Uplakané 4,5 ročné dieťa

@majonezka Tak odporucam, aby si si dala tu dobru radu z tvojej poslednej vety a naozaj nejakeho detskeho psychologa nasla, uz len pre svoj klud. Prip. napis na http://www.detskypsycholog.sk/
Ja si totiz myslim, ze spravanie tvojej dcerky ma hlbsi dovod, nez len ze je citliva, ale neviem to ani odovodnit ani dokazat, tak preto skor odporucim niekoho, kto to vie. 🙂

ahoj @majonezka mna ako prve napadlo ci jej venujes dostatok pozornosti a ci upevnujes jej sebavedomie, ale tak v zavere pises ze ano. a po precitani hned prveho prispevku ma napada ze ci tak robi aj tvoj partner. No neviem to samozrejme posudit nejako odborne, ale tak ma to napadlo hned po precitani ;)

@janinah
@bosoriak
Toho psychologa budem muset asi vyhladat v prvom rade ja, lebo ako vravim, uz som z jej revu na nervy.
Teraz som dceru dala do vane, ona tam zacala plakat. Pytam sa jej preco places? Lebo som smutna.
Ukludnila sa, okupala som ju, len co si obliekla pyzamo, reve zasa. Najskor som jej revu pripisovala zuby /ako babatko/ potom vzdor, potom stahovanie, potom skolka, potom zasa stahovanie, stale hladam iba vyhovorky a dovody, ale uz nemam silu ju stale len čičikat a ukludnovat a hlavne pocuvat....

@majonezka ....a opytala si sa preco je smutna v tej vani?

@majonezka to poznám,naša šla ráno do škôlky a od otvorenia očí po odovzdanie učiteľke len béééé...každý sused vedel,že Lenka ide do škôlky /cesta výťahom zo 6posch/..hľadaj dôvod....

@azbestica s jej otcom nezijem, nepozna ho, nikdy ju nevidel, nestretol, nie je udany.
Ked mala tri tyzdne, spoznala som priatela, s ktorym som dodnes, zacali sme spolu zit, postavili dom a teraz cakame babatko, na kt. sa tesi. Muz je cele dni v robote, od rana do vecera a dcera ho nejak extra neakceptuje, ked place, tak ide len za mamou, ked place v noci, chce len mamu, ked pyta jest, pyta od mamy, ked chce pomoct, zasa povie, ze ona chce mamu. Nemyslim, ze by to bolo nim.
Pozornost jej venujem, snazim sa ju zamestnavat, bezny den je v skolke, ale ked pride, chodime vela von, ona vsak stale place, lebo niekto bezal okolo a buchol do nej, potom zasa spadla. S detmi sa extra nehra, skor sa drzi bokom a pozoruje ich. Vela casu travime na ihriskach. Ked ju ucim hojdat sa, aby vedela sama, povie, ze to robit nebude a ze to nevie, zacne zurit, neskor plakat.

@lyzzy spytala. ale ona nepovie dovod. alebo povie nejaky, ktory nedava vyznam. Napr. Ja som chcela ist zajtra na zmrzlinu, ale my nepojdeme....

mám pocit,že jej chýba človek,ktorý by jej bol skutočným otcom....len o tom nehovorí...som zvedavá,čo povie psychologička...

@majonezka sla by som k psychologicke,toto nezvladnes..

@janinah ona ho berie ako svojho otca. Aj ho tak vola. Zatial tomu nerozumie. Ale tym, ze je cely den len so mnou, je zvyknuta na mna.

@majonezka moja dcéra bola celý deň so mnou,ocka ani nespomínala,išiel do robotky a hotovo...a predsa on bol skutočný dôvod...no,ale možno ste iný prípad...

podotykam vsak, ze v skolke s nou problem nemaju, tam neplace.

@majonezka tak moze jej chybat otec. Mozno by mal prvy krok urobit tvoj priatel a on o nu prejavit zaujem. viem si zhruba predstavit ake to teraz je ked cakas babatko mozno dcerka uz aj tusi ze pojde na druhu kolaj a ze nebude mat nikoho. Otec sa jej nevenuje a ty na nu budes mat tiez podstatne menej casu. A este si myslim ze aj ten dovod co uviedla vo vani je dovod len treba zist preco si myslim ze na zmrzlinu nepojdete.
Teraz to prosim neber ako nejaku kritiku z mojej strany, ale je rozdiel dieta zamestnat a dietatu sa aktivne venovat

@anatalia77
@majonezka
Urcite to zvladne!!!!

