Vaše skúsenosti s Excimerom

Ahojte všetci!

Začalo sa to 17.8.2018 kedy som si na fb stránke modrého koníka všimla odkaz na testovanie operácie očí na klinike EXCIMER. Hľadali 2 mamičky, ktoré podstúpia laserovú operáciu očí na spomínanej klinike úplne zadarmo. S malou dušičkou, no predsa, zapojila som sa a v krátkosti opísala svoj život s okuliarmi. O pár dni na to som dostala správu od koník_testuje s oznámením, že ma spolu s tímom kliniky vybrali na podstúpenie operácie. Ten moment, to neuveriteľné štastie a radosť ktorú som v tej chvíli prežívala sa slovami ani nedajú opísať. 

Prostredníctvom mailu som sa spojila s marketingovou manažérkou z kliniky, pani Mgr. Imrichovou a neskôr sme si telefonicky dohodli termín môjho predoperačného vyšetrenia a zároveň, ak budem vhodná kandidátka, tak aj operácie, ktorú som mala mať v rovnaký deň, kedže som zďaleka. Môj termín bol 12.9.2018 o 09:00.

Na ďalši deň sa mi z kliniky telefonicky ozvala veľmi milá setrička Ivana, ktorá si potvrdila môj termín, dioptrie, zdravotný stav. Kedže dlhodobo užívam lieky na riednie krvi, položila som sestričke otázku, či to nebude problém. Sestrička sa šla ochotne opýtať doktorky a oznámila mi, že to pri výkone vôbec neprekáža. Poučila ma, že ak nosím šošovky, je potrebné ich 2 týždne pred operáciou nenosiť a používať okuliare. Oznámila som jej, že šošovky som nikdy nepoužívala a dlhé roky nosím výlučne len okuliare. Po skončení hovoru mi obratom prišiel mail od spomínanej sestričky, v ktorom som mala prílohu s pdf súborom s podrobnejšími informáciami o ich klinike a priebehu mojej návštevy. V týchto informáciach ma zaujala možnosť ubytovania hneď pri klinike pre mňa a môj doprovod za veľmi prjateľnú cenu. Kedže sme zďaleka, rozhodli sme sa s manželom túto možnosť využiť.

Čakanie na môj deň D

Všetky potrebné informácie ohľadom môjho vyšetrenia a operácie som mala odovzdané a nastalo čakanie na deň kedy mi splnia môj životný sen. Ako dni plynuli, svoje pocity som priebežne uverejnovala vo svojom blogu tu na Modrom koníkovi a vážila si podporu každej jednej mamičky. Veľmi vám za to ďakujem, spríjemnili ste mi čakanie a mnohé z vás mi svojimi skúsenosťami s rovnakou operáciou dodali potrebnú odvahu.

Zopár dní pred operáciou som volala na kliniku, aby som si rezervovala ubytovanie pre mňa a môjho manžela. Ozvala sa mi veľmi milá sestrička. Rezervovala som si dvojlôžkovú izbu na deň operácie. Keďže cestujeme až z Prešova a termín mám o 9tej ráno, rozhodli sme sa, že pôjdeme deň vopred, aby som s istotou bola v danom čase na klinike. A tak som sa sestričky s malou dušičkou opýtala, či by bolo možné ubytovanie aj deň vopred, pred operáciou. Sestrička povedala, že kliniku majú otvorenú do 16tej a teda ak stíhame dovtedy dôjsť, ubytuju nás, neskôr by nás nemal kto ubytovať. Povedala som jej, že to bohužiaľ nestíhame keďže v deň kedy budeme cestovať pracujem do 14tej. Sestrička sa na chvíľu odmlčala, že sa ide niečo opýtať. Po chvíli sa ozvala a dala mi tel. číslo na druhú sestričku ktorej sa máme večer ozvať, že sme dorazili a príde z domu a ubytuje nás. Veľmi milo ma prekvapil ich nadštandardný prístup, veľmi si to vážim a ďakujem im za to, aspoň budem pred mojim dňom D v menšom strese. Takže ostávalo ešte vydržať zopár dní a môžme vyraziť do Bratislavy.

Deň pred operáciou  

Deň môjho vyšetrenia a operácie bol neuveriteľne blízko a mňa už od rána sprevádzali zmiešané pocity radosti, nedočkavosti, ale aj strachu z toho, že mi oznámia, že nie som vhodná kandidátka na operáciu, taktiež strachu zo samotného výkonu - kedže to bolo pre mňa niečo nové, doposiaľ nepoznané. Našťastie som v ten deň bola v práci a kontakt, rozhovor s kolegyňami a pacientkami na našom oddelení mi pomáhal zvládnuť napätie z nasledujúceho dňa. Po práci ma vyzdvihol manžel a my sme sa vydali na dlhú cestu. Do Bratislavy pred centrum Excimer sme dorazili niečo po 19tej večer a ja som sa vzápätí ozvala sestričke, na ktorú som mala kontakt a mala nás ubytovať.

