Dobrý večer milé mamičky. Chcela by som sa len vyrozprávať a možno nájsť mamky s rovnakým pocitom ako mám ja. Dcérka má necelý rok - je úžasná a veľmi ju milujem. V poslednej dobe ma však veľmi často premáha pocit zlyhania a smútku, že som ju nikdy nedokázala kojiť. Pokúšali sme sa nekonečne veľa krát, boli u nás dve laktačné poradkyne, do dvoch mesiacov sme dávali moje materské mlieko cez cievku, mám pocit, že som urobila všetko preto, aby to šlo.
Moje prsia a kojenie riešili všetci - svokor, svokra, moja mamka, ocko, babka atď. Nekonečne veľa krát, že to mám skúšať a ze to je najlepšie. Vtedy vo mne vyhrala pragmatickosť - proste bábätko musí papať, a keď nevie odomna, bude mať UM. Myslela som si, že som to spracovala, doteraz som to vnímala úplne v pohode. Pekne pribera, papa prikrmy, všetko je v poriadku.
Posledné dni mi je však veľmi smutno, do plaču, keď vidím moje kamarátky a sestru ako koja svoje bábätka. Ze ja som mojej dcérke nikdy nedokázala dopriat ten pocit. A ani sebe.
Ďakujem každému, kto došiel až sem. Môj manžel má počúva a je skvelý, ale nedokáže si predstaviť, ako sa cítim. Ale nemám mu to za zlé.
Ešte raz ďakujem. ❤️
Nemáš byt prečo smutná, skusila si všetko 🙂 dala si si snahu, riešila si, žiaľ nešlo to 🙂 možno pôjde pri druhom. Hlavu hore, nemáš mat prečo zlý pocit alebo pocit zlyhania. Robíš všetko len to najlepšie pre svoje bábo a to je hlavné, mamina ❤️.
Mas uzasne dieta, kojenie je len forma krmenia... stale sa tulite, stale je ti blizka, stale citis jej vonu, stale zaspava pri tebe, stale si jej slnkom, okolo ktoreho sa toci cely jej vesmir? Samozrejme. Prosim nerob si taketo vycitky, skodis sama sebe, ja rozumiem tomu, ze "posnazte sa kojit", ale nie vzdy to ide... ja odsavam 8 mesiacov, bojovali sme 5, co sa este prisaval, za strasneho dojcenskeho strajku, revov, odtlacania, slz na oboch stranach...no takto si clovek prve mesiace s babatkom nepredstavuje...radsej to mojkanie a klud a cas na seba... prosim najdi v sebe ten vnutorny pokoj, ze si spravila v tej situacii to najlepsie pre seba a dieta a neporovnavaj
Ja som kojila tri týždne ... a bola som neskutočne šťastná, že som mohla svojej dcére dopriať ten pocit mať po UM plné bruško, byť spokojná ... tie tri týždne kojenia bolo trápenie hlavne pre ňu, zrejme som mala slabé mlieko, stále plakala, bola nespokojná, ja s ňou ... nemám výčitky svedomia, urobila som pre ňu to najlepšie, čo som mohla, keď som jej dávala UM.
Babatko potrebuje najest a budme radi, ze zijeme v dnesnom svete a mame mu co ponuknut, ked nemozeme dojcit. S tymto by som sa vobec nestresovala, ked to nejde, tak to proste nejde, to len kojaca sekta sa nas obcas snazi presvedcit, ze chyba je v nas…nie, nie je. Bodka.
Ahojky , presne viem o čom hovoríš prešla som si tým 4 krát prvá nebola vôbec 😭2 bol ale to boli také stavy že až no a vydržalo nám to 3 mesiace .3 plne kojeni 3 mesiace a potom ešte mesiac len v noci pekne chytil cez deň som sa mohla roztrhať a teraz posledná bude mať 6 mesiacov a bola pekne kojena 2 týždne a potom malý doniesol zo škôlky virózu a celé zle samozrejme že to dostala aj malá a už chytiť nechcela aj laktačná bola aj cievku sme mali a nakoniec mesiac som odsavala a potom bolo menej a menej mlieka a keď že ona je extrémne plačlivá tak som nemala ani kedy poriadne odsavat tak sme na UM ale doteraz vždy ako jej dám fľašu jej dám pusu na čelo a poviem si to nevadí milujem ťa a hlavne že si zdravá 😍ale neboj ja som toľko sĺz vyronila že tuším ani v mori nieje toľko vody a všetci okolo mňa sa mi radšej vyhýbali lebo som bola z toho taká nervózna že vyslovene utekali až kým som si povedala že asi to tak má byť no proste nebolo mi súdené aby som mohla kojit aj teraz keď o tom píšem je mi do plaču. Neboj ten pocit budeš mať určite dlho ale si dobrá mama 😍
Mňa tieto názory, že všetky ženy môžu kojiť a to ako sa do toho všetci starajú strašne vytačajú. Ja som prvú kojila necelé 3 týždne, až som skončila so zápalom prsníkov v nemocnici. Táto druhá má 5 m., je kojená no hneď po príchode som mala, aj pri nej extrémne veľa mlieka. S čím mala väčšina mamičiek u nás v rodine problém. Niektoré to ustáli, niektoré nie. Ale nikdy, som nikoho z rodiny nepočula, že by to riešil. A to sa pravidelne stretávame na rodinných oslavách. Poradiť si poradíme, ale kojenie nie je témou dňa. Mne laktačná veľmi pomohla, no sú v rodine aj mamičky, ktorým ani ona nedokázala pomôcť. Ja som niekedy nervózna z kojenia. Niečo robím, mala spustí rev. Takže všetko musím nechať tak. Išla som do obchodu, čakala s mužom v aute odrazu rev. Šoférovala som, navyše som stála v kolóne a mala spustila rev. Našťastie som mala staršiu dcéru zo sebou. Rýchlo som odstavila odstavila auto. S fľašky vypila moje mlieko 3 x a s čajom máme tiež problém. Takže som sa bez nej už 5 mesiacov nikam nepohla, ak nerátam obchod 2 minúty od domu.
