Zmena v správaní pri odchode do škôlky

@hilda08 neviem ti konkretne s tym poradit, myslim sk uplne presne to co koment nado mnou, toto musi prejst same.
len ti chcem povedat ze nemusis sa ospravedlnovat preco je v skolke ked mas druhe dieta doma a ani keby si nepracovala nemusis ho mat doma, v skolke mu je dobre 🫶🏻

Ale ja vobec neviem ako mam reagovať, on sa zasekne, že nejde a proste s ním nepohnem, musím ho nasilu obliecť do vetrovky a nasilu odniesť do auta. Kebyže tam trpí, nezapája sa tak by som to nerobila.

@hilda08 a robila by si to, aj keby sa nezaváhal, keď by si musela ísť do roboty a nemala inú možnosť. Buď k nemu laskava a trpezlivá a v duchu si opakuj, este ze je zdravý a ma rad škôlku.

@letfenixa no muž potrebuje auto do roboty, bývame na samote, peši ani autobus nie je možný, čiže na výber nemáme, nie je čas ho polhodinu prehovárať, máš pravdu, len ma mrzí keď trpezlivosť nie je a som zlá na neho.

@hilda08 je stále malý a odlúčenie od teba pre neho nie je ľahké. Je jedno, že sa v škôlke cíti dobre, je to príliš dlhý čas, čo musí zvládnuť bez teba. Môžeš spraviť akurát to, že budeš tam pre neho, potvrdis jeho pocity, utvrdis ho v tom, že po neho prídeš a pod. A práca pre teba je, spracovať si ten pocit viny, ktorý máš, že teda ho posielaš do škôlky, aj keď "nemusíš". Treba sa zamyslieť, ako sa cítiš pri tom, keď ma syn tu svoju zlu chvíľku. Rozpitvaj si svoje pocity, dieťa ti zrkadlí niečo. Až keď v tom budeš mať úplne "čisto", tak prestanú tie cirkusy. Môže to dopadnúť aj nejakým kompromisom, že tam bude len pol dňa, môže to dopadnúť tak, že ho tam už nedáš a samozrejme aj tak, že sa utvrdis v tom, že ten čas bez neho naozaj nutne potrebuješ a zbavis sa toho pocitu viny. Ty sa musíš s tým vyrovnať viac, ako on, máš to vo svojich rukách.

@hilda08 nic, len cas, nasmu jednemu synovi trvalo pol roka, kym prestal rano vyvadzat...doma sa svhovaval, v skolke siel rovno k lehatku, vyplakal sa a cely den v pohode, zo skolky vysmiaty ze dobre bolo. Po chorobe to vedelo byt tiez tazke prvy den. Je uz 3.r.ZS a hoci je z mojich 3 najsmelsi, druhy den v skole a on rano plac.

@akvi Dakujem, asi fakt musim začať od seba

@hilda08 môj syn robil somarinky pred triedou - trvalo to takmer celý rok. Neplakal, nemal stres, len proste keď sa prezliekol a rozlúčili sme sa, tak sa zaťal pred triedou a koniec - musela ho pani učiteľka vždy vtiahnuť, prihovoriť sa, bolo aj obdobie že sa skrýval za skriňu a utekal - ale všetko v rámci srandy. Ku koncu školského roka prestal vyvádzať a síce nešiel cez prah triedy s nadšením, ale už ho nebolo treba ťahať. Zo 3x išiel dokonca sám a to sme oči vyvaľovali na seba. Podľa mňa chcel na seba upútať pozornosť a robil si to takto po svojom...