@azbestica ten dovod, to bol len priklad. Ona mi nepovedala, preco je smutna. V posteli som sa jej vsak pytala znovu, preco plakala a povedala mi, ze ju stale boli kolienko, co poobede spadla.
Vzdy som obdivovala deti, ktore spadnu, oprasia kolena a idu dalej. Ja viem, nemaju sa deti porovnavat. Som rada, ze je zdrava a nic jej nechyba. Neviem vsak ako reagovat, ked dieta spadne - nic sa jej nestane a reve preto dalsie dve hodiny a z prechadky nemame nic. Lutovat ju? Ignorovat? Dohovaranie neplati, jednym uchom dnu, druhym von. Chvalim ju, ze je velka, ,ze je sikovna.

@majonezka vyskusaj len napriklad 3 dni alebo aj viac ak sa bude dat sa jej maximalne venovat kreslit si s nou alebo nieco vyrabat, citat je rozpravky, hrat sa s babikami, stavat puzzel a pri tom sa vela rozpravat, mozte sa cesat proste hocico a uvidis co sa za tych par dni zmeni aspon budes vediet na com si. Nechcem tu naozaj dako mudrovat a tvarit sa ako super matka (lebo od nej mame veeeelmi daleko), ale napada ma ze by si ju mohla chvalit za konkretnejsie veci. Napr. ze nieco pekne nakreslila kona, dom....alebo ze ako vie rychlo utekat, ako vysoko sa hojda...neviem uvidis podla situacie.
a co sa tyka toho lutovania tak ju primerane polutuj a skus sa jej spytat aj neskor ci je to uz ok?.....uvidis ako bude fungovat
Clovek si moze predstavovat (ked este nema dieta) aky bude rodic co bude robit ked....ale aj tak napokon kona podla danej situacie co sa prave udiala, ale aj tak sa niekedy treba zapnut do modu sebaovladania a rozmysliet si ako zareagovat v dany moment.

Ahoj ,môj názor je taký že si hlavne vynucuje tvoju pozornosť moja malá to tiež skúšala 🙂 my sme si vymysleli plačúcu miesnosť ( kúpeľňa) a ked plače musí ísť tam a byť sama. Na začiatku robila scény ale teraz už tam chodí sama si uľaviť stále jej poviem že sa môže vrátiť keď bude usmievavé dievčatko a ono to funguje niekedy je tam aj pol hodiny a niekedy ani 5 sekund 🙂 vyskúšaj nožno to zaberie aj u vás , mne to poradila moja svokra ktorá dlhé roky pracovala ako detská psychologička . Prajem pevné nervy 🙂

@katkabalon toto robíme aj my a fakt to funguje 🙂

@majonezka Ahoj, tak poviem Ti môj pohlad na vec. Mám dve dcery, staršia je uplne v pohode, poradí si sama, proste bezproblemove dieťa a mladšia ( 4,5 roka) je ako tvoja. stále plače a zistila som že plače iba pri mne. ked som s nou stále iba mamíí, mamíí ... manžel sa im často venuje ked má čas, ale ked niečo robí musia vydržať. čo ja som mala na prvom mieste deti a mladšia to patrične využila. pri bezdôvodnom plači som ju jednoducho ignorovala, plakala aj 30 minut. zobrala som ju do jej izby a povedala som jej že ked doplače nech príde a pomohlo to. Rieš to čo najskôr pokial nemáš bábätko lebo sa potom zblázniš.

