Vzdor a trucovitosť u 4,5 ročného chlapčeka

To či ste ho to začali učiť skoro alebo neskoro si myslím, že nie je podstatné. Teraz je dôležité, aby ste nepoľavili. Treba byť trocha prísny. Bitkou sa nič nevyrieši, to je pravda. Tomu by som sa aj snažila vyhnúť

My tak isto, tak budem sledovať😉

no, to bolo aj u nas a necakali sme ani druhe. uprimne, snad sa tym deckam necudujeme, ze?isli sme na to postupne, ja si tam sadnem a citam si knihu, kym nezaspi. keby sme to riesili krikom, bitkou,to je uz ked reve celkom bezpredmetne, tak by sme dosiahli akurat dvoch vynervacenych rodicov a plac na cely panelak. taketo zmeny u deti nefunguju z vecera navecer , cakat ze on sa nadsene bude zapajat do zaspavania osamote bez vystupov, je naivne ze jo. teraz obetujem tu polhodku kym zachrni nez hodinove vystupy. potom odbehnem,ako ze na wc. postupne docielujeme ze uz aj zaspi, kym na mna caka,haha.

Presne, aj u nas to bolo a treba ist na to postupne.. A vysvetlovat, ze je uz velky, mamina je unavena a potrebuje si ist oddychnut, aby na druhy den mohli spolu nieco podniknut. Urobit na zaciatok kompromis. Jeden den sme mali čítací, druhy hladkaci, treti sam zaspaval a znacit do kalendara, lebo zo zaciatku vymyslal. Postupne ostal čítací vecer, aj to len kratku rozpravku a necham dvere otvorene, kym zaspi.

@deti95060810 no my sme už dávno začali, ale fakt to trvá dlho :( A ešte sme sa aj sťahovali, takže hned v novom sme ho nechceli nechávať samého..

@hanka1674 ani ja si nemyslím že je to neskoro, čo počúvam iných rodičov tak 7 ročné deti s nimi spia..takže si myslím že to nieje také zlé začať pred 4-tým rokom dieťaťa..

@althejka aj toto už máme za sebou, čítanie, poviem že idem na wc..a je hned pri mne ..mám pocit fakt že nič nepomôže..možno len čas

urcite to zvladnete, je toho na neho dost,caka surodenca, stahovanie, zbytocne sa nervujete navzajom. 🙂

včera som mu už povedala, že kým sa toto zaspávanie nezmení, nebude pozerať rozprávky..tak sa už teším poobede na tie výstupy ked mu nič nepustím :(

Ahoj tento vzdor mame aj my, maly ma 5,problem so spanim sme vsak nikdy nemali ale dava nan zabrat, neporadi ani dohovaranie, ani rozpravanie, ani postavenie do kuta a dokonca ani v krajnom pripade na zadok, ja len verim ze to odznie niekedy som uz na konci so silami.Co sa tyka toho spania, neboj chce to zvyk, skus si s nim lahnut do jeho postielky, rozpravat mu ze uz je velkac a sikovny, skus nech si skusi sam poukladat hracjy ako to jemu pasuje aby sa tam citil tak ze to je jeho a nechcel odtial ist ani ked sa ma ist spat, vela sil zelam, detsky svet je nevyspytstelny 🙂

my máme 4 roky a 3 mesiace....a tiež zaspávam s ňou, teda sedím pri nej, drží ma za ruku a zaspí. POdľa mna to nie je nič výnimočné. Deti potrebujú lásku. Ja osobne som do 2 rokov kojilla, tak akože kedy sa mala naučiť sama ? Či prestať radšej kojiť a nech sa všetci trápia ? U nás týmto smerom cesta nevedie.. Vôbec mi nevadí pri nej 10-15 minút sedieť a počkať kým zaspí. Plusom je už to, že vždy chce ísť spať do svojej izby a postele, ako sa v 3 rokoch presťahovala do svojej izby, nikdy sme nebojovali s problémom že tam ísť nechce. Sú aj také deti...
Nebude to večne...ja som už teda dosť stará a úprimne vám poviem, že mne tieto veci od mojich rodičov chýbali, vôbec si na takého chvíľky nespomínam a preto mám dnes vzťah s mamou aký mám, obyčajný bez nejakých vážnejších citov. Nechcem aby toto zažila moja dcéra, chcem aby mala pocit že je pre nás dôležitá a milovaná. Videl niekto už puberťáaka že by zaspával s mamou ? Ja nie, takže dlho to už trvať nebude 🙂 🙂 to len tak na odľahčenie....