@hilda08 Asi z teba citi pochyby, lebo mas moznost si ho nechat doma a tak sama s tym bojujus ze ho davas do skolky a on mozno skusa ci predsa len nezmenis nazor. Ak by si fakt nemala inu moznost, asi by z teba vyzarovalo nieco ine pri tom odchode do skolky.
U nas pomaha nechat rozhodnutie na nom... "aha chapem, nechces ist do skolky. V poriadku, ale mama aj ocko budu teraz pracovat a ty sa budes musiet hrat cely den sam, lebo my sa nemozeme s tebou hrat ked pracujeme". A on navrhne ze sa spolu trochu pohrame a potom pojde do skolky. A ked raz navrhol aby som nesla pracovat, tak som mu povedala ze ak nepojdem pracovat skoncime ako svrcek z rozpravky o marvcoch a svrckovi, ze bez prace nebudeme mat dom a ani jedlo a normalne to zabralo. Skus vsetko logicky vysvetlit a zdovodnit, preco musi ist do skolky a verit ze on sam urobi rozhodnutie tam ist a najst v sebe odvahu nechat to rozhodnutie na nom. To znamena ho nechat doma ak odmietne ist aby zazil na vlastnej kozi ake to je sa hrat sam kedze ty musis pracovat. Budes mat vtedy velmi zly den, lebo on bude otraveny a mrzuty a ty asi vela nespravis, ale mozno to bude pre neho motivacia ze aha, v skolke je predsa len lepsie.
Alebo skus taky maly trik o tom ze mu das moc rozhodovat o svojom zivote. Napriklad ked rano nechce nastupit do auta, povedz: "no vidim ze ty nechces nastupit do auta. Vies co, dobre, ja pockam a ty rozhodnes o tom kedy nastupis do auta". A tak tam stoj pripravena a cakaj a ako cakas, len opakuj ze ty pockas na jeho rozhodnutie kedy tam nastupi. Trik je v tom ze mu nedavas moc sa rozhodnut ci nastupi do auta, alebo nie, ale davas mu moc sa rozhodnut kedy sa to stane. Detom sa velmi paci ked mozu o veciach rohodovat a tak ta tuzba urobit to rozhodnutie ze on tebe povie ze teraz ideme do auta, bude vacsia ako tuzba ostat doma. Ale musis skutocne cakat na to jeho rozhodnutie bez akehokolvek natlaku a tak neviem ci budes mat na to cas ked vravis ze rano potrebuje muz auto.

@andreatytler presne toto mu aj hovorím, ze ked ostane doma nebude mat s kým byt, a proste presne tie veci co si napisala, ale skúsim este s tym rozhodovaním, ja ho od mala vediem tak ze proste mu dam na vyber a on si vyberie, daka tomu sme prekonali aj vzdor bez ujmy, ale teraz akokeby strácam racionálny úsudok ked zacne vymyslat a nas tlači čas, ale on rad rozhoduje to je pravda, Dakujem skusime

@andreatytler áno, deti by mali mať možnosť o sebe rozhodovať, ale dávať na výber len z možností, ktoré vyhovujú rodičovi je manipulácia a je to škodlivé. Dieťa je akurát tak zmätené. Ak chcem, aby dieťa spravilo niečo, lebo to potrebujem ja rodič, tak to tak komunikujem, ako moju potrebu. A nedávam na výber. Na výber dávam vtedy, ak dokážem akceptovať všetky možnosti, ktoré môžu nastať. Manipulovať dieťa a klamať ho, že "má na výber", je absolútne nevhodné, nechceš vychovať manipulatora a klamára.

@hilda08 to nie je vhodný spôsob. Ako som písala vyššie. Ani tvrdiť mu, že nemá s kým byť, ak ostane doma. On dobre vie, že má s kým byť. Neklam mu. Komunikuj svoju potrebu. Presne slovami, "potrebujem, aby si bol v škôlke" , vysvetli mu skutočné dôvody. A keď bude vhodná chvíľa, splň aj jeho vyslovnu potrebu, nechaj ho, aby zažil aj chvíľu, kedy sa niečo prispôsobí jemu. Aby vedel, že v živote to tak funguje, že robíme kompromisy, že sa vieme dohodnúť, že občas niekto musí ustúpiť, aby sme mohli spolu pekne spolunažívať.

