Večne nespokojné 5 ročné dieťa
Ahojte,
idem si sem s nádejou pre skúsenosti iných maminiek, ktoré sa možno rovnako trápia.
Doma mám 5r dcérku, ktorá je odmalička nonstop nespokojná - so všetkým a stále. Už sa to nedá vydržať, dokáže nám počas prvých 15 minút po prebudení doslovne otráviť celý deň.
Takmer všetky hádky, stresy sa točia len okolo nej. Ak nie je spokojná ona, je doma peklo a to je takmer stále. Omalička nebola spokojná ani v nosiči, ani v kočíku, ani v ohrádke. Nonstop som sa jej musela venovať, inak bol hrozný rev. Samozrejme skúšala som ju aj nechať vyrevať, ale po čase, keď bolo vidieť, že to aj tak nijak nevedie, tak sme aj na to rezignovali, Naopak, ak som jej čítala, bola s ňou a nič iné nerobila, bola spokojná na 100%. lenže takto sa samozrejme fungovať nedá.
Príchodom súrodenca samozrejme už nedostávala takú pozornosť, ale nemali sme na výber. Vďaka Bohu aspoň mladšie dieťa je uplny opak, inak by sme už asi s manželom dávno skončili na psychiatrii a to nepreháňam. Skúšali sme už všetko možne, aj po dobrotky aj po zlotky, ale bez výsledku. S ničím sa dlho neuspokojí, chce veci robiť len podľa seba a ak to nejde, vždy dá najavo svoju nespokojnosť. Aj keď sa z hnevu nikdy nestrieskala o zem, stačí len ten jej výraz tváre a frflanie - už nám neskutočne všetkým lezie na nervy a hanbíme sa za to, že toto cítime voči vlastnému dieťaťu. na jednej strane aj zámerne ublíži, je doslovne hnusná k súrodencovi, na druhej strane sa dokáže neskutočne rozplakať pri nejakej citlivej téme v rozprávke alebo keď tam vidí nejakú neprávosť - napr. ž eniekto je postrestaný za niečo, čo neurobil. Pritom v realite sa ona správa naozaj škaredo, robí naschvál, chce všetko, čo má súrodenec, vždy všetko si chce vybrať prvá a to najkrajšie a pod.
Inak je veľmi šikovná, krátko po 2 rokoch sa začala zaujímať sama od seba o písmenká a v podstate sa nikdy nezaujímala o nič detské, žiadne hračky ju nebavili (resp. nie, keď sa od nej očakávalo, že sa s nimi sama zahraje). Zaujímava sa odmalinka len o dospelácke veci, stále sa ma pýtala na všetko a bola mi vždy za zadkom ústa sa jej nezastavia. Vždy chcela robiť len to, čo robia dospeláci - detský svet akoby išiel úplne mimo nej. Nerozumie si veľmi ani so seberovnými, jedine so staršími deťmi. V škôlke katastrofa, tam len za učiteľkami stale behala a nechcela tam byť, lebo sa od nej očakával, že sa bude hrať, čo pre ňu zrejme nemá žiadny zmysel. Od korony - marec 2020 - je preto doma. Ale v septembri už bude musieť nastúpiť a bojím sa, že vôec nezapadne. Viem si predstaviť, že aj v škole bude mať problém so vzťahmi, lebo takú povahu len tak niekto neznesie - my sme rodičia a vlastné dieťa nám už ide neskutočne na nervy, je to hrozné, že vôbec toto cítime.
Nechápem to a neviem si s tým rady. Sme už z nej s manželom na pokraji síl. Mladšie dieťa je spokojné, hravé. Viem, že sa nemá porovnávať, ale človek sa tomu nevyhne, keď hĺadá príčinu. Teraz zakratko k nám (plánovane) pribudne ďalšie dieťatko a jednak mám strach, ako zareaguje dcéra a jednak mám normálne brutálny strach, aby aj toto dieťa nemalo rovnakú povahu, lebo to by sme už fakt nedali.
Prosím, ak máte podobnú skúsenosť, ako ste to riešili? "Vyrástli" z toho vaše deti? Dozreli? vyrovnal sa možno nejak ich biologický a mentálny vek?
Ďakujem krásne za zdieľanie skúseností !!!
