Dobre popoludnie. So súrodencami sme si všimli zmenu správania u mamy. Ma len 67 r. Je zdravá, o seba sa stará pozoruje sa, kupuje si vitamíny, cajiky, zdravé stavy. No nevari, nerobí nakupy, nevynasa smeti, všetko to robí za ňu otec. Ona sedí doma, riadi otca, a keď tak vyjde von na 15 min. Aj to len do blízkeho obchodu 5 minut od bydliska. Do mesta sa jej nechce chodiť, to je až 10 minut od bydliska. . Začala nás napríklad obviňovať ze sme navštívili ich byt v čase keď neboli doma. Zamyká si svoju izbu aj keď ide len do kuchyne a aj keď ide von to vravel otec. Keď jej napríklad pri navsteve donesiem zemiakový šalát,co som robila doma. Poďakuje ze je ok. O pár dní vytkne ze bol šalát zlý a skysnuty. Vyhadzuje veci otcovi a potom tvrdí že ona nič nevyhodila. Klame,zavadza.Na narodeniny jej kúpime darčeky, podakuje,o par dni ich vyhodí a vykrici nám co sme jej to kúpili. Keď potrebujeme pomôcť od otca postrazit vnúčatá na chvíľku, nepáči sa jej to. Žiarli akoby. Vytkla nám že jej chceme rozbiť manželstvo. Ona vnúčatá nechce postrazit, tvrdí že sme chceli deti nech sa postaráme ako vieme. Vkuse páli doma sviečky a tvrdí že takto čistí byt od zlej energie aj po našej návšteve akoby. Keď jej voláme povie toto nechcem počuť. Človek má potom pocit ze sa už len o počasí s ňou dá baviť. Miestami je akoby agresívna keď jej dačo povieme s čím nesúhlasí,tak aj povie škaredo Ide zrejme o nejakú psychickú poruchu už,k lekárovi však nechce. Co poradíte? Môže ďalej fungovať takto bez liekov? Ma azda poruchu osobnosti?
Ak predtým nebola taká,tak to bude pravdepodobne niečo ako vyššie spomínala @danyelia
Toto som písala do jednej diskusie, moja babka a svokra mali Alzhaimera a stareckú demeciu zároveň, tak skopírujem: Ahoj, tak o tomto by som vedela napísať aj knihu...Mali sme v rodine s touto chorobou babku aj svokru, takmer v rovnakom čase, na začiatku sa lepšie chvíle striedali s horšími, no časom sa to stupňovalo k horšiemu. Zažili sme aj úsmevné situácie, čo všetko ,,povystrájali,, (pri všetkej úcte k nim 🥰 už nie sú medzi nami) ale aj smutné. To zabúdanie bol najmenší problém, dookola sa pýtali to isté, novú info zabudli do minúty, staré veci si pamätali všetko, ako tu už bolo spomenuté. Horšie to bolo neskôr, keď už boli odkázané na pomoc a z čiperných babiek sa stali babky úplne odkázané na pomoc (kŕmenie, prebaľovanie, umývanie, kúpanie, polohovanie, zdvíhanie) plus zvládanie ich nálad (smútok, hnev, plač, bezmocnosť, urážanie sa...) pochopenie často nezmyselných a nebezpečných činností (na začiatku choroby: úteky z domu v pyžamách, vyhadzovanie ma z vlastného bytu, balkón pomýlený s WC, vyhodený mobil do koša, varenie žiniek na riad, rôzne vidiny...) No dalo by sa o tom písať veľa. Zo začiatku sme sa starali celá rodina na striedačku, v rámci každého možnosti (deti, rodina, práca...). Starostlivosť bola dosť náročná, o jednu babku sa nakoniec dlhodobo starala mama, dostávala za to aj opatrovateľský príspevok a svokra skončila v špecializovanom zariadení pre seniorov.
Moze to byt aj obsedantno kompulzivna porucha. Kedze ma pocit ze jej niekto chodi po dome a zamyka sa.
skuste oslovit www.spolach.sk ak ide o alzhaimra, tak urcite nieco poradia, mne to ale pripada, ze su tam aj priznaky paranoie, musite byt velmi trpezlivy, brat vsetko s rezervou, mozno naozaj o nicom inom nehovorit, zial lepsie to asi uz nebude.
Ahoj, pravdepodobne Alzhaimer alebo začínajúca starecká demencia...