@akvi rozumiem, ale uvediem príklad, mavam migrény a ked uz je toho na mna príliš potrebujem si oddýchnuť, staci mi si rano dlhšie pospat a fungujem dalej, vzdy je o neho postarane su to fakt ze dve hodiny, poviem mu, ze si potrebujem oddýchnuť, ze mi nie je dobre, ale on nie, bude ma ťahať za ruku, ze mam byt s ním, ze chce byt so mnou. Ked teda vstanem (vacsinou sa nenechám zlomiť, len som skusala co bude nasledovať) a idem s ním tak sa ide sám hrať, mna vobec nepotrebuje pri svojej činnosti. Pritom nema problem aj cely víkend byt u starkej alebo proste tráviť ten čas bezomna. Proste mam pocit, ze ked nieco ja od neho potrebujem, zatne sa a nie. A vysvetľujem mu ze ked je chorý vsetci sa snazime aby mu lepsie bolo a proste vsetko okolo toho. Ale kde nastala chyba?

@akvi Tiez som nad tym uvazovala ze ci to nie je manipuacia... Na jednej strane mu jasne poviem ze potrebujem aby do skolky isiel ale necham na nom rozhodnut kedy do tej skolky pojde a som pripravena na to ze tam budem cakat aj cely den a aj na taku moznost ze sa nikdy nerozhodne, tak mi to pride fer, ale kedze viem ze je vo vyvojovom stadiu kedy ma obrovku potrebu rozhodovat o svojom zivote, tak som si ista ze tam dho cakat nebudem a on to rozhodnutie urobi, cize urcitym sposobom to je manipulacia. Pri starsom dietati by toto urcite nefungovalo.

@hilda08 v prípade ako tvoja migréna a pod. je potrebné, aby situáciu "ošetril" druhý dospelý. Čiže keď máš migrénu a máš možnosť si pospať a pod , tak tam je otec, babka, proste niekto, kto má zabezpečiť, aby si mohla byť v kľude. Nezabúdaj, že dieťa sa to UČÍ. Čiže je scestné očakávať, že tak malé dieťa to hneď pochopí a nechá ťa na pokoji. Nenechaj si hádzať zodpovednosť na svoje plecia, ak je možnosť, aby ju prevzal druhý dospelý. Je to opäť o tebe, ty si stráž svoju hranicu a komunikuj ju jasne.

@andreatytler no to je bohužiaľ tiež manipulácia, ak teda tam nespada aj možnosť, že do škôlky sa nejde. A musí to byť jasné aj tomu dieťaťu. Ak tá možnosť neísť tam nie je, resp je nejasná, je to manipulácia a dávaš tým dieťaťu na plecia bremeno rozhodovania, ktoré nie je schopné niesť. Nerobila by som to.

@akvi chapem, je pravda, ze niekedy mam pocit, ze od toho dieťaťa chceme príliš, dakujem za užitočný názor 🙂

@akvi Dakujem za nazor.
Ja davam synovi na vyber od sameho zaciatku a bola som v tom ze je to prospesne a pomaha to so vzdorom a teraz som dost na pochybach co z toho bola manipulacia, kedze vzdy je ten vyber v urcitych mnou stanovenych hraniciach.
Napriklad nechce ist von z vane, tak mu poviem ze ja chcem aby uz isiel von, ale necham na nom nech mi povie kedy to bude a cakam. Dam mu moznost rozhodnut o tom ako dlho este bude v tej vani, ale nedavam mu moznost z tej vane neodist. A samozrejme taka klasika ako ked davam na vyber oblecenie, ale nedavam mu na vyber sa neprezleciet... Vsetko toto je manipulacia?
Aj v Nevychove radia nieco podobne ked napriklad muselo ist dieta k lekarovi. Rodic dietatu oznamil ze k lekarovi musi, ale nechal na tom dietati rozhodnut ci je pripravene do tej ordinacie vojst a bol ochotny cakat ak dieta potrebovalo viac casu. To mi pride nieco velmi podobne ako s touto skolkou. Kedy dieta vie ze musi urobit nieco co nechce ale rodic mu dopraje cas sa rozhodnut ako dlho mu bude trvat kym tam pojde.
Cize rodic nedava dietatu moc sa rozhodnt ci nieco urobi alebo nie, ale dava mu moc rozhodnut kedy to urobi a ako to urobi. Alebo som to zle pochopila?
Manipulacia je zakerna. Castokrat neviditelna a aj clovek co manipuluje si ju ani neuvedomuje. Rada by som mala v tomto jasno.
Alebo aj taka vec ze pouzivam pochvalu namiesto kritiky. Ocenujem castokrat uplne bezne veci, ktore chcem aby syn robil a pozorujem ze to ma efect a syn sa snazi ich robit, lebo vie ze to robi mamu stastnou. Je to manipulacia?