Teoria typov. Skvela kniha. Zistite,ake je vase dieta. Mozno ako moja Klara...extrovertna a zmyslova..zije pre tu a teraz. :D Mam pre nu viac a viac pochopenia,ked si citam,ake su take typy deti..🙂 Ine na nu plati ako na syna. Ten je cisty ja. Len introvertny. :D Vieme spolu od narodenia dobre komunikovat. S Klarou to bol vela krat boj. Nerozumela som ju. :(
@janinah nad týmto som uvažovala, ale nie je to tak - vôbec nedostáva to, čo chce, veď predsa inak by bola práveže spokojná...od začiatku ju v tomto veľmi brzdíme, ale vďaka
@ivangeline dakujem krasne za tip, urcite si precitam, ak je dostupna....ano, nasa starsia je velky extrovert a od zaciatku je velmi impulzivna - manzel to vola "hneď je pre ňu neskoro"...ma strasne vela napadov, tuzob, ale vsetko chce uskutocnit naraz, proste nevie sa zmierit s tym, ze nejde robit 5 veci naraz....dokonca mame pocit, ze si v plnosti ani neuvedomuje, ako negativne na okolie vplyva jej spravanie, pretoze velakrat sa ukaze ako omnoho citlivejsia a zranitelnejsie ako by sme cakali...
@ivangeline inak krasne meno ste dali dcere 🙂
@ivangeline toto je ono?
https://www.teorietypu.cz/kniha-nejsou-stejne/
@ivangeline úžasná kniha som myslela, že nie je tak známa.Mas aj knihu o povahach matky?to by mala byť povinná kniha obe vydania pre každú mamu.Nebudem Ti ťahať medové motúzy popod fúzy je taká a taká bude😊asi Ta potrebuje celú len pre seba daj príklady čo si uzurpuje.
Mala by si sa poradiť s psychologičkou ako na ňu možno tým, že jej vo veľa veciach nevyhoviete je to neustály boj.Mozno ty si zasadova...niekedy by som prizmurila oči a nechala jej voľné pole, ale zase nie benevolenciu úplnú napis príklady ťažko sa radi.
Nájdi si Šarku Mikovu na FB robí úžasné web prednášky
ked sa narodil mladsi surodenec, vyhradila si si cas iba na nu, aby nemala pocit, ze jej Ta ten mladsi surodenec ukradol? Spolocna prechadzka, hra, citanie rozpravky, ale iba Vy dve.. my zatial takto fungujeme, snazim sa vyhradit si cas ked som so starsim sama a obcas sme sice z neho tiez na nervy, hlavne ked sa neda ist von, ale stale sa to da zvladat :D
@luccija ano, je pravda, ze ja som skor zasadovy a prisny typ, lebo taku som mala aj ja mamu, hoci este asi o 50% prisnejsiu (bol to extrem)...a ona je živel, ako vichrica, potrebuje iste viac slobody, ako som jej ja schopna dat, lebo mam pocit, ze potom nam to cele prerastie uz uplne cez hlavu, ked to "nebudem drzat na uzde"...dakujem, urcite vyskusam tie knihy, pozriem aj prednasky
Je velmi jednoduche odsudit rodica za "zlu" vychovu a robila som to aj ja do momentu dokial sa mi take dieta nenarodilo... Je naozaj velmi dolezite trvat na svojom (mat jednotu vo vychove a nepovolit) a akokolvek tazko to znie mat anjelsku trpezlivost😊aj ked sama ju casto nemam. Jedine co nam poradila psychologicka je trvat na svojom a nevysvetlovat, nebavit sa s nim ako s dospelym ale ako s dietatom. A samozrejme zaklad je aby dieta citilo prijatie a pokoj v rodine, dostatok spanku a vyvazena strava, podporovat kamaratstva, behat po vonku... A ak si veriaca tak sa vela modlit 😇 Spolupracovat s ucitelkou, trenerom, autoritou, ktoru bude musiet respektovat (aby aj tam videla jednotu). Z vlastnej skusenosti poviem ze je to beh na dlhu trat ale cim je starsi (10r) je to omnoho lepsie, aj ked je jednoducho uplne iny ako ostatne deti v jeho veku 😊 prajem vela sil!!!
@najk ano, to som si nacitala uz predtym a snazila som sa presne o toto, aby nemala pocit, ze musi surodenca odmalicka neznasat, lebo ma jej ukradol...ale je vidiet, ze surodenec nie je prvotny problem - urcite sa tazko zmieruje s tym, ze nie je jedina, ale toto iste nie je ten dovod...bola taka aj predtym
institut virginie satirovej. hladaj pomoc tam
@biokozmetika ano presne ako hovoris...keby som nemala dalsie dieta, to sebaobvinovanie by nikdy neprestalo, lebo by som verila, ze to je len a len moja chyba...ale narodenim dalsieho chapem, ze to je povaha a nie pristup...lebo pristup pri oboch rovnaky a odmalicka su uplne ini...ano, som veriaca a o to tazsie sa mi prijimaju moje pocity a myslienky smerom ku dcere...tolko, co som sa namodlila, nastudovala, natrapila, naplakala pre nu som neurobila nikdy pre nic a pre nikoho...myslim, ze tieto zakladne potreby ma naplnene - mame sa s manzelom radi, vidi to, davame jej velmi casto najavo lasku, ma dost oddychu, myslim, ze celkom pestru stravu, aj dost cerstveho vzduchu....na druhej strane svojim spravanim casto schyta aj sprsku kritiky na svoje spravanie od nas a verim, ze tiez uz musi mat pocit, ze vsetko, co urobi, je zle...lenze ono to velakrat aj tak je, ze furt ma s niecim problem a uz to nedokazeme prehliadat a nekomentovat......ano, teraz tie socialne kontakty su obmedzene, co je smutne, ale to neovplyvnime bohuzial...a prosim, ako zapada do kolektivu? ma kamaratov?
