Pamätáte sa ešte na svoj prvý „samostatný“ nákup? Napíšte nám vaše spomienky – čo sa vám vtedy páčilo v nakupovaní, čo by ste chceli vrátiť a čo je lepšie v nakupovaní teraz 🙂
Najlepšiu odpoveď odmeníme 20 eurovou poukážkou na nákup cez Tesco Potraviny domov s dovozom zadarmo a balíčkom kozmetiky Tesco Loves baby. Okrem toho, tri z vás dostanú vlhčené detské obrúsky Tesco Loves baby 🙂 Súťažiť môžete do utorka 18.11.2014 do 9.00 hod. Držíme palce!
Ja si pamätám na svoj prvý nákup za "svoje" peniažky. Našla som papierovú 10 korunu cestou do školy (bola som prváčka). Keď som sa vrátila domov a mame ukázala svoj úlovok, mama mi dovolila si za ňu ísť si kúpiť niečo sladké. Samozrejme som aj predavačke oznámila ako som sa k peniažkom dostala 🙂 detská úprimnosť. S pani predavačkou sme vyberali niečo, aby som sa do svojej 10koruny zmestila 🙂 Čo som si kúpila si už veľmi nepamätám, ale bol to môj prvý nákup za moje peniažky 🙂
tak ja si este pamatam na nakupovanie v tych casoch .... mamina chvilu robila aj predavacku ... pamatam sa ako sme stali v rade na banany v malom zelovociku v SC ... tak na boku ako bol stary prior... predavala tam jedna pani uz vtedy mi pripadala stara a ta pani ma este stale malinky zelovocik ... ale teraz uz inde...
este si pamatam ako som kupila na vianoce mame platnu ... ale nemali sme gramofon.... 😀 doteraz si pamatam ako sme si chodili kupovat Pedro
no naozaj skoda ze si toto nepamatam ale patrim medzi tie mladsie rocniky....istym sposobom mi je to aj luto
@daska_tesco dostala som 2,50Kcs a mala som kupit mlieko , stvrtku masla a polku chleba,kupila som chleba,pedro zuvacku, a stvrt masla,kedze som neznasala na uvarenom mlieku tu "kozku" na mlieko som sa vyflakla a nahradila ho pedrom,ktore chutilo omnoho lepsie ako mlieko,doma som si vypocula "hubovu"
Na samostatne nakupy si pamätam tak matne,ale čo si pamätam veľmi dobre je ako sme pred vianocami čakali v dlhých radoch na ovocie a ked som prisla konecne na rad tak bolo povedane ze len po kile z kazdeho sa da ,vtedy som bola mrzuta lebo niekedy trebalo cakat aj hodinu a viac ale ked si teraz na to spomeniem malo to aj nejaké čaro .Blizko domu sme mali potraviny volali sme to budka lebo ozaj to bol taky maly obchodik ale predavačky tam boli zlate ochotne ...
Svoje prve samostatne nakupy si pamatam, chodila som kupovat chlieb, nasi mi vzdy nechali 5 Kčs, ale už si nepamätám kolko stál. Na stare casy si vzdy spomenim, ked vidim v obchode Pedro (je taka ista tvrda ako vtedy 🙂, takisto si kazdy rok na vianoce spomeniem, ako raz mama doniesla plnu tasku mandariniek a ako veeelmi som sa z toho vtedy tesila. A cudujem sa, ze este stale pretrvava ten zvyk, davat mandarinky do mikulaskeho balika, ked teraz je to pre deti nieco uplne bezne.
Pamatam si aj tie sede pakove pokladne, ako cinkali, ked sa blokoval nakup. 🙂
-Môj prvý nákup: 2 kg zemiakov.
No kým som vystála rad v zelovoci a niekolkokrát prežmolila v ruke bielozelenú igelitku a šedých 10 kčs...pri dojdení na rad som zistila, že som bankovku stratila 😢
S plačom som prišla domov a vrátila sa naspäť do zelovocu už s mamou, s ktorou sme prevrátili celý zelovoc hore na ruby pri hladaní desať koruny. Nečudo. Bol to OBR peniaz a naše posledné do výplaty! (nanašli sa)
-Vtedy bolo na nákupe dobré to, že človek prišiel do potravín...zbadal chlieb a kúpil ho. Zbadal mlieko a kúpil ho. Zbadal maslo a kúpil ho.
