Výbušná 4-ročná dcérka
Máme 4rocne dievčatko, manžel od narodenia sa o ňu staral. Pomáhal mi vo všetkom kúpať ju, kocikovat, uspavat. Bola oteckova princeznička. Bola bezproblémová vždy poslúchala. No poslednú dobu je strašne výbušná. Od septembra chodí do škôlky, v škôlke s ňou nie sú žiadne problémy. No doma sa veľmi zmenila, barsco ju nahnevá a potom kričí reve hádže veci. Dám príklad kreslime a nevie nakresliť čo by chcela tak hneď sa jeduje a reve. Alebo niečo jej nedovolíme a neľúbi sa jej to tiež jeduje sa a reve. Manžela aj cape s rukami akože bije ho. Takisto hračky nechce upratať reve a hádže ich. Alebo reve idú jej slzy a kričí že chce servítku utrieť si tvár, poviem jej že máme na stole servítky nech si ide zobrať. Nie nechce ona chce aby som jej doniesla a dala servítku do ruky. Poviem nie zas hysterický rev. Manžel skáče okolo nej že čo ju rozculujem ešte viac prečo jej nemôžem podať servítku alebo prečo jej nemôžem upratať namiesto nej hračky. No lebo dcéra má ruky aj nohy môže sama spraviť no nie.
Pokračovanie- dcérka je šikovná len keď ju chytí hnev tak je strašné zlá a výbušná. Manžel kričí na ňu že nech prestane nech je normálna alebo chytí aj on nervy a povie že on sa od nás odsťahuje že toto nebude počúvať. Potom to ľutuje čo povedal no nemá rád dcerine výbuchy. Rozmýšľala som a možno aj preto sú tie výbuchy že chodí do škôlky to je pre ňu veľká zmena a manžel odmalička jej všetko dovoľoval a dobre že nie do zadku jej všetko pchal a toto je výsledok.
Ako na tieto jej výbuchy? Ja som kludna povaha vysvetľujem jej čo sa len dá, neskacem ako si ona píska.
Ďalšia otázka keď cape manžela akože bije ako sa zachovať, jasné poviem jej že nesmie biť nikoho no aj tak to robí.
Teraz keď je väčšia nechce manžela, koľkokrát sa aj rozplače že ona chce len maminku pri sebe. Toto tiež sa neľúbi mužovi.
Neviem poraďte čo robiť.
Mali by ste si s oteckom nastavit rovnake hranice ako budete reagovat na jej hnev. Ona velmi dobre vie, ze si vsetko nakoniec vyreve. Jednoducho tatik nema nervy ju pocuvat a princeznicke bud ustupi alebo na nu nakrici. Ani jedno nie je dobre
Ako? Dohodnut sa. Ako inac?
Dieta musi v skolke slapat ako hodinky je to normalne ze doma pusti paru… nerobi to naschval uci sa stale zvladat svoje emocie…
Upratat :::ved upracte spolu preco to musi sama?
Ty nepoprosis manzela aby ti pomohol? Nieco podal nieco spravil?
výsledok muzovej výchovy, že zakaždým spravil všetko ako dieta zapiskalo, len aby nerevala. bojíte sa vlastného dieťaťa? povedať mu nie? lebo čo ak začne revat? nuz ale toto je výsledok…ak malemu 4 ročnému decku budete ustupovať a bude si z vás robiť sluhov tak sa môžete tešiť na pubertu.
musíte sa s mužom porozpravat a dohodnúť rovnaké pravidla. žiadne že ty povieš nie/ zakazes, dieta sa o zem hodi a dobehne otecko strcit sa do *** len aby nebol plac. s týmto skončite. ani jeden ani druhý rodič neustúpi. chvíľu ju to hádzanie sa o zem a krik plac bude bavit, ale musí pochopiť že takto si nebude vydupavat že bude po jej. vy máte byt autorita pre dieta a nie opačne
https://dwn.alza.cz/ebook/nahled/pdf/EK31367
Teraz som to čítala, mohlo by vám to pomôcť.
https://m.youtube.com/playlist?list=PLjZovHkily... Veľmi sa mi páči i tato autorka.