Po necelej pol hodinke došla milá, usmiatá sestrička, predstavila sa nám ako sestrička Andrea. Otvorila nám bránu, aby sme auto zaparkovali vo vnútri budovy, priebežne počas cesty k apartmánu nás oboznamovala s prostredím, kde budeme bývať a ako sa dostaneme k nim do centra. Otvorila nám dvere k nášmu ubytovaniu a nám sa naskytol pohľad na útulný apartmán s 2 lôžkovou posteľou, televízorom, veľkou skriňou, stolom a stoličkami, veľkou loggiou. Na spoločnej chodbe bol veľký kávovar, ktorý sme mohli neobmedzene používať, nachádzala sa tu aj pekná veľká kúpelňa s wc a vaňou. Z chodby boli dvere do otvorenej miestnosti s kanceláriou kde počas pracovnej doby pracuje výkonný riaditeľ Mgr. Michal Bernáth, MBA a odborný garant kliniky Prof. MUDr. Andrej Černák, PhD. FEBO. Sestrička Andrea nám oznámila, že aj táto miestnosť je nám plne k dispozícii keď je po pracovnej dobe.

Nejakú chvíľu tam s nami pobudla, zdôverila som sa jej so svojimi obavami zo zajtrašieho dňa, snažila sa mi objasniť priebeh vyšetrenia a operácie, dodala mi potrebnú odvahu a zmiernila moje obavy. Po jej odchode som si po dlhej ceste dopriala relax vo vani a uložila sa do postele. S ťažkosťou som zaspala, no o 03:30 ráno som bola hore a už sa mi nepodarilo zaspať, a tak som sledovala nočnú Bratislavu z loggie, zatiaľ čo môj manžel sladko spal.

Deň predoperačného vyšetrenia a operácie

Môj termín vyšetrenia bol o 9tej ráno, a tak sme sa do centra dostavili pár minút pred týmto termínom.

V hlavnej miestnosti sa nachádzala recepcia, za ktorou pracovali sestričky a viedli evidenciu pacientov/klientov centra. Overli si moje údaje totožnosti, dali mi prečítať a podpísať tlačivá.

Zavolali ma do ambulancie a začali sa prvotné vyšetrenia na zistenie očného tlaku, výšky dioptrií.

Po týchto vyšetreniach si ma zavolali do ďalšej ambulancie, kde na mňa čakala sestrička Andrea, ktorá nás ubytovala. Oznámila mi, že mi pôjde zmerať hrúbku rohovky.

Výsledku tohto vyšetrenia som sa najviac obávala, pretože dostatočne hrubá rohovka je základom k tomu, aby som bola vhodnou kandidátkou na operáciu. Po tomto vyšetrení mi sestrička oznámila, že mám bohužial tenšiu rohovku ako je hranica normy a mňa prebodol strach a smútok. Asi to na mne bolo viditeľné, pretože sestrička Andrea hneď pohotovo zareagovala, aby som vopred nehádzala flintu do žita, že ma posunie k veľmi skúsenej pani doktorke na ďalšie vyšetrenia.

A tak som sa dostala do ambulancie pani doktorky MUDr. Tatiany Ďurčovej. Pani doktorka ma privítala, usadila do vyšetrovacieho kresla, nasadila okuliare v ktorých menila sklíčka s dioptriami a cylindrami a ja som skúšala čítať písmená na tabuli predomnou.

Šlo mi to veľmi ťažko aj s rôznymi dioptriami a menšie písmenká boli stále veľmi rozmazané a pri všetkej mojej snahe som ich nedokázala prečítať. Podľa dôkladných vyšetrení mi vyšlo, že mám na pravom oku dioptriu -4,75 a cylinder -3, na ľavom oku dioptriu -3,25 a cylinder -3. Po vyšetreniach sme sa s doktorkou dohodli na mojej operačnej metóde. Vzhľadom na moju tenkú rohovku pre mňa nebola vhodná metóda SMARTSURFACE kedy sa počas operácie nedotkne oka žiaden nástroj, doktorka mi navrhla operačnú metódu LASEK kedy sa najprv počas operácie pomocou roztoku alkoholu uvoľní epitel rohovky nad operovanou zónou, odklopí sa a až potom pracuje laser. Doktorka sa mi snažila celý priebeh operácie čo najlepšie opísať a priblížiť, trpezlivo zodpovedala na všetky moje otázky a mňa začala prepadať panika. Zľakla som sa môjho typu operačnej metódy a informácií ktoré som dostala o priebehu. Na cúvnutie už bolo neskoro a viem, že celý život by som si to potom vyčítala.  A tak som pozbierala všetku odvahu a súhlasila. Po vyšetreniach za mnou prišiel pán riaditeľ Mgr. Michal Bernáth, MBA, predstavil sa mi a privítal ma u nich v centre. Veľmi pekne som sa mu poďakovala za túto príležitosť, ktorú som dostala.