@juliet86 pozriem, vdaka
@luccija ona aj nedavno povedala, ze uz chce byt dospela a ked som sa jej spytala, preco, povedala, ze aby mohla ona rozkazovat....chapem, ze pre jej povahu musi byt narocne to, ze odo mna ma pevny rezim, pravidla a nie som ochotna s nou donekonecna vyjednavat...zvazovali sme aj "nevychovu", aj som si o tom vela nacitala, napozerala, chvilku som bola aj v tom kurze, ale ani ja a ani manzel sa s tym uplne nestotoznujeme, takze tuto cestu sme uz potom nechali tak
@elizabet173 napr. vcera - aj napriek tomu, ze som bola nesmierne vycerpana a chcela som si oddychnut, isli sme vsetci na vylet do lesa, lebo mi bolo luto nevyuzit to krasne pocasie a prilezitost na spolocny vylet...a od prveho momentu same poziadavky - som hladna, smadna, chcem este, chcem palicku, taku palicku nechcem, to nie je dobre, takto to nie je dobre, podme sa nieco zahrat, ale tak nie, inak, chcem cikat, uz som unavena, uz podme domov, kedy dostanem dalsi cukrik...same poziadavky a otazky - neschopnost byt sekundu v klude, spokojna, neschopnost nas nechat s muzom porozpravat sa, neschopnost sa zahrat so surodencom, uspokojit sa s tym, ze sme spolu a robit veci, tak ako navrhneme... proste, ked nie je stredom pozornosti, tak si ustavicne pyta pozornost, stale chce uznanie, kompletnu pozornost...a nemyslim si, ze uznania a pozornosti sa jej nedostava, len proste nie 24/7 ako by si to ona predstavovala....ja som si ista, ze by chcela byt jedinacikom, ale to sme zhodnotili aj s muzom, ze to by bola pre jej povahu uz uplna zahuba a pre nas tiez....a stale mame snahu jej pomoct...mohla by som si zaplatit niekoho na strazenie, ale chcem aby bola s nami, aby sa naucila fungovat v ramci rodiny, prisposobovat sa a nie sa jej jednoducho "zbavit" na vacsinu dna, co by nam samozrejme vsetko ulahcilo, ale nechcem ist tou lahsou cestou, lebo verim, ze to nie je spravne
Ty si uplne odpovedas na svoje otazky 😉
Chcela som sa ta opytat, ako ty reagujes na povahu svojej dcery, ale vlastne je to citit. Si nastvana, sklamana, hladas ze si spravila chybu, alebo teda mozno nespravila, mozno je to povaha, bojis sa, ako zapadne do kolektivu, ako sa jej bude s takou povahou zit. A ONA TO VSETKO CITI!
nestala sa nikde ziadna chyba! Ani ty si nespravila ziadnu chybu, ani dcera. Proste ma ťažšiu povahu a myslim, ze jedine co jej pomoze bude, ze bude citit, ze je to v poriadku. Nemusia byt vsetky deti kludne, vysmiate a stale spokojne aj ked si vsetky take deti zelame samozrejme. Ale ked bude ona citit ten podvedomy tlak, ze ona taka dokonala pre teba nie je, tak bude stale nespokojna a bude sa tak aj spravat. Ako dieta, ktore nie je dost dobre, dost šťastné, dost spokojne... Hranice su jedna vec, ale podla mna hranice maju byt o niecom inom, o spravani ako takom, nie o povahe. Ja by som ti poradila presny opak. Nechaj ju byt samou sebou. Proste ju len prijmi. Si taka, aka si a ja ta presne taku lubim. Je to v poriadku. Je v poriadku, ze ta nieco stve. Je v poriadku, ze ked ta nieco stve, tak somres (ved kazdy to tak robi). Chapem, ze by si chcela robit 5 veci naraz a nejde ti to. Je v poriadku ze nie sme dokonali, nikto nie je. Je v poriadku mat obcas blby den, blbu naladu.
A ked ti hovori, ze uz konecne chce byt dospela, aby mohla rozkazovat, prosim ta, pribrzdi! Ona je pod tlakom a pokial bude pod takym tlakom, nemoze sa uvolnit a byt obycajne stastne dieta ❤
A suhlasim vo vsetkom s
@luccija
Skus dat aj nejake konkretne priklady, pomoze to.