@andreatytler nemyslim si, ze je na nieco dobre, dostavat dieta do situacie, kedy ma "rozhodnut", ale vlastne len v nejakom obmedzenom vybere, ktory vytvoril rodic/dospely. Je to skryta manipulacia. Dieta potrebuje v prvom rade istotu a toto k nej neprispieva. Lebo realne, vobec nejde o jeho rozhodnutie, ale o podsuvanie tvojich ocakavani. Ved si predstav samu seba, ze ti niekto da na vyber, ze dnes si oblecies modru alebo cervenu suknu. ale ty chces nohavice. A to dieta to ma presne tak isto. Jasne, ze sa stane Xkrat, ze sa "trafis" aj do moznosti, ktore su prijatelne pre dieta a vyberie si ich bez reci. Lenze tu ide o to, co tym chces naucit. Za mna, vyber je ok vtedy, ak je bezpodmienecny. Inak je to manipulacia, vacsinou skryta.. Ak nieco od dietata potrebujem, komunikujem to tak, ze je to MOJA potreba.
K tomu, co pises v zavere - kritika, pochvala, ocenenie. Opat, tu su pre mna dolezite dve veci, pohnutky a slova. Dobre si si vsimla, ze dieta zacne robit veci preto, aby sa "zapacilo" a to je presne nieco, co ja napr. nechcem. Nechcem, aby moje dieta robilo veci preto, lebo to druhi ocakavaju, alebo preto, ze vie, ze dostane pochvalu/odmenu. Chcem, aby veci robilo preto, lebo chce. Ja v podstate nechvalim skoro vobec, resp. nie tak, ako je to zvykom. Skor opisujem, ze co som si vsimla, vyjadrujem svoj pocit a pod. - To su tie "slova". Cize ak syn vyniesol napr. smeti sam od seba, tak len skonstatujem, ze vsimla som si, ze si vyniesol smeti, dakujem. Ked bol mensi a nosil mi svoje "diela", tak som mu nevravela, ze jeej, ake pekne, ale opisala som, co spravil - uplne prosto - nakreslil si obrazok, postavil si dom a pod.. A potom z reakcie som videla, ze co vlastne dieta chce, na 90% chce male dieta len pozornost, nic viac, nie pochvalu, na tu ho naucime tymi nevhodnymi slovami.. A potrebu pozornosti nenaplnia slova pochvaly, potrebu pozornosti naplni len venovanie pozornosti. Starsie deti sa uz zvyknu pytat aj to, ci sa mi to paci a pod. A tam som uprimna, ked sa mi to paci, kludne pochvalim, ok je to pre mna vtedy, ked to ide "od srdca" (to su tie pohnutky). Nebudem chvalit nieco, co sa mi nepaci, samozrejme, nesplechnem decku do tvare kritiku, skor sa rozpravam. A niekedy ocenim snahu, ked vidim, ze dieta nieco velmi chcelo spravit dobre, ale nepodarilo sa. Vlastne ono vzdy sa pytam dietata, ze co vlastne potrebuje, to je podla mna klucove.

@akvi Super, dakujem za velmi prospesne rady.

@akvi podla toho, co pises, je aj filialna terapia absolutna manipulacia a je to jedna z oblubenych metod, ktore odporucaju psychologovia.. Vsade sa pise, ze dieta potrebuje hranice - rodic ich nastavuje prave tym vyberom - ak by mal byt vyber bezpodmienecny, nedavas mu ziadnu hranicu, vsak si moze vybrat, co chce. A tiez si napisala, ze dieta potrebuje istotu - ale v tom, co si popisala, ziadnu istotu nevidim.
A zaujalo ma, ze vlastne nechvalis tym typickym sposobom. Co ak pride do zivota tvojich deti v buducnosti partner, pre ktoreho slovna pochvala bude prave ten ich jazyk lasky a tvoje deti to nebudu vediet robit tym beznym sposobom. Neobavas sa toho?