Sestričky ma zaviedli do miestnosti, kde čakali klienti na operáciu a sestrička, ktorá nám spoločne dala informácie o operácii, pooperačnej starostlivosti.

Rozdala nám tašky, v ktorých sme mali lieky od bolesti, ATB kvapky, umelé slzy, kvapky od bolesti s anestézou, slnečné okuliare so 100% UV filtrom ktoré je potrebné nosiť na dennom svetle 6 mesiacov po operácii. Po tomto školení ma odoslali na hodinku oddýchnuť si do nášho apartmánu, pretože som ešte  mala rozšírené zreničky od kvapiek, bolo potrebné aby sa mi stiahli. Pri odchode nám sestrička odovzdala veľké bagety, aby sme neboli hladní 🙂

Po hodinke som sa vrátila na kliniku spolu s manželom. Moje zreničky už boli stiahnuté a sestričky mi do očí začali kvapkať kvapky s anestézou. Odviedli ma do čakacej miestnosti pred operačnou sálou kde som bola s ďalšími 2 čakateľmi na operáciu. Pravidelne nám chodili sestričky kvapkať anestetické kvapky do očí a ja som postupne cítila, aké ich mám umrtvené.

Operácia

Prišla moja chvíľa, prišla si po mňa sestrička Andrea a vzala ma na operačnú sálu. Oboznámila ma s priestorom, prístrojom. Na sále ma už čakala pani doktorka MUDr. Tatiana Ďurčová, ktorá mi robila predoperačné vyšetrenia. Uložili ma na postel pod laser, do rúk mi dali plyšového medvedíka na odbúranie stresu. Chudák maco, pri prvom oku som myslela, že mu amputujem hlavu, tak silno som ho stískala. Oko mi zafixovali s rozvieračom ktorého som sa veľmi bála už pred operáciou, aj keď ma všetci ubezpečovali, že to nie je nič strašné, že teraz už používajú len také malé detské rozvierače. Neverila som pokiaľ som nezažila. A naozaj, nebolo to nič strašné. 🙂

Po zafixovaní viečka mi oko vypláchli s dezinfekčým roztokom Betadine, roztokom s alkoholom na uvoľnenie epitelu rohovky. Doktorka mi odkryla epitel a ja som cítila tlak, vnímala som pocit ako sa mi krúti hlava počas tohto výkonu, ale bolesť som necítila ani to nebolo nejako zvlášť nepríjemné, ako som sa obávala. Následne začal pracovať laser. Mala som sa sústrediť na zelené svetlo a počítať jeho bliknutia. 26 bliknutí na pravé oko, svetlo zhaslo, zakrytie epitelu, opäť roztok do oka, nasadenie krycej šošovky, odstránenie rozvierača z viečka, oko mi zavreli a prekryli tampónmi a bol koniec. Prešli sme na ľavé oko a moje ruky konečne prestali škrtiť macov krk, pretože už som vedela čo ma čaká a že to nie je nič strašné. To isté mi zopakovali na ľavom oku, počas celého priebehu operácie so mnou komunikovala doktorka, ale hlavne sestrička Andrea ktorá sa ma snažila rozptýliť rozhovorom o návšteve mesta z ktorého pochádza. Počúvanie bolo príjemné, avšak nedokázala som sa do rozhovoru zapájať, pretože som sa príliš sústredila na svetlo lasera a počítala bliknutia. Na ľavom oku to bolo presne 24 krát. Opäť zakrytie epitelu, roztok, nasadenie šošovky, odstránenie rozvierača a.... To je všetko. Bol vážne koniec. Nechcelo sa mi veriť. Koľko času prešlo, možno 10 minút? Tak krátky čas dokázal zmeniť môj pohľad po toľkých rokoch strávených s neplnohodnotným videním cez okuliare.

Sestrička mi pomohla posadiť sa na operačnom stole, podala mi vodu, pýtala sa ma ako sa cítim a oznámila mi, že moje videnie bude teraz také všelijaké. Avšak moja reakcia na jej slová bola "ja vidím!" a dokonca veľmi dobre 🙂 Pomohli mi prejsť k recepcii kde ma čakal manžel, ktorý stihol  počas čakania na mňa zaspať v kresle :/ Ach ten muž, ako keby ma čakal hodiny alebo ako keby to bol on, čo od pol 4 rána nemohol spať :D Chvíľu som pri ňom posedela, poverila som ho aby mi spravil mojú prvú bezokuliarovú foto pár minút po operácií, nasadila som si slnečné okuliare a šli sme na izbu do nášho apartmánu.

