Zlá adaptácia v škôlke

To je ešte krátka doba je to pre neho všetko nové. Neboj sa bude dobre ja som to mala to isté až NATO že moje deti išli rovno v dvoch rokoch do škôlky prešiel cca mesiac bolo dobré. Horšie bolo keď prišla choroba ostali doma a zase sme išli odznova s plačom. Teraz má dcérka tri roky chodí už druhý rok do škôlky natešená a spokojná 😊 každému dieťatku to trvá či už kratšie alebo dlhšie neboj sa zvládne to

tyzden na adaptaciu je naozaj malo, to asi o nejakom adaptovani ani nemoze byt este rec..

je uplne normalne, ze ideta place, bolo zvyknute tri roky nato, ze je doma s mamou, samozrejme, ze je to pre neho sok, ked ma byt na pol dna odluceny, v novom kolektive, s novymi ludmi.. treba len vydrzat a nepolavit, lebo vziat ho odtial a potom ho tam o polroka napriklad dat znova by bolo len horsie..

drzim palce, tymto si presla podla mna kazda matka 🙂

Môj syn preplakal celý 1. rok. Uplne každý deň, ešte aj 30.6. plakal. V škôlke bol v pohode, učiteľky ho chválili, ze s ním nie sú žiadne problémy. Ale rána boli pre nás s manželom ťažké.

môj plakal asi 2-3 týždne, ale každý deň som mu opakovala, že sa pohrá, napapá, vyspinká a prídem poňho, neskôr, keď ho už chytal smútok, tak si to opakoval aj sám cestou do škôlky, potom chodil s nadšením a v máji zase plač, takže niekto si to odplače v septembri a niekto v máji :D každopádne pomáhalo opakovať, že prídeme, a čo bude on dovtedy robiť.

moja plakala až do Vianoc :(. Ale iba rána, potom v škôlke v pohode.

viem ze to je tazke, nase rana boli rovnake a poobede uz ked som prisla tak vysmiate ak leco. aj ucitelky hovorili ze hned ak som odisla tak bolo dober. no to odlucenie je tazke. treba vydrzat.

Podľa toho čo píšeš ste žiadnu adaptáciu nemali! Dovedie dieta do cudzieho prostredia, k cudzím ľuďom a ďalším placucim deťom. Od rána do poobedia! No ty by si nebola nestastna, zúfalá a nasrana? Ja áno.
Maly išiel v k opatrovatelke, mal 2,5 roka. Adaptácia 10 dňová. Na začiatku sme boli spolu a potom šli domov. Po3 dňoch (denne 1,5) som ostala pol hodinu a odisla na pol hodinu. Potom šla pre neho a domov. Keď to zvládal fajn, za dva dni som ostala už len 10 minut a isla na kavu. Keď začal plakať, opatrovatelka mi volala. Na ďalší týždeň už ostal posledný deň sam 6 hodín. Na tretí týždeň tam začal spavat cez obed. Bez veľkých sĺz a trápenia. V skolke adaptácia týždeň podobne. Ken už bol zvyknutý na opatrovatelku a vedel ze po neho prídem. Najskôr býval do dvanastej a po mesiaci do tretej. Tiez bez plaču. Ake toto sú tie slovenské šialenstvo. Dovedna dieta a ono sa mu ta vola zlimi a nebude mať už cadom silu vzpierat sa - keďže je to bezpredmetné.
Uvidíš ako to bude ďalej a podla toho sa zariad. Ja som za takéto rychlomezody a oblúky jedine ak je finančná núdza, dieta zvyknuté aj na iných ako mamu, alebo chlap debil. Teda matka inak nevie fungovať a musí do prace (to sa hlavne jadli tyka) Prepáč, viem ze som ti veľmi nepomohla. Drzim palce nech to drobec zvladne.

My sme v situacii, ze to zvladameme perfekne. Ale chodi tam chlapec, do zbernej triedy v case kedy my. Uz bude mat 5, a amoky od kedy nastupil 1 krat do skolky. Kazde rano ho musia odtrhnut od mami. Pevne verim, ze vas pripad to nebude🫠. Ale tiez som nazoru, ze dieta,treba upespecit v tom, ze si pren prides. A opakovat, ze skolke je dobre. Nasu som pripravovala na to. Opakovala som jej,ze musime ist zarobit korunky, na jedlo, na hracky, na vylet.

No to závisí od dieťaťa a jeho povahy. Môj plakal ráno, ale cez deň bol v pohode. Aj tak som si všímala, aký je v kolektíve a on je dosť introvertný, veľmi dlho mu trvalo rozhýbať sa medzi deťmi, zo začiatku bol taký tichý pozorovateľ. Potom sa osmelil, našiel si kamošov, ale strašne sa na nich fixoval, a keď napríklad jeden kamarát sa hral s niekým iným, tak vnímal ako zradu či čo..

Teraz má 4 a pol roka, chodil do jasličiek, potom do 1. triedy v škôlke, strednej a teraz je vo veľkej a ešte ho čaká predškolská trieda na budúci rok. A môžeme vyhlásiť, že je to najmä posledný polrok a teraz, keď ho vidím takého samostatného, ktorý sa už vie v tom kolektíve "normálne" zorientovať, má kamošov, teší sa tam. Veľa sme komunikovali s učiteľkami, chválili ho, že vidno pokroky, ako sa osmelil. No trvalo to, musel dozrieť na to. Preto, keď mi niekto povie, že malé deti od roka pol je super vec dať do jasličiek, že aká fasa skorá socializácia, tak sa pousmejem, lebo je to naozaj individuálne. My sme ho tam dali, lebo to okolnosti tak vyžadovali, druhého by som už asi ponechala doma, ak by to bolo možné.

Tebe radím veľa trpezlivosti. A pochopenia. Nemá to ľahké. U nás pomohlo vysvetľovať, primerane veku, prečo musíme pracovať. Že vždy prídeme. Dookola. Pochopil to. A uvidíš, že veľká zmena nastane po prvom polroku. Keď sa tí najmenší vrátili po zimných prázdninách späť, boli akoby vymenení, trochu podrástli a začali si chýbať navzájom, bolo to milé. A úplne iné, ako v septembri.

Nám učiteľky povedali a aj asi aj pravda to je, že deti, ktoré plaču od prvého dňa si rýchlejšie zvyknú a plaču najmenej, najkratšie. Kým tie, co začnú plakať po týždni, plaču aj pol dochádzky.
Daj mu čas. On si zvykne. Aj ty.

U nas syn plakal rok, kym si nenasiel kamarata. A ten mu pomohol. Uz nebol upnuty na nas, sice nie vzdy sa mu chcelo ist, ale nakoniec sa dal prehovorit, ze aj kamarat tam bude a siel. Je introvert. Nepolavili sme. Samozrejme mimo skolky sme sa mu potom viac venovali a rozpravali sa.