@barboraamatejko netusim, o com je filialna terapia, takze sa neviem vyjadrit. Ale manipulacia je nieco, v com vsetci vyrastame a ani si to neuvedomujeme, takze by som sa necudovala, ak by to bola nejaka dalsia vychovna metoda, ako donutit dieta robit to, ci hento. Moje decko ma na to taky radar, ze ked sa pokusam vedome, ci nevedome ho manipulovat, tak to rovno pomenuje, lebo to hned vie rozlisit. Takze obcas uz idem rovno s tym za nim, ze toto je uplne otvorena manipulacia, pripadne vydieranie. 😀 Obaja sa zasmejeme a dieta sa rozhodne, ci "sa necha" alebo nie..

Co sa tyka hranic, je podla mna najvacsi omyl mysliet si, ze hranicu davame niekomu. Hranice drzime sami sebe, nie ze ich davame druhemu. Do druheho nas v podstate nic nie je. Ja neviem, co vadi druhemu, kym mi to nepovie, neukaze. Takze ja nenastavujem hranicu dietatu, ale rozhodujem, kde mam hranicu ja a ucim dieta ju jednak respektovat a jednak drzat tu svoju hranicu. Ked mi napriklad v autobuse kope dieta do sedacky, tak je na mne, aby som mu povedala, ze mi to vadi. To nie je o nom, ale o mne. Dieta nie je povinne si domyslat, ze co komu vadi, ci nevadi. Ano, vacsie dieta uz premysla viac s ohladom na okolie a chape, ze to kopanie moze niekomu vadit, tak to nerobi.. To sa proste vekom naucilo..To je ta empatia, ktora nam pomaha prezit v spolocnosti a dospeli by ju mali pouzivat bezne (ale bohuzial sa to casto nedari ani im, tak co vlastne chceme od malych deti, ze..)

Ja celkom nechapem, ako to myslis s tym vyberom a hranicou.. Vyber s hranicou suvisi nie v tom samotnom vybere, ale v tom, ako to teraz prave je. Su situacie, ked na vyber nedam, pretoze potrebujem, aby dieta spravilo to, co potrebujem. Inokedy vyber dam (cim je dieta starsie, tym viac toho vyberu zvlada spravit, pretoze vyber je o prevzati zodpovednosti). Hranica predsa nie je o tom, ci si dieta moze obliect modre alebo cervene tricko. Hranica je o tom, ze teraz sa ponahlam a potrebujem, aby sa oblieklo. Je irelevantne davat vyber v tejto sitiuacii. To neznamena, ze nenecham dieta rozhodnut, co si oblecie, ak to zvlada. Istota pre dieta je v tom, ze istotu mam v prvom rade ja. Najhorsia situacia pre dieta je, ak napr. potrebujem, aby sa oblieklo a ono zacne plakat a nechce si obliect vybrane veci a v tomto momente rodicia zvyknu zneistiet a zacat davat dietatu na vyber, ze ok, teda ak nechces to cervene tricko, tak si mozes vybrat aj to modre. V tejto situacii este viac dieta zneisti, pretoze sam rodic vlastne nevie, co chce a je v tom neisty. /toto su situacie s detmi tak do 6 rokov, aby ma niekto nezacal chytat za slovicka, ze uz vidi, ako rozkazujem 12 rocnej, co si ma obliect/.

Co sa tyka partnera a pochval a pod., nie neobavam sa. Myslim si, ze zaklad je komunikacia. A to je nieco, co sa snazim rozvijat. Vacsina nedorozumeni vo vztahu vznika prave nedostatocnou komunikaciou a takym tym "domyslanim" si, miesto toho, aby partneri na rovinu hovorili o svojich potrebach, pocitoch a pod..

Je to stale horsie a horsie, a to vela vysvetľujeme, rozprávame sa, povie ze sa teší do skolky, neviem uz….mam pocit, ze na neho absolutne nic nefunguje