10 rokov trpím poruchami príjmu potravy a chcem konečne "dospieť".
Ahojte,
už 10 rokov si prechádzam rôznymi formami porúch prijmu potravy (PPP). Mala som obdobie restriktivnej anorexie (odmietanie jedla) aj purgativnej anorexie (vyvracanie všetkého, čo som zjedla). Nikdy som nevyhľadala odbornú pomoc, pretože raz za čas som nejaký mesiac dokázala normálne fungovať a trochu pribrala, vtedy keď som bola chvíľu šťastná napr. pri novom priateľovi alebo v novej škole, nebol teda dôvod ma hospitalizovať. Aj keď mi okolie stale podhadzovalo aka som vychudnutá, ale akoby si zvykli že "proste nejem" ( celý ten čas sa pohybujem pri 165cm od 43-53kg). PPP som sa chytala hlavne pri strese alebo v ťažkých životných situáciách, instantne som začala odmietať jesť.
Jediné obdobie, kedy som dokázala jesť zdravo a normálne na dlhšie bolo tehotenstvo a dojčenie. Keď som prestala dojčiť, chcela som schudnúť tých pár tehotenských kíl, ale postupne som do toho spadla znova.
Muž v tomto smere nie je všímavý a ja to s ním rozoberat ani nechcem, viem že patrí ku skupine ľudí ktorá psychickým chorobám skrátka nerozumie a neverí (preňho to je len moja voľba či jem či nejem).
Lenže už vidím, že to ovplyvňuje môj život ako matku. Keď dlhší čas nejem, nevládzem sa dcérke venovať ako chcem, v horšie dni mám závrate a vôbec sa nesústredím na to, čo sa okolo deje, viem že si čoskoro začne všímať prečo nejem keď ona ano, prečo varim sebe niečo iné než ostatným.
Chcem sa toho konečne zbaviť, chcem byť matkou na 100%, nechcem mať 24/7 v hlave len čo budem a nebudem jesť, je to za tie roky neskutočne vyčerpavajúce, lenže pokiaľ mám zdravé BMI myslim, že to moja obvodná lekárka nebude riešiť. Nemám veľmi peniaze na to si platiť psychológa a neviem si ani predstaviť ako by som vysvetlila mužovi že prečo tam musím ísť, preňho a jeho rodinu by som bola za šibnutu, lebo veď ani taka vychudnutá nie som a prečo "proste nejem".
Prosím o radu, ak ste tu také ktoré sa dostávali z PPP až v dospelosti, keď už na vás nedavali pozor učiteľky a rodičia aby vás skrátka dali na liečenie, ako ste postupovali? Zvládol to niekto v domácom prostredi? Pokojne mi poraďte nejaku dobrú knihu alebo blog, rada si vypočujem aj vaše príbehy 🙂
Ďakujem krásne každému za odpoveď.
K veci ...
Ak sa chces liečiť to jediné je podstatné.Nie to čo povie muž😀on nevie po toľkých rokoch, že máš problém?
Začať treba u psychiatra nepotrebuješ ísť k obvodnej.Psychiater zhodnotí stav navrhne u psychoterapeta terapie.Musi to byť terapeut zameraný na PPP ten ma najviac skúseností.Terapie aj u súkromného psychológa sú zadarmo máš nárok raz ročne na sériu sedení k tomu prinesies odporúčanie.Ak chces vedieť koľko to je sedení napíš do svojej zdr.poistovne.Ak si to zvládla v tehotenstve, nový priateľ určite si na tom veľmi dobre.Ja pracujem s podobnými zvládneš to, ak TY chces👍pre to dieťa, tvoje zdravie a psychickú pohodu to stoji
Ku psychologovi ani k psychiatrovi nepotrebujes odporucanie obvodnej lekarky. Najdolezitejsie je, ze ty si rozhodnuta to riesit. Drzim palce!
Ahoj, pozri OA na slovensku ( overeaters anonymous)- svojpomocna skupina ludi s problemovym vztahom k jedlu, fungujuca na principoch ako AA, NA. Terapiu urcite - dlhodobu, ale u psychoterapeuta, nie len psychologa ( musi mat psychoterapeuticky vycvik za sebou). Psychiatri su dobrí na predpis liekov, ak potrebujes, ale je naozaj minimum tych, ktori sa venuju aj terapii (nestihaju , su vyhoreni, obrovske mnozstvo klientov atd). A bez terapie to u PPP zial nejde.Takze ja by som si pokukala terapeutov, vybrala jedneho a zacala s nim pracovat. A teda plateneho, s nimi mam ja ovela lepsie skusenosti aj vysledky ( mozno su viac motivovanii a aj ty, ked si to mas platit🙂). A este OA do toho 🙂 Drzim palce, motivaciu mas, nakopnuta si...teraz je ten spravny cas sa zacat lubit ;)
najdi si obcoansle zdruzenie diagnoza f50. v cesku velmi fici ozetko anabell myslim. chod k psychiatrovim je uzasne ze to chces riesit. ono vzorce svojho spravanie nevedome prenasas na dcerkum drzim ti palce
Moja spolužiačka to riešila tak, že odpadla od hladu na vyučovani a odviezli ju do nemocnice až vtedy to začala riešiť s psychologom a dostala sa z toho.Že tak ťažkú diagnozu chces riešiť bez doktora sa čudujem. Potrebuješ pomoc v každom prípade a potrvá to roky, ale nemóžeš to sama zvládnuť
Ahoj, hlavu hore! Moja známa mala podobný problem ako ty, no sila vôle ju aj posúvala do predu, chapala co je zlé...ale nedokázala to riesit...az raz sa rozhodli pre bábetko a narazili na problem, pretoze doktor jej nakázal zacat sa riadno stravovať. Lebo ak nebude tak ak aj otehotnie tak je velké riziko potratu pre nedostatok zivín z jej tela pre rozvíjanie a rast plodu... vtedy to aj nechali bokom..a ze ked sa dá do poriadku zacne riesit tehotenstvo..no ako povedala neskor, po prvé potrebovala velkú výzvu, velkú motiváciu, a rozhodla sa ze ona sama bude výzva, výzva vediet sa naucit ovládat svoju mysel a telo tím ze jedno bez druhého nebude fungovat, takze nahovorila si ze napr..dnes si dám tvrdý syr z rozkom aby mi fungovala mysel, druhý den si dám gulás aby som stále mala z coho cerpat lásku pre mojho muza, akuusi studnu) dalsi den si dala napr. Prazenicu aby som mohla mat to co mi nik nezoberie- zdravie..ja si budem riadit zdravie , popri tom malom co jedla...si zacala zdvíhat drobnými pokrokmi svoje puto k jedeniu.. bola to cesta dlha no vyplatila sa...dnes je znej silna zena, miluje stále gulas, ma 170cm zhruba a váhu tak cca 65? A hlavne majú bábetko 🍒.. a z odstupom casu tvrdí ze jedlo treba brat ako neodmyslitelnú súcast zivota a carovat si z toho svoju energiu. A ked je energia, je aj túzba vylievat zo svojej studne ludom okolo seba...moze byt nápomocná viac a stále viac pre tích, ktorých miluje. Som sa tu rozpisal, ale chcel som ti to priblízit ze akým sposobom sa dopracovala ku svojej výhre za stastim seba samej pre rodinu😁