Teraz príde človek do potravín, musí obísť kopec drogerie, kopec oblečenia a hračiek ... až sa dostane ku potravinám. Zbada chlieb, pri ktorom sa zdrží niekolko dlhých minut, kedže nevie, či vziať špaldový,ražný,slnečnicový,celozrnný,žitný,celozrnný,viaczrnný.....Zbada mlieko a znovu chvílkové zaváhania či toho výrobcu s takým obsahom tuku, či toho výrobcu s takým.....Zbada maslo a rovnaká dilema s niekolko metrovým pásom masiel v chladiacom regály 😖
Ked sme ako deti cítili vôňu pomarančov, vedeli sme, že Vianoce sú predo dvermi 😵 stačilo sa už len pozrieť von oknom, kde tichúčko snežilo a s nadšením sme vypisovali desiatky vianočných pohladníc rodine.... Teraz cítiť celý rok rôzne druhy ovocia, až ich človek prestane časom vnímať a vianoce so snehom môže obdivovať maximálne na facebookovských neosobných pohladniciach,ktoré mu pošlú s menovkou dalších stoviek neznámych ludí ☹
Ja si pamätam,ako som išla na môj prvý "dôležitý" nákup - chlieb a mlieko v sáčku.mala som od babky napisany lístok a tú sieťkovanú tašku.dodnes si pamätám ten dlhý pult a velkú pokladňu 🙂 .
inak ja si tiez pamatam dostali sme 2 Kcs, a kupila som si rozok desat deka liptovskej ... a kefir ... taky v takom stvorcovom kelimku ... a to inak bol iny kefir a ina liptovska salama.... 😉
Chvalabohu sa mozem popysit titulom dieta socializmu!ano,take detstvo moje deti nebudu mat....ziadna telka cez den,ziadne kopy sladkosti.....tvrdy tezim ale vyrastali silni a pracoviti ludia....k nakupom....nasi nemali vela penazi ale vzdy sme si mohli kupit nanuk alebo dren za 1 korunu.uz ako 5 rocna som chodila k nam do obchodu,kde bolo vsetko co ludia vtedy potrebovali....do sietovky som kupila mlieko v sklenej flasi,vonavy chlieb,maslo.rada na to spominam a vediem moju 4 rocnu dcerku k tomu ze treba kupovat len potrebne veci,i ked v dnesnej konzumnej spolocnosti je to tazke.....
my sme necakavali na nic vobec, vzdy sme mali aj banany aj pomarance bez statia v šóre - nasi asi mali znamosti 🙂 no len mne to bol prd platne lebo ako tazka atopicka som sa mohla na tie citrusy akurat pozerat.
do obchodu som chodievala ja uz od malicka, najskor listkom v ruke, potom som si uz pamatala.
ale pamatam si presne, ked sme od pradeda dostali ja a brat po 5 kčs /ze uuuha 😀/ a sli sme do obchodu si kupit a viem, ze za tych 5 kcs resp. 10 sme teda toho nakupili dost. co si pamatam, tak gumove maciky boli uz vtedy drahsi tovar. ale rozhodne nezabudnem na to, ze parky boli parky, treska nebicko v papulke, dnes sa to neda ani porovnat a rozky a chleba takle chrumkave, ze sme vzdy s bratom vyjedli konce 😀
najviac mi rezonuju v hlave šumienky, fidorky, potom take keksiky citronove na ktorych bol maly cernosko a na to, ako sme stale behali po vonku s natretymi rozkami s majkou alebo maslo a dzem. a ked spadlo, ofukali sme a hrali sme sa dalej. a este som milovala taky sirup ako keby s rumovou prichutou. bol vo flaske a v podobnej bola aj jar 😀
A este si pamatam na historku, co rozpravali rodicia:
Vratili sa zo stania v sore v zelovoci a sli sa posulat, ked sa pani pred nimi pytala, ze po com su tie "chlpate zemiaky". To boli kiwi, asi druhy krat vobec u nas v zelovoci 😀 😀 😀
Inak o nakupovani v Rusku by som tiez mala ich historky...