Pred operáciou som bola poučená o kvapkaní ATB kvapiek každé 2-3 hodiny a následne po 5 minútach kvapnutí umelých sĺz ktoré som si mala kvapkať aj každú hodinu. Prvá aplikácia kvapiek bola zaujímavá, kedže som si nikdy do očí nič nedávala, nekvapkala a oči po operácií boli suché a veľmi plaché na svetlo. Ťažko sa mi otvárali viečka a pri svetle som to už vôbec nezvládla. Vďakabohu za manžela, ktorý mi v prvý deň zvládol aplikovať kvapky aj v tme. 2 hodiny po operácii sa na mňa prišiel pozrieť Prof. MUDr. Andrej Černák, PhD. FEBO, opýtal sa ma ako sa mám. Odpovedala som mu, že veľmi dobre, bolesti necítim, akurát som svetloplachá. Keď sa ma opýtal, koľko času prešlo od mojej operácie, po mojej odpovedi mi povedal, že teraz to príde, pretože prestanú účinkovať anestetické kvapky. Nechcelo sa mi veriť, veď mi bolo tak dobre. No pán doktor sa s nami rozlúčil, ponúkol nám využitie aj miestnosti kde je jeho kancelária a vtedy to prišlo. Oči ma začali rezať, páliť, pán doktor mal predsa len pravdu. Avšak výrazné bolesti som nemala a s pravidelným kvapkaním umelých sĺz, dostatočnou tmou v izbe, oddychom so zavretými očami a potrebným spánkom sa to dalo hravo zvládnuť. V našom apartmáne som mala k dispozícií v mrazničke špeciálne gélové okuliare, ktoré mi sestrička Andrea po operácii vrelo odporúčala. A mala pravdu, pôsobenie chladu na zavreté oči bolo príjemné a privodilo mi úľavu. Klinika EXCIMER má k dispozícií non stop pohotovostnú službu prostredníctvom telefonického kontaktu, na ktorý môžu v ktoromkoľvek čase volať klienti po operácií ak potrebujú poradiť. Ja som túto službu nepotrebovala využiť, pretože som prespala úplne celú noc bez akýchkoľvek ťažkostí.

1 deň po operácii

Ráno som sa zobudila dokonale oddýchnutá, svieža, bez bolestí. Svetloplachosť pretrvávala, ale bola som prekvapená kvalitou môjho videnia. Bola som poučená, že zrak sa mi bude upravovať postupne v mojom prípade až 3-6 mesiacov, no ja som už v ten prvý deň videla celkom dobre, občas sa mi zahmlieval zrak a mala som videnie ako keby cez vodu, ale to je v prvých dňoch úplne normálne.

Čakala ma moja prvá kontrola po operácii. Približne o pol 9 sme došli na kliniku, kde ma vyšetrila pani doktorka, ktorá ma operovala. Oči sa po operácii pekne hojili, šošovky držali na mieste ako mali. Vyskúšali sme čítanie písmen na tabuli. Prvýkrát bez okuliarov. Pani doktroka mi oznámila, že dnes som bez okuliarov prečítala riadok s malými písmenami na 100% bez chýb a včera, s okuliarmi som ho nedokázalôa prečítať. Veľmi ma táto správa potešila, cítila som, že moje videnie je dobré. Pani doktorka ma poučila o vybratí šošoviek na 4 deň po operácií ktorý mi vychádzal na nedeľu. Povedala som jej, že ja to s najväčšou pravdepodobnosťou nezvládnem, pretože nemám skúsenosti so šošovkami, nikdy v živote som ich nepoužívala. Tak mi pani doktorka navrhla, že nie je problém, vyberú mi ich oni na klinike v pondelok, bude to môj 5 pooperačný deň a zároveň by mi spravili týždňovú kontrolu o niečo skôr.

Po vyšetrení nás čakala 4 hodinová cesta autom domov na východ Slovenska. Prvýkrát od operácie som šla na denné svetlo. Aj keď som mala na očiach slnečné okuliare z centra, aj napriek tomu svet tam vonku bol na mňa príliš jasný a preto som cestu domov zvládla s čiernou látkou cez oči na ktorých som mala aj okuliare, potrebovala som dokonalú tmu. Začínala som si pripadať ako upírka :D Cesta sa nám zo 4 hodín pretiahla na dlhší čas, pretože sme stáli skoro na každom odpočívadle - veď si predsa musím poctivo kvapkať kvapky 🙂 Doma ma privítala dcérka, ktorá si ma skúmavo prezerala bez okuliarov a taktiež svokra, ktorá nám strážila dcérku, ma privítala s vetou "no ukáž oči, aké modriny ti porobili" :D No neporobili, oči síce unavené, ale bez nejakých známok po včerajšom dni. A opäť som prespala celú noc bez akýchkoľvek ťažkostí alebo bolestí. Snažila som sa držať všetkých cenných rád od personálu z centra EXCIMER, poctivo kvapkať všetky kvapky podľa ich odporúčania a celý priebeh bol úplne hladký, bez ťažkostí.