Ps. Taktiez som veriaca. Syn chodi do krestanskej skolky. Nad vchodom maju velky nadpis
Behajte, skacte, kricte, radujte sa. Len nehreste.
Bola som velmi prisna, zasadova, a syn bol zo mna 'na prasky' az ked som 'povolila uzdu' ukludnil sa a nie, vobec nevyvadza ani nemame problem, ze by nam skakal po hlave. Len ja som sa naucila nerobit na neho prilisne naroky, nechat ho, byt dietatom
a zaujimave je, ze na druhej strane to nie je neposlusne dieta...ked nieco poviem, posluchne, len da vsetkymi moznymi neverbalnymi (a menej aj verbalnymi) sposobmi najavo svoju nespokojnost a niekedy sa na to uz neda pozerat
@taga ano, mas pravdu, toto vsetko si myslim aj ja a aj som to skusala zo svojej strany, len v tomto samozrejme vidim chybu aj v sebe, ze to zase zo svojej povahy asi nedokazem urobit natolko ako by to ona potrebovala, lebo sa bojim, ze mi prerastie hlavu...ale presne si ma vystihla, som vecne ustrachana a myslim, ze vela ma na mna vplyv aj vychovny sposob mojej mamy a stale citim "dosah" tej vychovy na moje zmyslanie o sebe samej...a ano sv. Filip Neri 🙂
No a k tomu vyletu, ak mozem.
Prvu chybu si spravila ty (prepac, ze takto razne to hovorim)
Bola si unavena, nikam si nemala ist! Mali ist bez teba, alebo si spravit kludny den doma. Nerespektujes svoju vlastnu unavu, preco ta ma respektovat dieta? Ved ty sama nerespektujes svoje vlastne hranice a ona to vidi a opakuje to iste po tebe.
Ked uz ste sli, na zaciatku treba naplnit všetky potreby: je niekto hladny? Smadny? Cikat? Potrebujete este nieco? Tak ked nie, teraz ideme tamto na ten kopec, tam bude krasny vyhlad a tam si potom oddychneme a dame si obcerstvenie. Po ceste si kazdy najde zazracnu palicku a hore si budeme kreslit do zeme
Alebo co ja viem co, vymysliet nejaku blbost, nieco, co zaujme...
Nechce sa ti? Nemas naladu? Nemusis sa zapojit, to je v poriadku, pojdes s nami a my sa budeme hrat, ked budes mat chut tak sa pridas. Alebo nam mozes navrhnut, ako by si sa chcela hrat ty. ( hrat by sme sa mali podla toho, ako chcu deti, nie podla toho ako sa chcem hrat my)
@elizabet173 lenze takto to robime...ma vsetko po ruke, neobsluhujeme ju...nechavame ju robit si veci samostatne..hladat palicku samostatne... a proste presne, ako pisete, ale ona ma stale potrebu o tej svojej nespokojnosti a potrebach povedat celemu svetu, aj ked si to vie sama smahom ruky vyriesit...potrebuje sa nechat pocut... a to, ze som unavena, ze aj ja si potrebujem oddychnut a pod., to tiez hovorievam, aby sa naucila chapat potreby inych, respektovat ich....to je to, ze mam pocit, ze vsetko z takychto beznych rad som uz vycerpala
@taga chapem Tvoj pohlad a musim povedat, ze teraz coraz castejsie jej dam najavo, ze proste som unavena a nepojdeme tam a tam, nebudeme teraz robit to a to...teraz islo aj o to, ze som vedela, ze o chvilku rodim a uz sa von takto mozno lahko bez testu nedostanem, takze to nebolo vyslovene obetovanie sa pre rodinu...dnes su vonku bezo mna
@taga ano, hrali sme sa, ako navrhli oni, lenze ani s tym nebola spokojnost, furt zmeny
byť na tvojom mieste pred nástupom do školy by som jej určite nechala spraviť školskú zrelosť, plus konzultovala chovanie so psychológom, nič tým nepokazíš.
pises ze neskacete ako piska ... ale z toho co si pisala vyssie ...to vyzera ze koli neznesitelnemu revu dostala nakoniec co chcela ...takze ...to nevyzera ze s vami netoci ako chce ...vie ze ked nic nezabera ...hodi brutal rev dovtedy kym sa nezlomite ...a to je ta chyba ...nemali ste vtedy povolit ..jasne ze to ide na nervy ...ale cim dlhsie to trva tym dlhsie to bude tazsie zmenit ...
Naučili ste ju,že vy skáčete ako ona píska.Myslím,že by pomohol psycholog.Ohodnotí jej osobnosť a poučí vás ako sa k nej správať.