Vypúšťanie emócií
Dobrý večer, ahojte. Teraz v septembri nastúpili moje dvojičky do škôlky. Všetko je ok, adaptovali sa, ráno sa už aj tešia, spomínajú kamošov, pani učiteľku, a učiteľky ich chvália, v škôlke papaju, spinkaju, v tomto smere všetko ok, pomaly ale isto sa z nich stali ozajstní školkari .. avšak to poškôlkové vypúšťanie emócií je niečo neskutočné. Normálne mám stres už ráno, čo zasa bude keď pôjdeme domov/ na Ihrisko.. všade vreštia aj dve hodiny, mrnčia, sú neskutoční. A pritom ja sa snažím byť dobrá aj trpezlivá, ideme na ihrisko, alebo odrážať na odrážadlá, sem tam im donesiem nejaký cukrik, kinder čoko. Ale sú príšerní, dnes hučali dve hodiny v podstate za nič a za všetko, nijak to nešlo ukľudniť a už som aj ja chytala nervy, lebo toto sa nedá zvládať každý deň dvojmo. Už mám chuť ísť za psychologičkou čo majú v škôlke, na nejaké rady, lebo ja som z nich na prášky. Prosím je nejaká rada, čokoľvek, alebo len prežiť? Keď píšem, že sú neskutoční, tak to tak aj myslím, je to príšerné a hrozné. Ani z voza ani na voz.
Ja na ihrisko chodim po skolke molokedy. Zo skolky chodi ohucany, tak ho nechcem brat znova na tu masovku. Ak je pekne pocasie tak kludna prechadzka ( bez odrazadla) ak je skarede, tak mu na chvilu pustim TV a necham ho tak. Doslova. Nepytam sa, nevyzvedam. Ved kolko dospelych pride z prace domov a chce mat chvilu klud? Deti nie su vynimkou.
Vydržať a nechať im ten čas na vypustenie emócií.
Si predstav ze si nemusela nic a zrazu mas vojensky rezim, vstat,hrat,jest,spat,hrat, obliect vyzliect, 20deti reve krici hada sa otravuje... po 8hod chces mat svaty pokoj a ty ich este zenies na ihrisko... aj ja by som vrestala 🤣. Dajte si pohov po skolke
Mam s tým skúsenost. V septembri po skolke žiadne chodenie na ihrisko, do mesta či akýkoľvek ďalší program po škôlke. Minimalizovať po škôlke nové podnety..hoci ...vonku je pekne, láka to užiť si slniečko.
Všetko dieťaťu vadilo, všetko bolo zle. Vyjsť schodmi do bytu trvá u nás asi minútu. V septembri po skolke s malou 25 min. Musela som to len prijať, nekomentovat tie prejavy, s láskou čakať kým sa zo škôlky posunieme aspoň 50 metrov..To mi pomohlo. Ustavičnym vysvetlovanim, tlačenim na stíhanie "mojho" planu (ihrisko, obchod, posta) som si len minula energiu. Po škôlke jediný cieľ, dostaviť sa nejako domov, v urevanom, frustrovanom a umrncanom stave, bežne hodina. Čerešňou boli vždy tie záverečné schody. Doma sa už mala ukludnila. Dosť pomohlo tiez19.30 v posteli. Toto bývalo sept- okt, potom už lepšie. Inak škôlku milovala, no septembre náročné. Zvládneš to, upust od ihrísk teraz. ;)
Obe moje deti to takto mali, syn dokonca doteraz, keď má psychicky naročný deň v škole. Dcéra je prváčka, takže aj ona si prechádza týmto obdobím.
Ja som s nimi na ihrisko po škôlke nechodila, my sme šli domov a tam bol pokojový režim. Čo najmenej telka, ale niekedy aj to pomohlo, ale skôr také senzorické hračky, alebo len tak relax hudbička a nech to vyjde všetko von pri hre, či mojkaní. Akože verím, že pri dvojičkách to musí byť divoké a veľká skúška trpezlivosti, ale časom sa to upraví. Fakt treba len vydržať. Syn má PAS, takže on to bude mať ešte dlho a ja už to skôr očakávam, že to bude po škole ťažšie. Dcéra nie je a ona si týmto obdobím v škôlke prešla celkom rýchlo, len fakt treba tým deťom dovoliť vypustiť to von.
Ahoj .tak moje dvojky nastupili pred rokom..po škôlke musia ísť domov..vykvasia sa na gauči na hodinku a potom už sú ochotné ďalej fungovať( mne to vyhovuje, lebo zatiaľ so staršou porobime úlohy) až potom ideme von..
Ďakujem za rady, ale tak keď oni chcú na ihrisko? Keby ideme domov hučia že nechcu domov, keď ideme na ihrisko hučia o jednu hojdačku. Vkuse hučia, hocičo robíme hučia. Ja by som ich nebrala nikam, keby sami sa nepýtajú, keďže pri škôlke je ihrisko. ja im chcem vyhovieť vo všetkom čo chcú práve robiť, ale všetko je zle. Určite ich nenútim ísť na ihrisko. Chcem aby robili čo chcú ale furt všetko je zle.
Lepšie by bol nejaký park, prechádzka ku vode, do lesa… žiadne ihriska, obchody, zábavne centra.
A už by som nebojovala, nesnažila sa zabrániť plačom, neriesila, mentálne sa nastavila, že to pride.. Možno potrebujú 10x počuť, áno, chcel si tu hračku/hojdacku, áno, nepáči sa ti to, áno, ty tam chceš teraz ísť, vidím ťa/počujem ta/som tu s tebou.
O to práve ide. Deti chcú po škôlke na ihrisko. Vidíš že im to neprospieva. Nechceš sa s nimi dohadovať prečo na ihrisko nie (ďalší výdaj energie) tak radšej ideš na ihrisko. Skúsila by som už ráno cestou do škôlky povedať, že dnes ideme zo škôlky priamo domov, pretože...potrebujem dokončiť..., skrátka nejaký dôvod. Aby už oni mali tu info od rana, nie náhle po skončení škôlky. Aj keby po skolke vzdorovať, musíš to ustáť. Nečakaj že to všetko pôjde hladko. Ale sleduj cieľ...dostať sa domov, doma sa zastabilizuju, bude pokojný podvečer. Toto keď budeš robiť týždeň denne, uvidíš vysledky. A neboj sa...ide jeseň, dni sa skracujú, bude sychravo, skoro tma o mesiac..už prirodzene sa bude chodiť zo škôlky rovno domov. Takže bud skúsiť teraz zvládnuť napriek peknému počasiu chodiť zo škôlky rovno domov, alebo vydržať to hučanie deti ešte nejaký mesiac, kým nadide jesenný čas skorých príchodov domov.
Treba len vydržať...doma bol iný režim, v škôlke je iný režim...hlavne deti nepreťažovať...je prirodzené že sú unavené, ráno skôr vstávajú, hned škôlka, tam prezliekanie, aktivity, obed, prezliekanie do pyžamka, spánok(kde nemusia spať), opäť prezliekanie z pyžamka, opäť aktivity(vonku v škôlke) a keď majú ísť domov, berieš ich ešte na ihrisko....menej je niekedy viac...sú unavení, ráno už nemôžu spať do kedy chcú ale musia vstávať (zväčša skôr) do toho zmena režimu....