Muzovi sa tusim vselico nelubi, aj si pokrici a ponadava, ze od vas odide , no dcerku ma tusim z rovnakeho cesta. Ja som nervak a moja dcerka je po mne, tak ked chyti jedy, aspon viem, ze to je moje zrkadlo. Urcite je to reakcia na skolku. Moja dcerka chodievala do skolky len do 12.00 a nebol problem, teraz poprosili, ze kvoli nacviku besiedky nech zostane do 15.30 a vidim na nej, ze je unavena a za tie 3 hod sa vecer nestihneme ani zžiť a zvyknut si zas na seba... budte k nej dobri, ale samozrejme z hranic nepopustite, ona si tym hnevom ventiluje nahromadenu frustraciu
Ja nemam velmi rada vetu, ze dovtedy posluchala. Dieta nie je cvicena opica. Moze, a aj musi mat nazor. Aj 4 rocne. A zacala chodit do skolky, to sa pre nu zmenilo,tam musi pracovat v kolektive a s pravidlami ucitelky a skolky. Pride domov, a ventiluje to, co nemohla v skolke. Pri vas sa Citi bezpecne, je prijata so vsetkym, co k tomu patri.
Capanie manzela, teba je nepipustne, to bolo. Treba jej to tak povedat. Ved predsa hnevat sa moze, ale ten prejav je nepripustny.
Toto co opisujes je uplne normalne. Ona totizto v skolke “drzi” ovlada svoje emocie “poslucha” atd a doma v bezpecnom prostredi to vsetko uplne vypusti von. Nerobi to naschval. Kludne moze dostat hysak aj kvoli uplnej malickosti a je cirkus aky ste predtym nezazivali.
Musite sa s muzom dohodnut a mat jednotny postoj v kazdej situacii a nedohadovat sa o tom pred dietatom. Mozno na nu menej tlacit s povinnostami a nechat jej viac casu na mojkanie, pohra ie sa a potom upratat spolu.
Skus pogooglit o tomto nejake clanky ako sa moze detom doma zmenit spravanie po nastupe do skolky.
U nas to pri nastupe do jasliciek nebolo, ale ked ako 3,5 rocna prestupila do skolky tak tiez to zacalo. Niekedy je to lepsie niekedy horsie a to sa pritom s nou kazdy den rozpravame co bolo v skolke ako bolo, co bolo dobre, co sa jej nepacilo. Niektore dni su lepsie niektore horsie aj napriek tomu, ze v skolke sa jej paci.
Teraz bola tyzden doma a cuduj sa svete amoky a hysaky po 2 dnoch neboli.
V skolke ju vychovaju 8 hodin k samostatnosti, poslusnosti a sebaovladaniu, nie je nutne aby si v tej drezure pokracovala aj ty doma a vyzadovala od nej aby si tu vreckovku zobrala sama. Ano, ma uz vek na to aby si ju zobrala, ale tu vobec nejde o tu vreckovku. V preklade to totiz znamena toto: "Mami, pomoz mi. Som vystresovana, unavena a smutna. Som cely den v skolke a velmi mi chybas a tak ked pridem domov potrebujem aby si ma pomojkala a potrebujem vidiet ze ma lubis.
Nic tak nezahoji smutok ako mamina ruka utierajuca slzy. Tento jednoduchy ukon odraza celu podstatu materinskej starostilivosti a lasky.
No a otcove teatralne vystupy o tom ze sa odstahuje su trapne a zaroven extremne skodlive. To vazne jeden dospely chlap toto robi koli detskemu placu a kriku? Asi nemal dovolene plakat ked bol dieta a tak sa nikdy nenaucil svoje emocie spracovat a ked ich vidi u dcery dostava z toho paniku. Ale aby vas takto citovo vydieral je skutocne ubohe.
Zapiste sa obaja na internetovy kurz Nevychova. Velmi vam to pomoze. Su tam rady nielen ako zvladat detske emocie ale aj o tom ako zvladat tie svoje.
Majte pochopenie pre jej emocne vybuchy. Neberte ich osobne. Nechajte ju vyzurit a vyplakat ak sa jej nieco nepodari, uplne staci ak iba mlcky utriete slzy.
Na upratovani hraciek by som tiez prilis nebazirovala. Urcite to musi robit cely den v skolke. Dajte je trochu volno ked je doma a trvaj na tom len cez vykendy.
