Zakríknuté dieťa

To sa este pouziva vyraz zakriknute dieta? Ste introvertky, nic zle to nieje. Skus sa s tym psychologom poradit ty ako malu vychovavat, nech nema v zivote komplexy kvoli tomu, ze nieje extrovert ako ty sama cely zivot tuzis.

Ak je tichej povahy, introvert asi z nej nikdy nespravis spolocenske dieta. A je dost mozne ze jej nemodelujes spravne tu interakciu s ludmi, kedze ako vravis je to pre teba nekomfortne. Co ak by si sa ty zacala hrat, alebo rozpravat s nejakym dietatom co bude vedla vas? Aby mala moznost ta pozorovat.
Tiez je mozne ze je este primala na to aby sa hrala s inymi detmi. Ak ma 4 tak kludne moze byt ze jej este stale vyhovuje paralelna hra a pozorovat ine deti pri hre a dospeje do toho stadia kedy sa hra s inymi detmi neskor.

a este poradim aj dobru knihu k teme 🙂 https://www.martinus.sk/472201-ticho/kniha?gad_...

mozno len nevie ako na to, ak chce kamaratky a nevie je to ine ako ked nechce. rozpravaj sa s nou a pytaj sa, ci chce sa hrat s detmi. potom ak ano, tak dalej hladaj odpoved. da sa to naucit ako nadviazat kontakt. mozno aj tebe to chyba, cez dceru sa vlastne ty nieco vylepsis. ak teda citis ze chcela by si.

@ada12345 moja sestra je úplný opak mňa, keď sme boli v puberte (ja som mala 16 rokov) stále chcela chodiť von a na diskotéky. Rodičia ju nechceli púšťať ale vždy to končilo u nás doma hádkou. Raz ich napadol "skvelý" nápad, že môže ísť na zábavu len ak vezme aj mňa. Po nekonečnom proseni som sa podvolila. Bola to moja prvá a jediná diskotéka v živote. Sedela som tam za stolom ako pako. Prišiel sa mnou chlapec, aby som šla tancovať. Samozrejme som odmietla. Nechcel mi dať pokoj, vraj ma nechá až keď si s ním zatancujem. Už spolu "tancujeme" 14 rokov. Je to jediný muž môjho života a mám pocit že jediný, kto ma chápe.

@ndrag už viac krát som tu čítala témy o introvertoch a vždy sa nájde niekto, kto aj tak bude tvrdiť že introvert nie je introvert. Preto som sa snažila voliť slová opatrne.

@andreatytler ďakujem, vyskúšam to aj takto, že ja oslovim iné dieťa prvá. Skúšala som to aj tak, že som jej kúpila balík cukríkov a na ihrisku povedala, nech sa podeli. Šla za deťmi, tie si zobrali cukrík a potom si šiel každý svojou cestou.

@ndrag ďakujem za tip, určite si ju prečítam

@denkatn už sme sa rozprávali na túto tému. Vždy mi povie, že sa bojí. Keď sa jej spýtam prečo alebo čoho povie že nevie. Snažila som sa jej aj vysvetliť že chápem jej pocity, že je to normálne že má strach, že sa každý niečoho bojí. Nechcela som to zlahcit že sa nema čoho báť a podobne aby som v nej nevyvolala ešte väčší strach. Už neviem ako k tomu inak pristupovať.

A ty si s tým vyrovnaná, že si bola vždy "bokom,"že nemáš kamarátky?
Prečo si myslíš, že dcéra bude trpieť a kamarátky potrebuje?lebo sú tvoje pocity celé toto je o tebe ona Ti projektuje vlastne tvoje slabosti a preto Ťa to trápi🙂prežívanie a povahové vlastnosti či tvoj prístup k známym deti dedia, sledujú.Preco očakávas, že ona bude extrovert a zabávač?veď je tvoje zrkadlo😏neviem koľko má rokov, ale možno má ešte čas a nekupujte si "kamošov", cez cukríky.

Pozor, aby si svoje strachy a boliestky neprenasala na dceru. Ona nie je ty!
Nenut ju do niecoho, co si ty myslis, ze by mala robit, lebo ty, ako dieta, si mozno chcela a nevyslo.
Dcerka je este mala, nechaj ju, nech sa sama najde.

Nech sa v tomto smere stara manzel? Akoze co ty s tym narobis,ked si taka povaha? :D Vraj zena buduje viac vnutorny svet dietata a muz zas externy. Aky maju vztah? Chodia von medzi ludi?

