Veľký stres predškoláka
Ahojte, máme doma 6 ročného predškoláka, prežíva ťažké obdobie. Prestahovali sme sa do jemu známeho prostredia, menili sme škôlku. Týždeň pred nástupom chodil každých 5 minút cikat, boli sme aj na pohotovosti, vyšetrenia moču a celkového stavu v poriadku - pravdepodobne psychika. Keď nastúpil zistil ze všetko je ok a teraz po dvoch týždňoch doma vracia, preháňa ho a tvrdí ze nechce ísť do škôlky, ked sa opýtam prečo tak nevie. Deti a učiteľku poznal uz predtým, sme mala dedina a trávili sme tu veľa času. Keď niekomu telefonuje, starí rodičia, tak sa mu tu aj v škôlke páči, počuť nadšenie v hlase a žiadne zaváhanie. Ale problém niekde je. Je citlivý, ma ešte 3 brata, na ktorého reagoval bez zmien spravania. Bojím sa nástupu do školy ked znova bude nové prostredie, tentokrát úplne nové lebo tam ešte nebol. Má niekto také problémy. Pravdepodobne vyhľadam psychologa. Keď sa pýtam co sa deje povie, ze neviem. Alebo celkovo vymýšľa, chce ísť k starym rodičom kde sme bývali a tam plače ze chce ísť domov.
@6mia6 dala by som mu odklad, bude to príliš veľa zmien v krátkom časovom úseku a pri jeho citlivej povahe by to nemusel zvládať. Keď bude o rok v triede starší ako ostatné deti, bude aj sebavedomejší, ty získaš čas, aby si mu pomohla nadviazať priateľstvá s deťmi, s ktorými pôjde do školy, budú to určite aj jeho kamaráti zo škôlky. Nepodceňuj jeho reakcie, určite navštív psychológa, ale ani im nevenuj veľkú pozornosť, iba mu povedz, že ho ľúbiš a chápeš ho a rýchlo na nejakú činnosť, nerozoberaj to s ním a už vôbec nie pred ním s niekým iným. Držím vám obom palce.
Určite by som navštívila psychológa a po dohode s ním by som mu dala ešte rok odklad...vôbec mu to neublíži a aspoň si zvykne na to prostredie a potom to bude ľahšie aj s nástupom do školy 🙂 dieťaťu veľmi pomôže ten rok....za ten rok veľmi vyspeje a bude to určite ľahšie 🙂 držím palce!
Ked som mala 6 rokov, tak sme sa tiez stahovali do mne znameho prostredia, ale skolku som si ukoncila v pôvodnom bydlisku, len do skoly som nastupila uz inde. Velmi dobre sa pamatam, ake to bolo pre mna tazke, ako som plakavala pred stahovanim...a tiez som v novom bydlisku poznala deti a bola som celkom spolocenske dieta. Nejako sa to utriaslo, adaptovala som sa dobre, namala som take psycho-somaticke priznaky ako tvoj syn...ale aj tak si na to spominam, ako na dost velku traumu z detstva. Myslim, ze moji rodicia podcenili pripravu na zmenu, malo sa so mnou o tom rozpravali, akurát mi oznamili, ze sa ideme stahovat, mali vtedy ine starosti...Neviem, ako ta priprava prebiehala u vas, ale v tomto stadiu by som uz psychológa urcite navstivila. Podla mna to nebude dlho trvat a syncekovi pomoze vyrovnat sa s novou situáciou, prerozpravaju to, psycholog ma na to aj ine techniky... Nie je to nic strasneho, tak preco tomu trosku nepomoct? 🙂
Ďakujem trochu ste ma odpútali od katastrofických scenárov. Pripravovali sme ho celé štyri roky počas stavby, chodil nám pomáhať 🙂 dám mu ešte trošku čas, porozpravam sa s ucitelkami. Cez deň je inak v škôlke úplne v pohode, spolupracuje len večer to na neho dolieha.
Ahoj,tak v podstatě to samé jsme prožili před trema rokmi i my 😖 .Mám dcerku-velmi citlivou,když jsme se přestěhovali do domku,plakavala v nové školce třeba celý den.Měla jít do první třídy, ale na psychologi.pedagogické poradni jsme se domluvili na to že jí dáme rok odklad,ať si zvykne.Moc to pomohlo.Pomalinku si na novou situaci zvykla-ja jsem navíc v té době otěhotněla, takže se jí i narodila malá sestřička,s kterou se nadevšechno milují 🙂 .Myslím že všechno spraví čas tak jako u nás. Dneska je z ní pohodová druhačka s výborným prospěchem a spoustou zájmů a kamarádek 🙂