Ak manzela cape, tak ho bije. To nie je ze: "Akoze ho bije". Pomenuj veci tak ako su. Bijete ju vy? Ak ano, tak s tym prestante. Ked muza udrie, nech jej on povie toto: "Ak ma este raz udries, pojdem od teba prec a budes sa hrat sama, alebo ta odnesiem do spalne a budes tam par minut sama". A ak este raz udrie, nech skutocne ide prec aj napriek tomu ze dcera bude protestovat. Manzel musi vyvodit dosledky z jej capania, dat jej varovanie a potom tie dosledky aj uskutocnit. Ty nerob nic. Toto je medzi nou a muzom.
Ked sa vsetci ukludnia, vysvetli jej ze bit ludi nesmie, ze chapes ze sa hneva a potrebuje ten hnev dat von a tak nech bije rukami do vankusa, alebo zatne paste a zadupe nohami, pokrci/roztrha papier, krici do vankusa, nafuka imaginarny balon plny zlosti a pusti ho von. A ked nabuduce miesto capnutia zadupe nohami, tak ju velmi pochval ze ako skevele to zvladla.
Nulový rešpekt. Mňa by raz udrelo decko tak dostane facku a môže si vrešťať koľko chce až kým to nepochopí že také veci sa nerobia!
šak dať na prdel a vykázať do detskej izby.. až sa ukludní, môže sa vrátiť..
@andreatytler Nie my ju nebijeme doma neviem odkiaľ to má. Možno zo škôlky, minule došla domov celá poškriabaná.
Že manžel ju rozmaznal....ach jaj...tak asi ste sa na vychove podielali obaja nie? ak je rozmaznaná, tak je to aj tvoja vina, nie len manželova...ja vinu rozmaznanosti mojej dcéry nehádžem na druhých, ale uznám, že áno, spravila som chybu...a s tou vreckovkou je to úplne trápne, to by ťa zabilo jej tú vreckovku podať a utrieť slzy? že má ruky a nohy...no zbohom...je to stále len dieťa...
@tanyag Ja som ju nerozmaznala no manžel jej všetko dával do ruky nič ju nenechal robiť samú. Píšeš že mala som jej dať ja tú vreckovku tak si za to aby som aj ja ju rozmaznávala a všetko jej dávala. To bol len príklad a tou vreckovkou. Ale si zober že niečo robím a malá kričí že chce niečo, poviem jej dočkaj dorobim si a dám ti. V opačnom prípade keď to povie manželovi on všetko čo robí hodí na zem a uteká spraviť to čo dcéra chce. Takto ju rozmaznal. Prečo by som mala priznať že ja som spravila chybu? Akú chybu ja som dcére nebehala za zadkom, ja som ju vždy učila samostatnosti vždy som chcela aby skúšala sama a nie robiť všetko za ňu ako manžel.
To je dobre ze ju nebijete, Podla mna to je uplne prirodzene ze deti zacnu v urcitom veku bit ludi naokolo. Nemusia to nikde vidiet. Pride to same, lebo to nevedia vyriesit inac. Ale ak to vidia doma ako bezne riesenie problemov, tak v tom budu pokracovat. Teraz len trvat na tom ze je to absolutne neakceptovatelna reakcia na hnev a ucit ju robit nieco ine. Musite (hlavne manzel) byt v tomto velmi dosledni.
Tiez si myslim ze robite chybu v tom ze to kazdy z vas zenie do extremu. Muz jej vsetko dovoli, len aby preboha neplakala a ty si prilis tvrda a trvas na drezure aj tam kde nie je treba. Asi si myslis ze musis kompenzovat muzovu makkost. Nemusis.
Tiez velmi skodlive je ak dcera pocuje tie muzove komentare ze preco jej nepodas vreckovku. A tvoje odpovede ze ved ma nohy. Trvaj na tom ze si muz precita nejake knihy, alebo urobi nejaky kurz o vychove, inac sa mu to vypomsti.