vzdy si pamatam nase nakupy cez tyzden - vzdy som dostala 10 Kčs a isla som kupit chlieb a mlieko, mlieko stalo 3,10 a chlieb 6,30...... ostatok som mohla minut 🙂 vzdy som kupila nejaku sladkost 🙂 mnaaaaam
ja si spominam este na prve texasky z tuzexu.... a po Michalskou bol obchod kde sa dalo zohnat dokonca lego ..... 😲 moja sesterka ho mala .. a my sme prudko zavideli ....
No vidím, že nas je tu na pestre spomienky z obdobia "socializmu" hodne. Ja si pamatam, ze som s mojou babkou a kamoškou musela stáť v rade na banany, mandarinky a pomarance za sebou, lebo tetuška predavačka povedala, ze kazdy moze len po dve kilá. Takze aby sme mali vsetci dost... postavili sme sa za seba a vsetci sme poslusne nakupovali. 😀 Vona manadaríniek a pomarančov je u mna uz asi dozivotne spojena s Vianocami 😵
Presne tak si to pamätám aj ja a veru aj u mňa sú pomaranče a manďošky zafixované vo Vianociach🙂 ach krásne časy detstva, kedy ešte neboli jednorazové plienky či obchody pootvárané od vidím do nevidím. Hrávali sme sa vonku do tmy, nie čumeli do tv či pc..🙂 dobré bolo aj to. Dnes sme rozmaznani, potrebujeme mať obchody stále otvorené. No neporovnateľne sa zmenila šírka sortimentu. Kedy som si mala vybrať, tak vy som dlho rozmýšľala..
Pamätám si, keď som zabehla do obchodu na guličkove žuvačky za 10 halierov 😀
@daska_tesco ano,zabudla som na tie rady pod klastorom v Prievidzi..….nas troch nasi postavili do radu aby kazdy kupil to svoje kilecko😁😁😁😁a veru,vazili sme si vsetko.....lebo bolo toho malo ale musim podotknut,vsetkko chutilo inac,aj to ovocie uz nieje ako byvalo!😁😁😉
mama ma vzala do drogerie, kde musela minut svoje bony (inde sa to nedalo len tam, doteraz vsak neviem preco 🙂) a povedala mi, ze si mozem vybrat co len chcem. Avsak okrem jednych farbiciek (z pod pultu) a cistiacich prostiedkov tam nic nemali, pamatam si len prazdne regaly. Behala som hore dole po obchode a hladala som doslovne "hocico" avsak odisla som len s tymi farbickami 🙂 Skoda, ze mi teraz mama v obchode nepovie, ze si mozem vybrat "hocico" 🙂 🙂 🙂
ja si zas pamatam, mala som asi 9-10 rokov, ako ma mama posielala kazdy piatok po skole do radu pred papiernictvo a cakalo sa aj niekolko hodin na toaletny papier.
Prvy nakup - boli letne prazdniny, a potraviny boli otvorene rano dve hodiny, a cez obed dve (a to bola Bratislava) a babka mna a moju mladsiu sesternicu poslala pre chlieb, ktory mali doviezt prave cez obed. Ake sme vtedy boli len pysne, ze sme to zvladli (mali sme 6 a 8 rokov).
Tesco na Kamennom (vtedy Prior) bol otvoreny do 18.00, len vo stvrtok do 20.00, a v sobotu do 14.00.
A Tuzex, to bol luxus za odmenu, ked babka zohnala od susedy bony a isla na nakup, samozrejme babka nakupila krabicu pracieho prachu, ktory rozdelila medzi seba a svoje tri dcery a par sladkosti pre vsetkych 11 vnucat.
