Ahojte,môj synček si ešte nezvykol na škôlku.Kazde ráno plače že nechce ísť do škôlky.Kazdy večer pred spaním hovorí že nechce ísť do škôlky.V noci sa pocikava.Neviem čo s ním,či len vydržať a čakať aby si zvykol.Alebo či ho mám dať len na pol dňa a na obed chodiť preňho?Lenže pracujem, to by som musela ostať doma a nájsť si prácu na skrátený úväzok.Neviem čo spraviť.On každý deň hovorí že chce byť doma so mnou a nie chodiť do škôlky.Ake sú vaše skúsenosti?Tiež mali problém vaše deti zvyknúť si na škôlku, alebo len môj je taký?
@andrea_82 Ešte ten jeho plač ako tak dobre,no viac ma trápi že sa pocikava.A neviem ako mu pomôcť čo spraviť aby bol v pohode.
Skúsila by som sa asi porozprávať s učiteľkami, ako to vidia ony, či si myslia, že si zvykne. Náš mal problém s chodením na veľkú, často museli prezliekať slipy a nemali s tým problém.
@elviku11 V septembri bol doma týždeň a v októbri dva týždne,plus teraz jesenné prázdniny.
jednoznacne v tom nie si sama, aj my sme si strasne dlho zvykali. aj sme mali take obdobia, ze bolo dobre nejaky cas a potom zase ten isty kolotoc. deti su fakt nevyspytatelne, treba jedine trpezlivost.
Nasa tam uz chodi rada .. napriek tomu, ze v septembri tam bola len 11 dni (aj to nie vkuse, pomedzi to bola chora) a v oktobri az 4 dni 😑🤦🤦🤦
Ahoj mamina, som pani učiteľka v škôlke, takže k tejto téme ti viem poradiť len ako pani učiteľka. V prvom rade sa porozprávaj so synčekom, či sa mu v škôlke niečo nepáči (napríklad kamaráti mu robia zle, pani učiteľka je "zlá" atď.) Proste pobaviť sa o tom, či v škôlke nemá nejaké zlé skúsenosti. Ak by bolo všetko v poriadku, tak sa porozprávaj s p.učiteľkou, čo si o tom myslí ona. U nás v MŠ sme mali chlapčeka, ktorý sa nedokázal adaptovať a začal dostávať tiky tváre až natoľko, že z toho dostával kŕče. Potom uvidíš, čo ti povedia a budeš ďalej riešiť, ale určite zatiaľ neustupovať, že by chodil na obed domov, lebo až by začal znova spinkať v škôlke mohlo by ho to rozhodiť a bola by si s ním zase na začiatku. 🙂
Moja si zvykla rýchlo, tešila sa vždy na deti, pani učiteľky, pani kuchárky, na všetko. U nás sa ráno plače, keď tam ísť nemôže...
@katkakuch1 prepáč ale nesuhlasim. S dieťaťom sa nekomunikuje štýlom,,niekto ti ubližuje? Je pani učiteľka zla?" Toto je podsuvanie otázok na ktoré dieta odpovie podľa otázky- je pani učiteľka zla? Áno. Nie je pani učiteľka zla? Nie nie je...
Takže určite nevhodná rada.
Dieťa sa pýtame takým štýlom, že - čo robíš rad v škôlke, čo nerád, čo sa ti páči čo sa ti nepáči s kým sa najradšej hras, s kým nie a prečo? . . .
Adaptácia s MŠ väčšinou súvisí so zrelostou. Pripadne by som sa zamyslela, či je doma všetko v poriadku. 90% deti ktoré majú problém s adaptáciou, majú väčšinou doma neharmonicke prostredie, cítia neistotu.
Autorka, keď už ide o pocikavanie, nečakala by som ani sekundu a kontaktovala psychologicku. Ta bude vedieť z dieťaťa profesionálnym spôsobom vytiahnuť, kde je problém- ci je ta učiteľka zla....a pod.
Pocikavanie (enureza, enkompreza), mutizmus, zajakavanie, tiky, to všetko su signály, kedy je nutné vyhľadať odborníkov.
Ahoj môj presne tak isto ale po 2 mesiacoch je konečne vo fáze ze sa tam už teší ma tam kamarátov a vždy mi nakresli obrázok... Ale tiež na zač totálny plač a pocikaval sa non stop aj v škôlke aj doma
@elviku11 celý deň, keď nie je schopné sa nijak raz adaptovať. Ak dieta plače len ráno a doma q v ms je úplne v pohode ohide môže ísť o formu manipulácie s rodičom. Snaží sa dosiahnuť svoje.