@andreatytler Áno, aj moja ma raz udrela, lebo to videla na ihrisku (iné dievčatko ju udrelo po hlave, keď sa naťahovali)...vysvetlila som jej, že to sa nerobí, samozrejme bol plač, lebo mamka povedala, že sa to nesmie, ale nikdy viac to neurobila a dokonca na ihriskách a vraj aj v škôlke iným vraví, že sa biť nesmie. Za ďalšie, u nás doma sa napr. vulgárne nerozpráva, ani nenadáva, dokonca ani slová ako debil, blbec, magor, do riti a iné...jemnejšie nadávky nepoužívam a dcéra s tým prišla zo škôlky, a počula aj na ihrisku ako iné mamičky vulgárne nadávajú (to bolo horšie, slová ako pi*a, ku....atd.)...samozrejme dieťa má tendenciu opakovať...vysvetlila som jej, že to je škaredé a viac to nikdy nepovedala, dokonca upozorní aj dospelého, že to je škaredé a tak sa rozprávať nesmie...takže nie vždy robí dieťa to, čo vidí doma...odkedy chodí do škôlky, prišla domov s rôznými slovami a slovnými spojeniami...najnovšie buchne po stole a zakričí...A UŽ DOSŤ...vraj takto pani učiteľka robí v škôlke...myslím, že sa tomu žiadny rodič nevyhne, ale je na rodičovi, aby dieťa usmernil...
@tanyag Presne. Nevyhne sa tomu. To sotenie, alebo capnutie, alebo hadzanie hraciek je prirodzena reakcia lebo nic ine nevedia v tom veku a treba byt nesmierne dosledny a nepolavit a podchytit to v prvom momente. Niektorym detom staci povedat raz ako u vas. Na niektore deti treba byt ovela prisnejsi.
Inac pre mna je najtazsie sa neusmiat ked imituje dospelych ako tvoja dcera s tym buchanim po stole A UZ DOST. Aj nas syn tak robi.
Vy určujete hranice. Teraz prichádza to pravé rodičovstvo - výchova. Nás bolo 5 detí a rodičia to zvládli. Zvládnete to aj vy. Bude trieskať v izbe? No nech si trieska. Dohodnite si to s manželom.
a ako na manželove výbuchy? Dospelý sa nevie ovládať a od dieťaťa do vyžadujete? Nerozmýšľali ste, či to nie je aj nastavené zrkadlo?
@shaola Áno už ma to napadlo že to má povahu po mužovi
Vieš, lenže vela ľudí si mysli, že je to povaha. To je však odpozorované správanie a reakcie a riešenia na rôzne situácie. Skús sa niekedy sama zamyslieť, ako chceš, aby tvoja dcera nejaký problém riešila? Chceš, aby zostala ticho a nič nepovedala, alebo aby sa rozhnevala a začala kričať, alebo aby zostala pokojná a jasne povedala, čo chce, čo ju trapi. A potom skús byt taká ty, buď jej vzorom, nech ma to pred očami, ako by to malo správne vyzerať. Ak to aj nevyjde na prvý raz, nevadi, skúšaj, buď i sama k sebe láskavá, zhovievavá, trpezlivá, no máj jasný cieľ.
@shaola Toto nie je povaha. Ani u dcery a ani u muza.
Ani jeden z nich sa nenaucil ako pracovat s emociami. To sa robi prave v tom rannom veku, takze dcera ma na to este cas. U muza to uz bude tazke riesit, ale u dcery sa to da krasne podchytit.
Tu kde zijem je to hlavna napln pobytu v skolke. Ucitelky tam deti dennodenne ucia ako pracovat s emociami. Co tak citam prispevku tu na fore tak vela mamiciek ma k tomu taky pristup ze z toho dieta vyrastie a netreba robit vobec nic. To je podla mna chyba.
@andreatytler ja som netvrdila, že je to povaha. Len že dieťa zrkadlí správanie, ktoré vidí. Sama pracujem ako učiteľka v škôlke, s deťmi intenzívne pracujeme na tom, aby vedeli, ako riešiť rôzne situácie, je to náročný a dlhodobý proces. Hlavne ak v rodine vidia vzorce správania, ktoré, povedzme, nie sú úplne v poriadku.
@shaola Aha, prepac, zle som to pochopila a vidim ze aj autorka.
Uplnu pravdu mas. Podla mna velmi nestastne riesenie ked sa taketo chovanie zacne pripisovat povahe a nic sa s tym nerobi.
Ano presne, je to velmi dlhy proces aj ked ma dieta dobre vzory v rodine.
a co chces od nas? nerozmaznavajte ju inak to bude mat v skolke a skole kedy bude mat povinnosti tazke (aj vy aj ona)