Mne mandarinky tiez vyvolavaju pocit prichadzajucich Vianoc, obvykne sme prve mandarinky alebo pomarance dostavali do balicka na Mikulasa a to uz bolo jasne, ze Vianoce su za dverami 😀
Krásne spomienky 🙂 teraz sa len usmievame ... a ešte si pamatam cokoladu Aero s dierkami 🙂 a ladove cokoladky, ktore mama skryvala v chladnicke a potajomky sme na ne chodili 😀
Z obdobia socializmu mám dodnes v živej pamäti nákup v piesťanskom tuzexe. Mala som vtedy 8 rokov a svoje úplne prvé rifle. Nie také obyčajné z komunistickej akože rifľoviny, ale parádne vyšúchané. Si pamätám, ako ma ešte aj učiteľky v škole obliehali, že odkiaľ ich mám. A nosila som ich len výnimočne, lebo som sa bála, aby mi niekto "nešlohol". Čo sa mi páčilo na nakupovaní v tej dobe? Spomienok mám málo, predsa len je to už 25 rokov, ale jedno si pamätám presne. Maslo chutilo ako maslo, mlieko ako mlieko a taký chlebík, aký sme kupovali v našej dedinskej socialistickej pekárni som už nikdy potom nejedla. Zaujímavé na tom bolo, že stačilo natrieť chlebík maslom a to bola iná labuž. Samozrejme že k tej dobe patrilo čakanie na mandarínky, rybu, banány, kakao....dnes sa v obchodoch nikde nečaká, regály sa prehýbajú pod ťarchou nepreberného množstva a druhov tovaru, ba čo viac, nemusíme chodiť ani do obchodu a môžme nakúpiť aj v papučiach z pohodlia svojho domova. Napriek tomu, že občas počuť najmä starších ľudí nostalgicky zaplakať "za sociku bolo lepšie" ja by som sa už veru do tých čias vrátiť nechcela. Ja osobne si už život bez nakupovania cez internet, preplnených nákupných centier a množstva tovaru v obchodoch neviem predstaviť. A zabudla som ešte na jednu vec, horalka za sociku chutila inak ako horalka dnes. A keďže horalky milujem, tak toto mi z tej doby naozaj chýba. Inak som rada, že žijem teraz a tu. 🙂
ja cokoladu BONA (tusim, ze takto - taka bielo-cierna), ktora bola úuuuuuzasna, zeus v plechovke a zuvacku som mala radsej SEVAK 🙂
Ja som sa narodila v roku 1968, takže "socík" bolo celé moje detstvo, puberta a aj polovica z vysokej školy. Čiže nákupy si pamätám veľmi živo- od niekoľkohodinového státia v zelovoci, alebo v sobotu na košík v samoobsluhe, alebo pred Tuzexom, či vlastne akoukoľvek predajňou - proste to nekonečné státie v radoch, kde sme ani nevedeli, či na konci toho radu dostaneme to, prečo sme sa do neho postavili.. Najpríjemnejšie spomienky mám ale z obdobia letných prázdnin, ktoré som ako dieťa takmer celé trávila s mojím bratom u mojej babky v Považskej Bystrici. Babka nás vždy posielala každé ráno o 7mej do blízkej mliekárne. Nikdy nezabudnem na zvláštnu vôňu toho obchodu, plnotučné mlieko vo fľaške s červeným celofánovým vrchnákom, úplne čerstvé rožky (také tie najklasickejšie- vodové) a kakaový Miláčik (niečo ako pribináčik). To boli naše raňajky, ktoré mali dokonalú chuť a kvoli ktorým sme si cez prázdniny vždy radi privstali a na ktoré vlastne nikdy ani nezabudneme.
joj ja si pametam, ako som za poctivo odovzdane flaše, šla mojej mame na Vianoce kúpiť červený rúž a lak na nechty.. tie flaše som zanášala do obchodu asi tri mesiace, a odkladala každu korunu, len aby som mala dosť penazi.. a tak som nakoniec mamke kupila ten najkriklavejši cervený rúž aj s lakom na nechty aký sa len dal zohnať 😀 samozrejme, že som si myslela že mamka bude na mna happy že ho má… až časom som sa dozvedela, že ten rúž nosila len kvoli mne ( aj ked sa jej nepáčil ), lebo sa bála že budem smutna...