@elviku11 vždy keď dieťa dlhodobo plakalo a rodič to začal riešiť s psychológom, nakoniec sme zistili, že problém je doma v rodine. Bud boli hádky na dennom poriadku, alebo sa rodicia rozvadxali a pod.
Dieta musí cítiť hlavne istotu v rodičoch. Veľmi rýchlo vycítiť neistotu matky.
Samozrejme, nie je to pravidlo.
@simona20201309 zle formulovaná odpoveď, máš pravdu 🙂 dieťaťa sa nikdy nepýtame či bol niekto zlý alebo onaký. Nenapadlo mi, že by sa to mohla mamina spýtať, či je na neho pani učiteľka zlá. Otázka sa dá akokoľvek sformulovať tak, aby rodič zistil, čo potrebuje a pritom dieťa ani nevedelo.
Ja mam podobnu skusenost. Maly si velmi tazko zvykal. Spolupracoval, nepocikaval sa, ale kazde rano plakal a plakal. Skusili sme vsetko. On tam bol vyslovene nestastny. Riesili sme ucitelkou, potom s riaditelkou. Ony nevideli ziaden vazny problem, len ze by bol radsej doma s maminou. Niektore deti su jednoducho viac naviazane na rodicov. Ked si zacal hryzt nechty a v noci zle spaval (to uz bol januar) chceli sme s tym seknut. Potom prisla korona, zostal doma az do juna. Dalsi rok uz nemal problem. Ale dali sme mu odklad. Je augustovy a stale na nom vidim, ze je citlivejsi ako ostatni chlapci. Do skolky chodi teraz rad. A sranda je, nastupila mi do najmensej dcera. Ona presny opak, prva chce byt v skolke a posledna odchadzat. Ked pridem skoro, place, ze ona tu chce byt.
Nam kedysi pri dcere pomahalo si vzdy urobit malovany kalendar na tyzden. Jednoducho sme si papier A4 rozdelili na 7 riadkov, tie som oznacila zaciatocnymi pismenami jednotlivych dni a spolu sme si vopred vymysleli, co budeme robit v nasledovny vikend, na co sa budeme tesit (ci uz navsteva starych rodicov, ihrisko, spolocna hra, malovanie vodovymi farbami, bicyklovanie... Hocico, co dieta tesi) a to sme si nakreslili do riadku Sobota / Nedela.
Dieta tak videlo, kolko uz len dni stravi v skolke, kym bude vikend.
Vzdy ked prislo zo skolky, sme sa spolu snazili najst, co sa mu tam pacilo, co robilo, co ho zaujalo... A to sme si do riadku toho dna nakreslili (hracku ci kamarata, s ktorymi sa hralo, pripadne tanierik, ak mu chutilo jedlo... hojdacku, ak sa cez pobyt vonku hojdalo...) a postupne sme si kalendar doplnali a vzdy si aj opakovali to pekne...
Napr. Pozri, v pondelok ste boli na dvore a hojdala si sa, v utorok si sa hrala s Emkou v kuchynke (pripadne si mozete pripomenut aj detaily), v stredu ste mali na obed vyborne spagety a Jurko mal narodeniny... A pozri, tento tyzden uz len dvakrat pojdes do skolky a potom nas caka vylet / navsteva starych rodicov / pojdeme spolu na ihrisko...
@katkakuch1 to nič ja tiež píšem za pochodu, nestíham ani po sebe citat😉
Tvoje dieťa najskôr nie je na škôlku pripravené. Všetko záleží na tom, či s ním môžeš a chceš ostať doma, alebo musíš do práce. Osobne by som svoje dieťa v takej situácii nechala ešte doma a skúsila to neskôr. Pol roka až rok môže spraviť neuveriteľný rozdiel, zvlášť ak budete cielene pracovať na jeho sebaistote v rámci kolektívu. U nás napríklad neexistuje, aby dieťa každé ráno hodinu hystericky plakalo - ak sa počas adaptačného obdobia rozplače, učiteľky sa ho snažia rozptýliť. Ale ak sa ani v priebehu pol hodiny nedokáže normálne zapojiť do hier, volá sa rodičom, ktorí ho musia vyzdvihnúť.