teda ja zasnem nad niektorymi odpovedami. citali ste niekedy nejaku vychovnu literaturu? to dieta sa tym rodicom snazi nieco povedat, nie je to rozmaznanost. ono tuto novu situaciu nevie este tak vyhodnotit ako vy a moze to pochopit cele uplne inak a pozitivne to nebude. Dieta potrebuje lasku, bezpecie a pozornost. Potrebuje mat ten pocit ze sa mu to dostava, preco by mal byt problem odrazu s nim nezaspavat, ked doteraz to problem nebol? Ved ulohy sa daju prerozdelit. Nemusite sa predsa bat ze to bude vyzadovat do puberty. Mne to vobec nepride spravne, zrazu ho "odstrihnut", bude mat este horsi pocit z toho ze ho vyclenujete, nedajboze budete neskor uspavat babatko a jeho uz nie....A mozno je aj taky typ, ze potrebuje pohladit, pritomnost rodica citit. Keby boli dvaja surodenci co spia v spolocnej izbe, tak by to mohlo byt ine, ale teraz by to mohlo byt prenho tazke ho zrazu takto odsunut. Nehnevajte sa prosim za moj nazor. Odporucala by som aj na precitanie knihu: 5 jazykov lasky pre deti. Mne to vela pomohlo so synom ho pochopit a velmi som sa zlepsila vo vychove. Vo vela veciach viem ako na to, co som predtym robila nespravne.

@sifonik napísala si podobné ako ja 🙂

@anicka1709 a este co u nas funguje: Negativnym pristupom zo strany rodicov sa to cele este zhorsi, u nas vzdy ked sa dame navzajom do opozicie, tak to len graduje a vedie len k este vacsiemu vzdoru z drobcovej strany. Uz sa snazim krotit, hryzt si do jazyka, so vsetkym nanho len pekne, s rozvahou, ziadne bitie (lebo potom sa nam to snazil vratit), vysvetlovat a vzdy to nejak otocit v style: Vies co? Mam lepsi napad, podme... a treba to doslova "predat" ten napad, tak aby to dieta zozralo. Toto JEDINE u nas 100% funguje. A teda kto pozna nasho syna, vie ze ma tvrdu palicu. Drzim palceee

@sifonik aj my takto fungujeme, joj čo sme sa nabojovali s nou. Prišla som na to, že jej vždy treba dať na výber, odignorovať prípadne jej návaly hnevu. Za chviľu ju to prejde ked vidí, že sa jednoducho nechytáme. Akonáhle sa ktosi chytí, končí to hysterickým krikom rozvadených rodičov a revom dieťaťa na celý panelák. Snažím sa jej dať pocítiť že je dôležitá. Napríklad v obliekaní - predtým oblečieš si toto a hotovo, nediskutujeme ! z domu sme šli vždy neskoro a s pokazenou náladou. Dnes to robíme : vezmeš si toto alebo toto ? a ona si vždy vyberie z dvoch možností jednu, obe možnosti som ponúkla ja a ona má pocit že si vybrala sama a že jej názor je dôležitý.

Nase deti maju 4,5 roka. Donedavna sme uspavali, ale nevladala som s nimi uz hodinu lezat, rozospat sa a potom uz byt nepouzitelna zvysok vecera. Tak sme si zacali postupne nastavovat pravidla. Najest, okupat, najest, do postele citat, rozpravat sa, vacsinou nezavru usta len rozpravaju a rozpravaju, dohadujeme sa co bude na druhy den. Cela tato procedura trva tak hodinu. Potom odidem a dobru noc. No lenze casto sa zacali medzi sebou blaznit. Tak sme ich zacali delit na striedacku, jeden den ide k nam spat jeden, druhy den zase druhy. A to zafungovalo. Stale este vecer obcas vymyslaju, su smadni, potom musia cikat, ale lepsi sa to. Ked mi prasknu nervy a nakricim na nich, idu spat s placom a celu noc zle spia. Bit ich nebudem, jednak to nezabera a jednak su to deti a nie psy. Takze moja rada je postupne ho zvykat a pevne nervy. Ma 4,5 roka, nie 15. Postupne to pojde. Ale nesilila by som to, decka si rychlo spajaju informacie, aby potom nemal problem s mladsim surodencom a budete riesit ziarlenie a vzdor s tym suvisiaci. Mam odpozorovane, ze cim som na nich vecer protivnejsia, tym to cele trva dlhsie. Akoby robili schvalnosti, Ked sme v klude, nejak to vycitia a idu spat.

