AFRID/Reštriktívna porucha príjmu potravy
Ahojte, toto sa mi píše veľmi ťažko ale chcel by som sa zdôveriť s niečim, s čím bojujem celý život a tak trochu dúfam, že tu nájdem niekoho, kto ma pochopí alebo niekoho, kto si možno niečim takýmto prešiel a dokázal sa z PPP vyliečiť.
Mám 23 rokov a od 3r. trpím reštriktívnou poruchou príjmu potravy.
Dovtedy som jedol úplne normálne ako troj ročné dieťa. Teda aspoň z hovorenia rodičov pretože ja si to nepamätám.
Ale kedže som sa narodil s vrodenou vadou srdca, tak ma museli operovať. Operácia prebehla v poriadku ale ja som istý čas musel príjmať potravu cez hadičky. Po zotavení som už mohol jesť normálne, no jedlo som odmietal. A toto sa so mnou nesie do dnes. Ja jem, nie je to tak, že nejem a neustále kontrolujem kalórie, svoju postavu atď.
Ja mám ako keby fóbiu z jedla. Mám pár svojich ,,comfort food” ktoré dokážem zjesť. Ale sú to zvečajne nezdravé jedlá. Najväčší strach mám z ovocia a zeleniny. A ani neviem prečo, kedže som to nikdy neochutnal. Keď som bol dieťa, doktori to neriešili, vraj z toho vyrastiem ale nestalo sa tak. Viem, že občas mi nasilu pchali zdravé jedlo pred nos, pretože mamina už bola zúfalá. Chápem ju. To zdravé jedlo mi spôsobuje paniku, úzkosť. Mám pocit, že keď to prehltnem tak sa mi niečo stane alebo sa bojím že sa pozvraciam. Väčšinou týmto trpia deti. Nepoznám nikoho dospelého s takýmto problémom a neviem ani na internete k tomuto ochoreniu nájsť dostatočné informácie. Veľmi veľmi túžim po tom nebáť sa jedla. Ale neviem ako mám začať alebo kde vyhladať pomoc. Veľmi to chcem, ale neviem ako.
Si uz dospely, co je vyhoda, ze si vies povedat a racionalne argumentovat. Fobie sa liecia prekonavanim strachu. Skus zjest maly kusok nejakeho sladkeho ovocia, ktore dobre chuti...mozog si zapamata, ze mmm...to je dobre, zisti, ze nic sa nestalo, neodpadol si, ani nezomrel. Povedz si, ze prave si prijal vitaminy, zjedol si nieco zdrave, z coho ti bude lepsie, tvojmu telu to prospelo. Mozog si musi najst iny vzorec.
Dcera mi spominala na IG my afrid life, skus popozerat.
Mam dcéru v podobnom veku, ktora sa s tým narodila. Je to boj, ale pomocou terapie sa s tým dá bojovať. Problém je skôr nájsť tu niekoho, kto s tým vie niečo robiť, predsa len je to pomerne nova diagnóza (ona žije v zahraničí). Dcéra sa musela učiť ešte aj aký pocit v žalúdku co znamená, lebo nedokázala napriklad rozlíšiť pocit hladu od bolestí brucha. Na tvojom mieste by som napla sily do hľadania odbornej pomoci. Podľa mňa to nebude síce ľahké, takže sa treba vopred pripravit na kopu telefonatov a nevzdávať sa, ale veri., ze skôr alebo neskôr nájdes.
Zatiaľ sa vykašli na zdrave/nezdrave, stráž si proste počet jedál a skúšaj nájst pomoc.
A ked nevieš kde, proste obvolávaj psychoterapeutov a psychiatrov, kým nenajdeš.
Ahoj tomino249010. Ja mám doma 11 ročnú dcéru, ktorá má taký “problém” ako ty. A zrovna dnes mi kamoska poslala Link na článok o poruche AFRID. Netušila som, že niečo také je. Ako píšeš, skúšala som na ňu všetko možné, po dobrotky a aj nasilu. Nikdy nemala v ústach žiadne ovocie, ani zeleninu. Ona to tak ma už od narodenia. Je veľmi drobná a chudučká, často býva unavená. Som veľmi rada, že som natrafila na túto diskusiu. Žiaľ ti asi nijako nepomôžem, neviem zatiaľ pomôcť ani dcére, ale som rada, že toto vaše trápenie má meno. Držím ti palce a želám všetko dobré. Jana
@tomino2490 Ak vies po anglicky, zadovaz si knihu Stories of Extreme Picky Eating. Je to o terapiach pre deti, ktore maju podobne problemy ako ty. Aj ked ty si uz dospely, mozes zacat sam nieco skusat. Su tam rozne hry a senzoricke cvicenia. Mozes sa tym aspon inspirovat, ak ti nieco bude pripadat infantilne, tak si to mozes upravit. V podstate tam navrhuju rozne moznosti, ako sa skamaratit s potravinami. Napriklad mozes najprv len ovoniavat, ohmatavat, olizat. Alebo sa daju vytvarat mosty medzi potravinami, ktore zjes a tymi, ktore by si chcel zjest. Je to tam vysvetlene. Pamatam si odtial pribeh jedneho chlapca, ktory uplne prestal jest tuhu stravu po nejakej chorobe a este na zakladnej skole sa zivil vyhradne kapsickami, aj to asi len 5 druhmi dokola. Rozjedli aj jeho.
Druha moznost je najst si terapeuta, ktory sa specializuje na poruchy prijmu potravy.