2 deň po operácii

Druhý deň po operácií prebehol dobre, bez výrazných ťažkostí. Zvládla som absolvovať návštevu svojej Dr., vystavila mi na pár dní PN, kedže v práci pracujeme často s počítačom, svietia na nás neónové svetlá a moja svetloplachosť pretrvávala. Zvládla som ísť poobede po dcérku do školy a dôjsť domov. Sem tam som pociťovala mierne rezanie očí z dôvodu suchých očí, avšak bolo to znamenie použiť umelé slzy, po ich kvapnutí pocit rezania ihneď zmizol.

3 deň po operácii

Aj tento tretí deň prebehol úplne bez ťažkostí, bez bolestí. Začala som viac vnímať postupné zlepšovanie zraku. Pozeranie televízie mi prestávalo robiť problém, videla som aj na písmenká v mobile/počítači.

4 deň po operácii

4 deň po operácií bol dňom, kedy by som si mala večer vybrať krycie šošovky. Ale kedže sme sa s pani doktorkou z centra dohodli, že mi ich v 5 deň vyberie ona na klinike, tak som sa o vybratie doma ani len nepokúsila - pre istotu 🙂 Nechala som to na odborníkov.

5 deň po operácii

Deň kedy ma čakala moja druhá kontrola na klinike a vybratie šošoviek. O siedmej ráno sme sa vydali s manželom na cestu a približne o pol 1 sme dorazili do centra. Prívitali ma sestričky na recepcii, hneď sa ma opýtali ako sa cítim. Zastavil sa pri mne aj pán riaditeľ Mgr. Michal Bernáth, MBA a opýtal sa ma ako sa mám, na moju otázku, že veľmi dobre, povedal, že presne tak aj vyzerám 🙂 A bola to pravda, bola som šťastná zo stále sa zlepšujúceho zraku a z toho, že som opäť v ich centre kde som sa vďaka personálu s nadštandardným prístupom cítila tak dobre a kde mi splnili môj dlhoročný sen.

Zavolala si ma pani doktorka MUDr. Tatiana Ďurčová, posadila som sa do kresla a pani doktorka mi po nakvapkaní vačšieho množstva umelých sĺz vybrala šošovky. Bolo to rýchle, pre mňa trošku nepríjemné, kedže som šošovky mala prvýkrát v živote. Po vybratí šošoviek som na pravom oku začala cítiť pocit cudzieho telesa v oku. Po vyšetrení mi pani doktorka povedala, že na tom pravom oku ešte nie je rohovka úplne zahojená a preto mi navrhla, že oko na ten deň zakryjeme tampónmi aby bolo do nasledujúceho dňa zavreté. Z centra som dostala ďalšie kvapky, gél na obnovu rohovky, objednali ma na ďalšiu kontrolu o mesiac a s dobrým pocitom, že už mám vybratie šošoviek za sebou, som cestovala domov ako jednooký pirát 🙂

Ďalšie dni po operácii

Nasledujúce dni prebiehali úplne normálne, samozrejme rovnako bez bolestí. Deň čo deň vidím lepšie, ostrejšie, nemávam už zahmlené videnie, pocit suchých očí alebo rezania mám už len zriedka.

V 7 deň po operácií som sa prvýkrát odvážila použiť špirálu. Očiam to nerobilo žiaden problém, ani šetrné večerné odlíčenie. V rovnaký deň som prvykrát od operácie sadla za volant a šoférovala. Mala som síce na očiach slnečné okuliare z centra, ale bolo to úžasné! Prvykrát odkedy som vodičkou, som šoférovala bez dioptrií a nerobilo mi to absolútne žiaden problém počas dňa. Keď sa zotmelo, tak to bolo o niečo horšie. Pani doktorka ma poučila, že po operácií istú dobu budem mať tzv. halogénový efekt videnia. Tzn. že okolo svetiel za šera alebo tmy budem vidieť viac svetiel dookola alebo svetožiaru. Pri šoférovaní za tmy som svetlá oprotiidúcich áut videla ako slniečka  s lúčmi, ale dalo sa to zvládnuť. Každopádne, šoférovaniu za tmy sa budem vyhýbať pokiaľ to bude možné a efekt môjho videnia svetiel po tme sa nezlepší.

9 deň po operácií som nastúpila do práce, zvládla bežné úkony okolo našich pacientiek, prácu za počítačom. Po 12 hodinovej dennej smene na konci dňa zatiaľ pociťujem únavu očí a ťažké viečka. Po 12 hodinovej nočnej smene pred polnocou oči o sebe dajú vedieť pocitom suchých očí a únavou, ale s umelými slzami sa to dá zvládnuť a postupne sa to zlepšuje.

