne nič ale absolútne nič nebolo... Takže keď jednému je zle neznamená ze aj tebe bude.
Treba si to v hlave nastaviť nič viac 👌
Za krátku dobu ma čaká operácia hlavy, tiež prvá op. v živote, ale ja mám opačný problém. Ja nespoznávam samú seba, lebo nepociťujem žiadnu nervozitu, ako keby sa ma to celé ani netýkalo. Po oznámení diagnózy miesto strachu z toho celého prišla akási úľava, že konečne po tých dlhých behačkách po doktoroch a množstve vyšetrení majú moje problémy aj opodstatnenie. Viem, že ma čaká dlhá a náročná cesta k úplnému vyzdraveniu, ale verím, že už bude len dobre resp. lepšie. Po operácii sa netreba hrať na hrdinov, treba vždy povedať o bolesti, ak nebude dostatočná úľava po tom, čo ti naordinujú. Držím palce! 🍀
Och Bože žienky, veľmi Vam ďakujem za Vaše povzbudenia. Nemam na vyber, silno a dlho krvacam, tak ta operácia bude pre mňa potrebna. Pred 3 rokmi mi zomrel brat a odvtedy mam taky strach zo všetkeho, veľmi lekarom neverim.Veľmi zle znašam bolesti, som veľmi citliva.Odovzdam sa do Božich rúk a verim, že to všetko zvladnem aj vďaka podpore Vas všetkych. Ďakujem.
Ahoj, mamka je čerstvo po rovnakom zákroku, tiež rezané brucho. Musim povedať, že má velmi nízky prah bolesti a zvladla to v pohode. Prvý deň po operacii bol horši, a ano, 2 týždne mala bolesti, skôr to opisovala ako tlak, opuch, chodila prikrčená. Pomohli jej sťahovacie nohavičky (aj mne po cisarskom) a samozrejme analgetiká. Zvládneš to, neboj. Držim palce 🍀
to je podla mna normalne, ze sa bojis, no nemas coho, ver, ze vsetko dopadne v poriadku a potom ti uz bude len a len lepsie
@karush Silno držim prsty, nech Vam všetko dobre dopadne, prajem veľa zdravia.
Ďakujem, podobne prajem bezproblémový priebeh a rýchle zotavenie, mne inak asi veľmi pomohlo to, že lekára mám neskutočne pohodového a od prvej chvíle ma akosi upokojil, že všetko dobre dopadne a hravo to zvládnem.
ahoj, ja som bola minuly rok na svojej prvej operacii, tiez bola gynekologicka. dni pred nou som bola z toho uple na nervy, v noci pred operaciou som ani nespala. rano som bola ako zmoknute kura, bolela ma strasne hlava z krcnej chrbtice, bola som hladna, bolo mi hrozne. ale neboj sa, potom to uz islo dobre. na izbe sme boli 4 zeny, kazda so svojim osudom, zistila som, ze mozem byt vdacna za vsetko, co som povazovala za samozrejmost.
no a samotny zakrok, dali mi tabletku asi na ukludnenie, lahla som si na stol, ulozila som sa co najpohodlnejsie, bola tam iba sestricka a anesteziologicka, boli mile. oni ta potom aj zakryju, aby si mala aspon nejaku dostojnost, aby si tam nebola ako kurca na pekaci 🙂
ti doktori tam potom pridu az neskor, takze nemas stres, ze su tam nejaki ludia okolo teba. viac si nepamatam a potom ma preberali az ked ma prekladali na moju postel a odviezli na izbu. kazdy ma iny zazitok, ale ja som sa velmi bala a nakoniec to bolo fajn.
teraz tam idem zas, tak uz sa bojim ovela menej, aj ked dopadnut to moze vzdy inak, nemusi to ist tak hladko. ale mna vopred tiez ukludnovali kamaratky, aby som sa nebala, ze to tiez absolvovali a mali pravdu. lekari robia tieto operacie ako na beziacom pase, oni uz vedia co a ako, nemusis sa bat.
mas aj konkretnu obavu z niecoho? z narkozy alebo bolesti?
mna potom tiez caka hysterektomia, ale najprv by sme mali radi deti, no uvidime, ci to vyjde.
neboj sa, ty ani nebudes vediet, ako budes mat po zakroku, vsetko prespis. ani sa nenazdas a budes doma 🙂