@luccija ide o to, že ja som v strese aj keď mám komunikovať s cudzím človekom, keď mám telefonovať napr. na úrad alebo lekárovi v hlave si najskôr musím niekoľko krát tu situáciu namodelovat kým sa odvážim zavolať. Keď sa s niekým máme stretnúť napr. aj so svokrou ktorú už poznám 14 rokov vadí mi, keď ľudia prekračujú moju osobnú zónu a máme sa na zvitanie napr. bozkat na líce. Toto sú situácie kedy naozaj nesmierne trpím a nechcem aby to prežívala aj ona. To že nemám kamarátky mne nevadí. Mňa bežné ženské témy ako móda, sociálne siete, slávne osobnosti nebavia. Ja si radšej prečítam knihu, idem sa sama prejsť alebo na túru alebo sa vzdelávam vo svojom odbore. Mne k životu stačí len manžel a deti. Nechcem však, aby dcéra cítila tu vnútornú bolesť ako ja keď ma s niekým komunikovať. Nechcem aby jej ubližovali preto, že nebude mať kamarátov. Ja som si na základnej škole prešla aj šikanou a nechcem aby to prežívala aj ona.

@ivangeline máme doma pár mesačné bábätko a posledné mesiace tehotenstva a teraz, keď už je malý medzi nami chodí s dcérou na krúžky len manžel. Ten je však v poriadku s tým aká je. On stále tvrdí že ju akceptuje takú aká je a že ju nebude do ničoho nútiť. V podstate ju prijal takú aká je rovnako ako prijal mňa. On však nezažil nikdy tie pocity čo ja. Ja viem presne pred čím ju chcem uchrániť.

Už si dala dcére nejakú nálepku a vôbec taká nemusí byť.Ty skôr ries u psychologa svoje boliestky a to je presne to, čo sa všade píše, že dieťa príde na svet, aby uzdravilo svojich rodičov,alebo ukázali kde majú problém🙂ty nemôžeš dieťa chrániť pred všetky bolesťou a nepríjemnostami sveta to, či píšeš sú tvoje strachy nie dcerine.ved to je fajn, že máš svoj mikro svet a vyhovuje Ti to.Ked budeš do nej hust a mala by si mať kamarátky blabla....bude si pripadať divná, že ich nemá.Kamaratstva často prídu až v skole

tak to je dobre, ze vie vyjadrit ze sa boji. Strach z niecoho co nevieme robit je prirodzeny. tak hladaj v literature alebo na internete clanky ako pomoct dietatu prekonat strach z nadvazovania kontaktov. mna napad, ze mozete pozorovat na ihrisku spolu ako sa ine deti zoznamuju, ale nie som psycholog. potom si mozete napriklad doma na medvikovi skusat zoznamovanie, ahoj volam sa tak a tak, budeme sa hrat? a este strach z odmietnutia, skus jej povedat ze odmientutie nie je nic nenormalne a ine deti sa tiez s tym vyrovnavaju. moja dcera x krat prisla za niekym na ihrisku, ze chces byt moja kamaratka? a dieta uprimne odpovedalo, ze nie a islo si po svojom. pre mna ako pre matku to bolo na preglgnutie horkej sliny🙂, ale dcera sa s tym naucila zit, ze je to tak, kazdy koho poziadas sa nebude s tebou hrat, ale treba skusat. na prekonavanie odmietnutie tiez musi byt pripravene, lebo este toho zazije v zivote dost.

Ja ta chapem. Tiez som introvert a cely zivot zavidim extrovetrom s akou lahkostou funguju pri interakcii s ludmi.
Skus sa na to pozriet takto. Ten extrovert trpi tak isto ako ty v momente ked nema nikoho okolo seba. On ti zavidi tu slobodu s akou si uzivas samotu s knihou, lebo on je zavysly na inych ludoch a ich pritomnosti. On je nesvoj ked je sam.

Mam syna ktory je velky extrovert a tesim sa z toho ze nezazije neprijemne chvile ako ja, ale uz teraz vidim ze ma problemy ineho druhu. Ked prideme na ihrisko a nikto tam nie je, jeho tam nic nebavi. On sa nedokaze zahrat ked je tam sam.

Ahoj a odkial ste? Nie ste z BA?

Ahoj, ja poradim, ze tak ako si mala v detstve na ZS a SS vzdy 1 kamaratku, najst si aj teraz 1kamosku aj s detmi. Tvojej dcerke pomoze, ked sa bude stretavat stale s tym istym dietatom prip. dvoma detmi ( ona viac nepotrebuje). Staci nech sa stretavate vonku, pripadne ich pozves pohrat sa k vam a ona si postupne zvykne na hru a komunikaciu s detmi. Ona nikdy nebude typ, ktory bude vyzadovat "velku spolocnost". Takto v malom to bude fajn. A dalej este odporucam najst knizky ( pokial rada cita resp. pocuva) kde detsky hrdina/zvieratko riesi presne tento problem ktory ona ma napr. potrebuje na nieco najst odvahu, potrebuje sa osmelit atd. je tychto kniziek dost. Dalej nerozpravat sa s nou o tom, ze ma nejaky problem t.z. ci sa bavila s detmi v skolke, ci bola sama atd... aby vnutorne sa v nej nevytvorilo to co v tebe, ze je nejaka divna a hlavne aby aj z teba citila, ze je tebou prijata taka aka je (takisto ako to ma od manzela). U syna som presne v tomto veku riesila to iste, tak ti pisem z mojej skusenosti a uz aj z nadhladu, lebo moj uz ma 18🙂, drzim palce❤