S centrom EXCIMER som bola nadmieru spokojná a všetkým nerozhodným môžem toto centrum len a len vrelo odporúčať. Prístup personálu, sestričiek a lekárov je vskutku nadštandardný. Sama pracujem v zdravotníctve, ale s takýmto prístupom celého kolektívu naraz som sa ešte nikde nestretla. Každý jeden člen kolektívu vás privíta s krásnym úsmevom na tvári, ktorý ho neopúšťa do konca vašej návštevy. Všetci sú dokonale zohratí, každý presne vie čo má robiť a aj napriek vačšiemu počtu pacientov v jeden deň tam nevládne žiaden chaos a ide to tam ako na páse, bez zdĺhavého a zbytočného čakania.

Priestor centra je moderný, priestranný a útulne zariadený. Pre fajčiarov je dostupná aj terasa s pohodlným sedením. Vo vstupnej miestnosti centra je pre klientov dostupný zadarmo kávovar, pitná voda, v čase obeda sestričky ponúkajú chutné plnené bagety.

Všetkým nerozhodným, ktorí sa trápia s okuliarmi alebo šošovkami, odporúčam pozbierať odvahu a objednať sa na vyšetrenie. Vôbec sa nie je čoho báť, pretože s takým prístupom, kolektívom, ich odbornosťou, vybavením centra sa celý priebeh zvláda oveľa ľahšie a vy pár minút po operácii odchádzate doslova s úsmevom na tvári, ako ja 🙂

Celému kolektívu očného laserového centra EXCIMER v Bratislave ešte raz z hĺbky môjho srdca ĎAKUJEM za príjemné chvíle strávené u nich a za zlepšenie kvality môjho života. Moje osobitné poďakovanie patrí sestričke Andrejke, ktorá mi uľahčila zvládnutie celého procesu pred, počas a po operácii. S jej úsmevom, empatickým prístupom, cennými radami som celý priebeh prežila ľahšie a ostali mi len príjemné spomienky na tie dni. V neposlednom rade patrí veľké ĎAKUJEM pani doktorke MUDr. Tatiane Ďurčovej ktorá so mnou absolvovala celý proces predoperačného vyšetrenia, samotnej operácie, trpezlivo zodpovedala moje otázky a vysvetlila priebeh operácie a pooperačného obdobia.

Taktiež moje úprimné ĎAKUJEM patrí tejto stránke Modrý koník, pretože aj vďaka nim, vďaka príležitosti na otestovanie operácie zadarmo, mi splinili môj sen.

Ja vidím!

#test_excimer #konik_testuje #recenzia #excimer

Ahoj, Modrý koník,

ozývam sa po 12. dňoch od operácie. Po 15. rokoch píšem bez asistencie kontaktých šošoviek a mnou toľko nenávidených okuliarov... Tak dlho som na ten pocit čakala a je to tu! Vidím ostro, farebnejšie, jasnejšie! Ale to už predbieham.

Všetko to začalo výhrou vo výzve vďaka @konik_testuje a očnému laserovému centru Excimer v Bratislave. Usmialo sa na mňa šťastie, prišla radostná pošta z Modrého koníka, mail od marketingovej manažérky p. Imrichovej, ktorej ďakujem za trpezlivosť (s mojou netrpezlivosťou 🙂), rýchly termín vyšetrenia a operácie, následne telefonát z kliniky s milou sestričkou, ktorá mi v krátkosti vysvetlila, čo ma čaká a neminie. Nechala priestor aj na moje otázky, upokojila moje obavy, ponúkla mi možnosť ubytovania v centre a s prianím krásneho dňa sa rozlúčila. 

Od tohto dňa, dva týždne pred termínom, som sa dúfam nadlho - možno aj navždy - rozlúčila s kontaktnými šošovkami (dva týždne pred OP sa nesmú nosiť mäkké kontaktné šošovky, tvrdé 1 mesiac pred), nasadila erárne okuliare a užívala si v rámci možností posledné dni prázdnin so svojimi deťmi a manželom. 

5.09.2018 - streda - Deň vysetrenia a operácie

Termín bol dohodnutý na 9:30. Kvôli mojej obave z dopravnej situácie v Bratislave počas rannej špičky sme z domu, na protest môjho manžela, vyrazili už o 5:00. A mala som ho poslúchnuť: pred Excimerom sme parkovali už o 7:30. Ale nakoniec to bola aj výhoda, prichádzajúci zamestnanci centra nás hneď aj pozvali dnu a tým sa náročný deň posunul o hodinu skôr (čo ocenila babka, ktorá sa starala o naše 3 ratolesti). Hneď ma prijala milá sestrička Deniska, s ktorou som aj pred dvomi týždňami volala, a začali sme vypĺňať formuláre.

Pacientov pribúdalo, no žiadny chaos sa nekonal, všetci boli pekne zohratí a všetko išlo ako po masle.

Prešla som radou vyšetrení, na základe ktorých sa malo rozhodnúť, či som vhodný adept. Vyšetrenia boli vykonané modernými prístrojmi. Pred každým vyšetrením mi bolo vysvetlené, čo sa bude diať. Mala som aj dostatok času na otázky. Vyšetrenia neboli bolestivé. Iba pre mňa nepríjemné rozkvapkanie očí, ktoré sa však dá zvládnuť (u mňa s pocitom opitosti a zhoršeným videním, ale aj napriek tomu počas čakania, kým sa zreničky vrátia do normálu som absolvovala prechádzku po okolí centra).