Takisto mame 4,5 rocnu dcerku a bojujeme so spinkanim asi odjakziva. Vzdy ked sa naucila zaspinkavat sama prisla choroba (ma vrodeny problem s dychacimi cestami) kedy sme ju nemohli nechat spinkat samu kvoli vysokym teplotam a zhorsenemu dychaniu a bolo po samostatnom spinkani. Narodil sa nam syncek, ma uz pol roka, a dcerka si postupne zvykla sa samostane spinkanie. Trvam stale na rovnakom vecernom ritualy, hygiena, rozpravka, tulkanie, modlitbicka, pusinka a dame spat aj babiku. Zachvilu je pocut chrapkanie z izby. Samozrejme stale sa pokusa vymyslat, ale vysvetlujem jej, ze ona je uz velke dievcatko a babatko ma potrebuje lebo je hladne, alebo jej poviem, ze sa idem umyt aa hned pridem, medzitym zaspi 😊. Zvykla si, len si treba trvat na svojom a s kludom a trpezlivostou.

@didamt to mate super, to my mame este horsie, toto som presne skusala par krat dat na vyber - nefunguje. Ked nechce ist, je tazko s nim pohnut, hlavne ked je rano zhon a nestihame tolko vysvetlovat, takze uz siel aj do skolky v kratasoch (v jeseni), klepal sa a ja sa ho vitazoslavne pytam ze: No tak co, predsalen si zistil ze ti je zima, co? A on na to: Strasne mi je teplo, este aj tricko si asi vyzleciem.....a podobne to slo aj s odoberanim hraciek za trest (ked nam este nosil a daval do smetiaka aj hracky navyse, ze on hracky nepotrebuje)...a mohla by som pisat do rana. Ale myslim ze to ako sme to robili, bolo spravne teda to zistujeme az posledneho pol roka-rok, kedy konecne nase usilie zacina prinasat ovocie. Ale clovek ma neistotu pokym to ovocie nevidi, radili sme sa aj s psychologickou a vsetko sme robili spravne, tak sme len verili ze a dockali sa. Ale je jasne, ze je to len kludne medziobdobie, kym nepride prva puberta (sa hovori ze okolo 7 rokov), zatial ma 5.

No kocky, asi som divna, no mne to vobec nevadi ;)

Starsi syn - teraz uz 8r. Do jeho cca 4r - lahla som si k nemu, dal mi pusu, do 10min zaspal. Potom uz sam povedla, ze pojde spat sam.
Mladsi ma 3,5. Vecer si ideme spolu lahnut, do 5min spi.
Nevadilo mi to pri jakubkovi, nevadi mi to ani pri Šimonkovi 🙂 🙂 dokial sam nepovie, ze staci, tak mne to vadit nebude ;)
Donekonecna nas pri zaspavani nebudu potrebovat

@sifonik čo ste sa radili so psychologičkou? Lebo už aj ja nad tým uvažovať😉

To, že nechce zaspávať sám je normálne. Otázne je, do akej miery je to o "cvičení" s vami alebo potreba blízkosti. S varechou by som vytrieskala muža a zamerala sa na vytvorenie večerného rituálu. Neskoro, ale iné "zdravé" riešenie asi neexistuje. Aspoň hodinu pred spánkom žiadna telka, tablet, PC... Maximálne jedna rozprávka. V pokoji sa dohodnite, nech si vyberie aku chce a potom už pokojná príprava. Bolo by fajn aby vtedy telka nešla vôbec. Pomôže stlmiť svetlo, "stíšiť" domácnosť aj seba. Ja už fakt začnem skoro šepkať, hovorím pomalšie... Sprcha, kúpeľ... pomôže aj masáž (ponatieranie telíčka 😉, ľahnúť si s ním, jedna, dve rozprávky a odchod. Zo začiatku by som mu dala čas, aby si zvykol a postupne skrátila a v tichosti odišla. U nás funguje, že odchádzam do sprchy, uložiť riad... Niečo čo si potrebujem urobiť a za chvíľu prídem. Väčšinou dovtedy drobec zaspí. Dcérka bola tvrdší oriešok. Trvalo jej dlhšie kým zaspala. Tam pomáhali CD rozprávky, relaxačná hudba, Enya bola Top v hitparáde 😁 Ako som spomínala, dbám na to, aby už bol večer kľud, prítmie, ticho, pokoj v celej domácnosti a vyvetraná izba. Také drobnosti, ale pomáhajú. A hlavne verím, že deťom to pomôže v psychohygiene aj v dospelosti 😉

