Začína nám škôlka
Mamicky idem si po radu.v pondelok zacina skolka.nas syncek ma 5 rokov.teraz nam zacne treti rok v skolke.prvy rok bol v pohode.bez placu.az na jedno obdobie kedy nam tam vracal lebo...ani neviem preco mal vzdy nejaky problem s jedlom.ale preslo to a bolo fajn.druhy rok nam plakal lebo sme zistili ze budeme mat babo.tak na to reagoval.placom.ale preslo to casom.ked sa maly narodil(v juny na zaciatku) nechcel chodit do skolky lebo mu povedali ze mi ma pomahat.tak je tri mesiace doma.v pondelok zacina skolka,a uz len pri rozpravani o skolke place,vracia,boli ho brucho tak ani velmi neje.neviem si predstavit co to bude na dalsi tyzden.myslela som ze sa bude tesit na kamaratov,ze mu to tu kolo maleho bude liezt na nervy.ale on chce byt somnou.poradte mi ako to zvladnut aby sme sa nezblaznili a netrapili obaja
@trapenka Možno sa mu tam ani nie že nepáči, ale skôr mu chýbaš. Tým, že sa mu narodil súrodenec, má pocit, že kým je v MŠ, tak sa venuješ výlučne jeho malému bratovi. Tým, že je s Tebou doma má "istotu", že si Tvoju lásku "udrží". Ak by bol v škôlke, tak by si na neho "zabudla". Niektoré deti to vnímajú takto. Viem, smiešne, dospelých by takéto niečo nenapadlo, ale detské prežívanie je úplne iné. Žiarlivosť a zmena v doteraz zabehnutom živote jedináčika u neho mohla dokonca spustiť aj zvracanie. Skúsila by som zájsť za lekárkou. Ak vylúči fyziologickú príčinu zvracania, môže ísť naozaj o neurózu. Uvedomuje si, že pokiaľ mu nie je dobre, ostane s Tebou doma.
Držím palce.
@drobecbobo ja dufam ze tozvladne.ak nie zajdeme za doktorkou.len to ze ja ho nechcem nechat doma.lebo ho tam uz fakt nedostanem.ked som sa ho pytala preco tam nechce ist tak ze tam nechce byt sam,ze sa boji ze ho tam bude boliet brucho.aj doma niekedy je a vidim ze je cudny tak ze co je,ze ho boli brucho.pri tom si myslim ze ho nic neboli.ako potom zvladat neurozu?od kedy som otehotnela nechcel byt bezomna.plakal ze mu bude smutno.
tak to môže byť fakt súrodenecká žiarlivosť ... mne sa narodil syn, ked bola dcerka predškoláčka, ale doma som ju tiež nechala len občas. skor z mojej lenivosti, že sa mi nechcelo vstávať a pratať ju do školky 😀 Ale ona tam bola normálne, len som občas bábo dala manželovi a išli sme na "babskú jazdu", aby mala čas, kedy sa venujem zasa iba jej.
naplno sa to prejavilo až neskor, ked bola v škole - tam mala problém sa koncentrovať, pozerala do steny a nepracovala. A doma vyžadovala, aby som s nou písala úlohy, hoci ich mala napísané aj sama, ale skor to bolo preto, že chcela mať časť dňa iba so mnou
asi by si mu mala povedať pravdu - že je to prípravný rok na školu, ktorý je pre neho potrebný a vy ste si s bábätkom už našli nejaký systém a tých pár hodín to bez neho zvládneš. Prípadne sa dohodni na poldennom pobyte, len do 12:00 ... nebol by to dobrý kompromis?
A ak vracia, tak to je možná neuroza, asi by som zašla k lekárke s tým. Nemohlo sa stať, že v školke sa mu niekto vysmieval, alebo mu robil zle a on to prekrýva tým, že sa vyhovára na bábo, stravu atď.