Viac informácií o tom, ako prebieha predoperačné vyšetrenie a operácia, nájdete na ich stránke.

Po vyšetrení nasledovala konzultácia s lekárom, počas ktorej som sa dozvedela, že som vhodný adept. Bola mi odporučená operačná metóda najmodernejším 7D laserom, metódou bez rezu SmartSurfAce. Pán primár mi vysvetlil, ako bude operácia prebiehať a aj prečo budem operovaná práve touto metódou. Na základe operácie som mala ísť z dioptrií -5,25 na pravom oku a - 5 na ľavom oku (kontaktné šošovky som nosila -4.50) na 0!

Zostávalo už len čakať na moje rozšírené zreničky a mohli sme ísť na to. Operáciu sme dohodli na 11:00, takže som mala ešte cca hodinu a pol. Čas sme využili na prechádzku, kávičku a potom oddych v centre, kde som dostala prospekty s inštrukciami a informáciami o období po operácii, umelé slzy, ATB kvapky do očí, kvapky proti bolesti, tablety proti bolesti a slnečné okuliare so 100 % UV ochranou, ktoré mi budú robiť spoločnosť najbližších 6 mesiacov.

Dostali sme aj pozvanie od pána riaditeľa Mgr. Michala Bernátha na krátky príjemný rozhovor s ponukou fotografky, ktorá ma sprevádzala až na sálu, aby ste so mnou mohli zdielať môj deň. Za fotky veľmi pekne ďakujem 🙂.

Aj s ostatnými pacientmi sme boli zavedení na čakačku, kde nám bol ešte raz vysvetlený postup a informácie o pooperačnej starostlivosti. Čakalo nás občerstvenie a kávička. Na rad som išla druhá, pred sálou som dostala anestetické kvapky do očí, operačnú výstroj a čakala som, kým bude prvý pacient hotový. Spoločnosť mi robili papierové vreckovky, nech mám od stresu čo stláčať a po cca 15 minútach ma zavolali dovnútra. Napätie by sa dalo krájať, ale nebolo cesty späť, chcela som plnohodnotne vidieť, tak som nemohla cúvnuť.

Setrička ma uložila pod laser, kde už čakal veľmi milý pán doktor s nesmierne upokojujúcim hlasom. Do ruky som namiesto vreckoviek dostala antistresové loptičky a plyšového medveďa 🙂.

A mohli sme začať. 

Mala som veľké obavy, ako udržím svoje citlivé slzavé oči otvorené. Prekážalo mi silné svetlo z lasera, ale poradili si so mnou... Jedno oko prelepili, na druhé nasadili svorku, ktorá bránila zavretiu oka, oko vyumývali (myslím, že aj poutierali nejakou śpongiou - v tom strese som nestíhala registrovať), zaplo sa zelené svetielko na laseri a mojou úlohou bolo len sledovať to zelené svetielko. Celé to trvalo pár sekúnd, ale tak nejak reflexne mi oko utekalo, čo ale nebol vôbec problém, laser si ma našiel, bolo počuť len pokojný hlas pána primára - zelené svetielko, bradu vyššie, zelené svetielko... Asi som nebola vzorný pacient, lebo to bolo počuť viackrát... Bolo cítiť zápach spálených vlasov a to sa vlastne pálili moje dioptrie 🙂. Celé to trvalo pár sekúnd, nič nebolelo. Odrazu svetlo vyplo, do oka vložili ochrannú šošovku na 5 dní (keďže som so šošovkami mala skúsenosti, dohodli sme sa, že si ich vyberiem sama), operované oko prelepili a celá procedúra sa opakovala aj na ľavom oku. A bolo po operácii.

A tu už išlo do tuhého 🙂.

Po skončení operácie ma sestrička odviedla vedľa, nech sa trochu upokojím. Potom som prešla s jej pomocou za manželom. Popýtala sa, ako sa mi je. Oči som mala ešte zavreté, neboleli, len sa mi nedali otvoriť, ako keď po prebudení niekto zapne silné svetlo. Nakvapkala nejaké kvapky a už to išlo ľahšie. Pán po mne ale prišiel normálne, akoby na operácii ani nebol. Po pár minútach sme mohli odísť, sestrička nám na cestu domov nabalila za pol tašky sendvičov 🙂. Nasadila som okuliare a prešla do auta. Od začiatku som videla oveľa lepšie ako bez okuliarov, len ma trápila svetloplachosť, sem tam sa mi zrak zaostril, potom zas rozmazané videnie a pocit pozerania sa cez vodu. Ale toto všetko je normálne a postupne sa to malo zlepšovať.