Ale svoje dcéry ľúbim rovnako. Staršia (puberiačka)sa už nedá stískať. No pravidelne jej hovoríme, ako sme ju tľoštili, keď bola malá a ako sme šťastní, že ju máme a bocian trafil na správnu adresu.😊
Tak sa tomu smutku nebran, je normalne byt sklamana a smutna z niecoho, na com ti zalezalo a nevyslo to. Ono to casom ustupi.
Mozno si skus aj napisat na papier dve kolonky - v jednej "co som dcerke nedokazala dopriat" a v druhej "co som jej dokazala dopriat". Som si ista, ze v druhej kolonke bude toho viac a budu to velmi dolezite veci. Ja som nieco podobne spravila, ked som raz dlhsie bojovala s pocitmi zlej matky. Nie kvoli kojeniu (a to som teda tiez nekojila), ale ze sa tesim z domu do prace a na den doma na materskej som sa nikdy tak netesila. Napisala som si na papier svoje silnejsie a slabsie materske stranky, ako ich vnimam, a ked som to takto videla na papieri, tak zrazu tam ten pocit viny nebol. Lebo pozerala som sa na opis jednej normalnej mamy, ktora je pre dieta uplne v pohode postacujuca, moze mu vytvorit dobry domov aj detstvo, aj ked jej nieco nevychadza podla predstav. Dost sa mi ulavilo. Mozno aj ty sa uvidis v komplexnejsom svetle a uvidis, ze dcerka je celkovo na tom pri tebe dobre.
O čo si sa pripravila ? O to že si musela dávať v noci prso ako náhradu za cumlík,? Že na tebe vyselo a zaspavalo a nemohla si sa od miminka pohnúť ? Od naučenie sa s od pŕs ? . Ľúbiš svoje dieťa menej keď si ho nekojila? . Určite nie . Ľúbiš ho najviac ako sa dalo aj napriek tomu že si nekojila . Kojenie není všetko . To ľúto medzi matku a dieťaťom si vieš urobiť aj bez kojenia a prisatia. Si úžasná mama aj keď si nekojila
Treba to spracovať ja som pri prvom dieťati bola na Tom istom koľko sme sa natrápili koľko som plakala kvôli tomu dokonca som svokre povedala že ho vrátim do nemocnice že mu dajú aspoň najesť 🤣🤣teraz mi to príde vtipné ale vykaslala som sa na to dala som UM a najlepšie bolo dieťa spokojné,najedene a mama spokojná aj som sa vyspala konečne. Keď to nejde tak to nejde. Pri druhom som sa snazila aj som kojila ale on bol lenivý aj plienka bola plná že nacikal ale strašne sa vysusoval úplne až sa supal takže nepil dostatočne zobral si čo mu stačilo ale potreboval viac mať pitný režim. Takže sme dokrmovali cez noc som kojila a okolo pol roka som sa na to vykaslala . Teraz čakáme tretie tak som zvedavá ako to dopadne. A hlavne o nič si to dieťa neukratila hlavne keď je dieťa spokojné je aj mama spokojná.
Moja sesternica kojila staršiu skoro do troch rokov, mladšiu 3 mesiace. Viac jej nešlo. Nemala dosť mlieka. Ja som kojila 5 týždňov moja sestra ani toľko pri oboch. Naša mama tak isto. Nie každá žena môže kojiť. A nie je to zlyhanie. Spravila si všetko preto aby si kojila ale bohužiaľ. Dala q spravila si všetko najlepšie pre svoje dieťa. A to je najdôležitejšie.
Ja som sice dojka ale…. Vzdy som mala v hlave-ked to ide tak to ide. Ak nie tak super ze je moznost nahrady.
V tvojom pripade super ze si sa s tym nebanrala. Nestresovala. Ale naopak uzivala si si tie mesiace spoku s babom. Neries okolie. Keby so kojila to by uz hovorili ze je cas prestat 😂