@bojovnicka vyrastali silní a pracovití ludia ? 😀 😀 😀 No čo ja viem, tak môj otec si s kolegami blinkol akože prišiel do prace, na otočku do krčmy, a potom blinkol, že ide z práce 😅 KEdže museli byť všetci zamestatní napriek tomu, že nebolo čo robiť a robilo sa do zasob, ktoré boli nevyužitelné, tak si ani nikto nevšimol, že par robotníkov v práci chýba 😝 Ludom komunisti pobrali a zoštátnili pozemky, ludia sa odučili pracovať na roli, na poli, na všetko sa nasadili ťažké mašiny a postrekovalo sa z čmeliakov.
silní a poctiví ludia vyrastali v období pred socializmom, resp. pred odobratím a zoštátnením sukromných pozemkov.
ja si tiez dobre spominam ako sme so sestrou kazu sobotu chodili kupovat chlieb mlieko termixy maslo.Hned potom do masiarstva po maso a kolko krat sa stalo ze uz nemali.A do zelovocu po mandarinky banany pomarance,kde sme aj hodinu pred otvorenim cakali a niekedy sme uz nekupili skoro nic.Ale boli to pekne casy.Najradsej sme mali tie velke pardubicke perniky a lentilky ktore boli pod pultovym predajom.
@daska_tesco ja som mala 14, 5 roja ked bola revolucia, nemali sme take problemy ako opisuju, v rade smestali max 5 minut. Jedine ba com sa boli rodicia prestriedat od vecera do rana bolo lego predajna v bratislave a klenoty ked chceli zlatu retiazku z noveho tovaru, ale ako dieta som si kupovala v mesiarstve 5 dg sunky za 5 korun.boli to krasne casy od revolucie otras ale clovek si zvykne.pol roka od revolucie doskanasa triecna na strednej a vynadala nam ze sme nemali nastenku k polrocnemu vyrociu a nenavidela som ten pol roka lebo sme museli spievat kazde rano kto za pravdu hori, co som odmietla. V skole na zs pred revoluciou bolo super, malj sme bufet kde xme si kupovali na desiatu lizatko s rozpravkami na obale za 45 halierov.
ja si tiez dobre spominam ako sme so sestrou kazu sobotu chodili kupovat chlieb mlieko termixy maslo.Hned potom do masiarstva po maso a kolko krat sa stalo ze uz nemali.A do zelovocu po mandarinky banany pomarance,kde sme aj hodinu pred otvorenim cakali a niekedy sme uz nekupili skoro nic.Ale boli to pekne casy.Najradsej sme mali tie velke pardubicke perniky a lentilky ktore boli pod pultovym predajom.
potraviny kedysi mali uplne inu chut, ja si pamatam na jogurt v sklenenej flasi, poctivy, uplne iny ako dnes, alebo sunkovu ci dietnu salamu, to bola uplne ina chut a vona, stale ju mam zafixovanu, ale uz nikdy viac som taku nikde nenasla. Presne tak, citrusy pre mna znamenaju vonu Vianoc, kedysi sa islo do obchodu so sietovkou a bolo nakupene, dnes nam nestacia velke nakupne kosiky a kufre aut, ked ideme urobit tyzdenny nakup, ludia sa rozhíčkali.
Na moj prvy sa matne pamatam, ze som bola stastna ako blcha a pysna sama na seba 🙂 Ale CO som bola kupit, netusim. Nieco v potravinach vedla.
Pamatam sa ale, ked ma raz mama poslala kupit osminku masla a ja som doniesla dve strvtky. No sak 4 plus 4 je osem, nie?! To som ale o zlomkoch nemala tusenie, to som bola mozno v druhej triede...
Vratit by som nevratila nic, maximalne ochotne predavacky, ale tie bolo treba hladat pred 25 rokmi takisto, ako dnes...