Cestu domov som prespala, slnko mi vadilo aj cez slnečné okuliare, tak som si cez ne prehodila ešte vreckovky a už to bolo znesiteľnejšie. Doma mi muž kvapkal kvapky, ešte stále som mala problém mať otvorené oči, ale dalo sa to zvládnuť. 

Prvá noc bola bez bolestí, ale trapili ma suché oči, takže som sa na to budila aj každú hodinu, opatrne otvárala oči a kvapkala umelé slzy. Všetko bez bolesti, iba s nepríjemným pocitom.

1. deň po operácii - štvrtok

Ráno manžel deti odviedol do škôlky, ja som celé doobedie prespala, s prestávkami na kvapkanie kvapiek. O 12:00 sme vyrazili na prvú kontrolu, cestu som prespala, po príchode ma hneď vzali a vyšetrili, oči sa krásne hojili, prečítala som pár riadkov - ani som netušila, že to už dokážem. Bola som úplne bez bolestí. Cestu domov som opäť prespala s vreckovkami na okuliaroch. A po príchode domov to začalo: pálenie, rezanie, štípanie... Nič príjemné a dosť bolestivé, aspoň pre mňa - u každého je to ale individuálne. Bolesti neprestali ani v noci, plus suché oči. S kvapkami, tabletkou proti bolesti, s pomocou doma a možnosťou spánku som to ale prežila. Večer som dokonca s najstarším riešila aj domácu úlohu - mohla som čítať, ale veľmi rozmazane, až som panikárila, že budem musieť nosiť okuliare na čítanie... V stave zúfalstva som to aj skúsila s babkinými +2 🙂  A išlo mi to lepšie, tak som v panike nútila muža googliť, či to je vôbec možné... 

2. deň po operácii - piatok

Dnes už manžel nastúpil do práce, takže ranný zhon okolo chystania detí do školy a škôlky zostal na mne. Bolesti ešte pretrvávali, ale musela som sa vzchopiť - deti odniesť - máme to kúsok od domu. Okuliare som mala na očiach aj vo vnútornom priestore. 

Po príchode domov som opäť zaspala a zobudila sa už fit, bez bolestí. Podvečer sme už boli aj na prechádzke. Videnie ešte stále nebolo tip top, ale citeľne sa zlepšovalo.

3. deň po operácii - sobota

Deň ako každý iný, bez bolestí, s deťmi sme zvládli aj jarmok. Na šoférovanie to ešte nebolo, ale videla som už oveľa lepšie. Dá sa povedať, že som už fungovala úplne normálne. V noci som si však ešte stále musela kvapkať umelé slzy.

4. deň po operácii - nedeľa

Opäť bežný deň, akurát s vnútorným nepokojom, kvôli vybratiu šošoviek. Večer som ich ale vybrala úplne jednoducho, bezbolestne. Keby som to nezvládla sama, v pondelok by som musela ísť na vybratie na kliniku.

5., 6.,7. deň po operácii - pondelok, utorok a streda

Zrak sa lepší. Zisťujem, že okuliare na čítanie nebudem potrebovať, už sem tam aj TV pozerám, v mobile už čítam ako drak... Ale nie dlho, oči dajú vedieť, kedy stačí.

Slnko vonku mi vôbec nevadí, sem tam vybehnem aj bez okuliarov, pocitovo mi je tak dokonca lepšie.

8. deň po operácii - štvrtok

V centre odporúčali šoférovanie až po 2 týždňoch, ale opäť je aj toto individuálne. Dnes som to zvládla, zrak je už ostrý. Kvapky kvapkám stále poctivo, aj keď pocit suchých očí cez deň nemám.

9. deň po operácii  - piatok, kontrola

V centre som mala termín na 9:30. Ako vždy tam boli presní, žiadne veľké čakanie, všetci milí, ústretoví... Rohovka sa hojí, je tam pár trhliniek, suché oči, ale inak všetko v poriadku. Musím poctivo kvapkať slzy, v noci pomaly oči otvárať a hlavne poctivo nosiť slnečné okuliare.

Neprečítala som len posledný riadok. A to sa ešte upraví... Do 2-3 mesiacov. Dostala som nové kvapky, ktoré budem používať dlhodobo a s umelými slzami budem asi tiež dlhšie kamarátka, ale vôbec mi to neprekáža. Za ten pocit vidieť AŽ ZA ROH TO NAOZAJ STOJÍ.

Excimer naozaj odporúčam, skúsenosťami, prístupom, vybavením, lekármi, sestričkami. Nemôžem napísať nič negatívne. Azda len, že ľutujem, že som sa sama neodvážila ísť už omnoho skôr. Ešte stále sa v noci sem tam zobudím s panikou, že som si zabudla vybrať šošovky 🙂.

Tak všetci, ktorí váhate: niet sa čoho obávať, dá sa to zvládnuť. Čestne prehlasujem, že by som do toho išla znovu 🙂.

#test_excimer #recenzia