Aj ja by som si predstavovala vecer inak, sup postielka, maly mi da pusu a cau .ale ono to nefunguje, ked potom sedim a pozeram ako chrni,kaslem na nejake stresy okolo toho, do 15tich urcite uz nebude chciet mat mater u zadku, haha. ten cas tak leti, ze z celeho dna je to sediet pri nom, kolko potrebuje to najmenej co mozem urobit.

@oravocka o vychove vseobecne, paradoxne jej neprislo vobec divne ani nespravne, ze 5 rocneho stale uspavame, lebo on je proste ten kontaktny typ, ze stale docahuje nohou ci tam neni sam. ale my si ho uz pozname, ak by sme vedeli ze to s nami len "cvici" ako sa pisalo vyssie, tak by sme to nedopustili. Napriklad ja si pamatam, ze my so segrou mladsou sme spavali s nasimi v manzelskej posteli kym sme nesli do skoly, len to nebolo nejake extra vztahove rodicovstvo, skor sme nemali vlastnu izbu, nasi byvali v jednej izbe u svokrovcov a stavali dom, tak preto. Ale spominam na to rada, strasne sme sa nasmiali.

@althejka presne. aj podla mna. a tiez si myslim, ze keby mal moj syn surodenca a mali by izbu spolu, tak by tam uz davno zaspavali sami od seba.

@veronikaszabova Nie,nie si divna. Len neviem ci by ti to nevadilo aj vtedy keby ti deti ,hoc uz aj unavene,aj so vsetkym tym vecernym kludom a splnenymi ritualmi, stale zaspavali tak 2 hodky...A brblali a vymyslali....a teba este cakala hora riadu,plna pracka....A to nasa od 2 rokov nespava ani cez den..nedonutil ju nikto. Zaspat do 5 - 10 min. ,,to sme doma pri dcerke nepoznali. Inak nic v zlom🙂

@marika05 máme rovnaký problém, malý má 5rokov a je neskutočne zlý..papuluje, drzí je, nepočúva, robí si čo chce..za sladkosť dokáže hodinu vrieskať, že mu ju mám dať.. dnes mi vykrical, že som zla, mám odísť a že ma neľúbi..Keď ho pošlem do kúta, vrieskať, že on nejde..ani na 30krat má neposlúcha..už začínam mať toho dosť, plné zuby..Pekne slovo už nepomáha..Platí niečo na vášho?

@marka13 mas akcne deti 🙂 bud rada, to je len plus. nuz, len vydrzat. Ale napriklad nas je takyto vtedy, ked nie je dost unaveny, vybehany. Zeby tam bol problem? Skus este to.

@bumibo ha, to ani nas v zivote nebol ochotny ist trucovat do inej izby. Iba raz, a to nam robil naschvaly a ked som nakukla, tak tam skakal po posteli ze jaka super parada, ze sme ho tam zavreli.

@bumibo uprimne ano ked nejde dobrovolne tak ho tam postavim a chvilu nad nim stojim narieka krici na mna ale nedovolim mu z kuta odist, ked je drzi dostane vzdy par minut navyse, potom sam pride a sa ospravedlni ze bude dobry a nebude kricat, je to fakt niekedy neunosne, chapem ze sa snazi presadit aj on to svoje no nie vzdy sa to da a je to spravbe, ale tak nebudem klamat vzdy je to iba chvilkove a tento cirkus je u nas skoro na dennom poriadku.tiez mi povie ty jedna zla mama a nelubim ta a chod prec...