Môj len teraz začína hovoriť vety,tym pádom otázky čo sa tu páčilo v škôlke nevie odpovedať.Mozem sa spýtať ako bolo v škôlke,povie dobre.Opytam sa boli ste vonku,povie áno na dvore alebo áno na prechádzke.Rozpravala som sa s učiteľkou,že ráno plače,tak do pol hodiny sa ukľudní.Potom plače keď chodia spať.Doma nezvykne spávať.A vraj v škôlke toho veľa nenahovori.Ci sa hambi alebo čo neviem.A že pekne hráva s hračkami,no sám,podľa učiteľky takto malé deti sa hraju ešte sami,že neskôr začnú spolu sa hrať.Kamaratov v škôlke ešte nemá,keďže málo tam rozpráva ťažšie sa mu zoznamuje.
No moja ma tiez 3 roky preč, zacala chodit v septembri do škôlky dokopy 2t, medzitym choroby...ale kazde rano plač, kazde poobedie az do večera plač, mrzutost, zlá nálada, separacna úzkosť...vymenene dieta, uz je doma 3t pomaly sa ztoho "dostáva" separacna uzkost ostala...tak aom sa rozhodla ze ju nechavam do decembra doma. Vidim ze nieje pripravená, zbytočne ju nejdem tyrat len aby chodila... Snad od januara bude lepsie 👍
Nam v prvej triede hovorili, ze plac je OK, ze tobvsetky deti tak reaguju, ale ak doslo k iným veciam ako napr. pocikavanie, ze to uz treba riešiť...takze riesit s učiteľkami a čo odporúčajú, pretoze toto uz vyzera na hlbsi problem a nech sa z toho nestane este neico horšie. Moja plakavala celu prvú triedu, spociatku viac, potom uz menej a len ráno alebo pred spaním, ked to na nu dolahlo..teraz chodi do druhej triedy a ranny plac mame stale, ale niet sa co cudovat, ked za 2 mesiace tam bola 6 dni kvoli chorobam...
@trinneo On sa docikava v noci doma,v škôlke keď spia tam sa nedocika.Tak neviem či to je stres zo škôlky alebo kvôli čomu sa docikava.Proste on spí a nezobudí sa na cikanie.Predtym rok pekné sa budil v noci keď mu bolo treba cikať.
No nás učiteľky na prvom rodičku minulý rok presne na toto upozorňovali, že plač a vymýšľačky sú OK, ale ak sa objaví nočné pocikávanie, alebo nočné mory, desy a pod. ktoré predtým nikdy neboli, ak by sa objavilo, že vtedy to treba s nimi riešiť, či dieťa zvláda adaptáciu a pod., ale to by sa individuálne už riešilo. Našťastie u našej to nebolo resp. v tom čase ona mala v noci plienku, takže toto som nepozorovala. Ale ak sa dieťa nepocikávalo a začalo, tak to treba riešiť. Dcére som v septembri zrušila už plienky a stále sa stane, že má v noci nehodu a pociká sa do postele, ale viem, že to nie je teraz zo škôlky, ale preto že tvrdo spí a jednoducho sa nezobudí, alebo je chorá a vtedy sa ej to tiež stane, alebo pred spaním pila veľa vody....a to všetko hoci ju budím v noci na cikanie... (aj dnes v noci o 00.30 išla cikať a o 3,30 bola pocikaná a predtým som skoro 2 týždne mala kľud) Takže aj toto treba odlíšiť, ale ty si poznáš dieťa, či plienku nenosilo už rok a nemalo žiadne nehody a tie teraz začali... alebo je to odplienkovanie a návšteva škôlky v rovnakom čase... a tu už sa radiť len asi s učiteľkami... neviem..
@trinneo On bol odplienkovany už vyše roka aj na noc.Boli občas nehody zo začiatku,keď tvrdo spal,ale už dlhé mesiace bol úplne bez nehody.Aj celý september,to chodil len na pol dňa do škôlky.Od októbra tam aj spinká ,no tiež bol aj chorý týždeň a pol doma.Tak neviem či aj z choroby aj zo škôlky sa začal pocikavat v noci,fakt neviem.Doma máme kľudne prostredie,s manželom sa nehadame, všetko v poriadku.Niekto písal vyššie že aj z domáceho prostredia to môže byť.Zajtra a piatok nechám malého doma,zas je chorý.Rozmyslam že pôjdem s ním k detskej doktorke a opytam sa aj na to pocikavanie sa v noci nech mu vyšetrí moč alebo čo,neviem.
Casom si zvykli.
určite nie je len tvoj taký. Polovica detí v škôlke na začiatku plače. Náš syn v škôlke neplakal, ale potom mal krízu v druhom ročníku, keď bol cez prázdniny v tábore. Pokiaľ je to len trochu možné, tak by som z práce neodchádzala. Nepovoľ, syn nesmie vidieť, že váhaš, bude o to viac plakať, aby dosiahol svoje.