@majonezka ahoj, ak nechces psychologa, najdi si cas a precitaj si nieco o efektivnom rodicovstve. preco je dolezite dieta nechvalit, ale namiesto toho povzbudzovat 🙂
aj mne to pripada ako bezny boj o pozronost. nas prvorodeny je podobna citlivka, zvladli sme to az nedavno, pomocou vztahovej vychovy, hlavne odkedy s nim komunikujeme v style, ze chapeme jeho pocity a neodmietame ich, to ze prijmes male pocity neznamena, ze s nimi musis suhlasit. namiesto reakcie, preco zase places pre taku hlupost, jej povedz, vidim, ze si velmi smutna z toho, ze ta ten chlapcek strcil, boli ta teraz asi kolienko. podla mojich skusenosti, ak dieta citi, ze chapeme to, co preziva, prijmeme jeho pocity, je ovela dolezitejsie ako to, kolko casu s nim travime. takze dolezita je kvalita, nie kvantita. vdaka tomuto pristupu sa maly celkove ukludnil. ten rozdiel vidia aj v skolke, ucitelky su z toho vedla, ako velmi sa za posledne 3 mesiace zmenil, ukludnil 🙂 . konecne s nim mozu komunikovat rovnako, ako s inymi detmi bez toho, aby sa pre vsetko rozplakal 🙂
predchadzalo tomu ale to, ze sme s mm priznali, ze je to boj o pozornost. boli sme predtym presvedceni, ze to tak nie je, lebo sme mu venovali naozaj vela casu. len ako som uz pisala, zlahcovali a odmietali sme jeho pocity, pocuvali sme, ale sme nepoculi jeho problemy, toto nie je o kvantite
druha vec bola, ze sme pochopili, ze jediny, koho mozeme zmenit, sme my sami. k tej zmene sme sa dopracovali tak, ze sme uznali nase chyby vo vychove. vyskusaj kurz efektivneho rodicovstva, ak mate vo svojom okoli. ak nie, tak si precitaj knihy, napriklad ako hovorit, aby nas deti pocuvali. alebo vychovavame deti a rosteme s nimi. urcite pomozu pochopit problem komplexne
aj nas maly bol od narodenia strasne citlivy, nervy sme mali v kybli, ale nakoniec sme mu vdacni za to, aky je. prinutilo nas to zamysliet sa nad nasou vychovou a zmenit ju 🙂. vysledok je uzasny. nie iba maly sa ukludnil, ale cela nasa rodina. este nikdy ma deti tak neposluchali a nebola som si tak ista tym, co robim 😉
kludne napis aj do ip, rada pomozem 🙂. su tomu 3 mesiace, co som zufala zhanala kontakty na psychologov, uz ich nepotrebujeme

tak toto mam doma, ale moja dcera ma pomali 6 rokov, a tiez som na prasky.. ale ja uz to budem tiez riesit len odbornou pomocou.. velmi sa bojim co z nej vyrastie :(

@majonezka nepotrebujeme uz ani miestnost na vyplakanie, co sme este nedavno casto pouzivali. uz to jenoducho nie je potrebne. maleho vystupy su ovela menej caste, menej intenzivne, time-out ma uz ani nenapadne. ked uz nejaky vystup je, ukludni sa, ked mu poviem, ze viem ako sa citi, ze je smutny, hneva sa na mna pre nieco......, alebo popisem problem ktory ma 🙂
upozornim ta ale, ze je to beh na dlhe trate. ja som na tom pracovala 2 roky, citala rozne knihy, postupne som zavadzala do vychovy rozne metody, ale tie pocity nam pomohli najviac, rychlo a naozaj viditelne 🙂

@majonezka plne súhlasím s
@danula.ch a ešte ti odporúčam aj knihu od Harvey Karpa. On pekne vysvetľuje že deti nepočujú slová ale emócie. A ako hovoriť s takým emocionálnym dieťaťom aby ťa počulo, chápalo a uspokojilo sa. Volá sa Najšťastnejšie batole v okolí. Viem ti poslať aj do IP odkaz na stránku kde sa dá stiahnuť zadarmo.

@zuzi0110 o tej knihe som pocula, len vraj je to pre babatka, ci sa to da vyuzit aj neskor?

@danula.ch on napísal 3 knihy. Prvá je o babatkách a druhá o väčších deťoch. Venuje sa v nej plačlivým deťom a deťom v období vzdovu. Veľa krát som vedomosti z nej využila. Hlavne na našu druhorodenú.

@majonezka ak tvoje dieta v skolke nerobi sceny a doma ano, tak je zrejme, ze Ti to robi naschval. Ano TEBE ako svojej matke. Kazdy plac ma nejaky svoj dovod, a ak na ten dovod nevies prist sama, vyhladaj detskeho psychologa. Tvoj opsi situacie je sice vycerpavajuci, ale podla mojho nazoru Ti unika nejaky detail, ktory cez internet nikto neobjvi. Uz len odpoved tvojej dcery "neviem" si mozes na 99% prelozit ako "nechcem ti povedat".

Edit: tym naschval som nemala na mysli, ze by tvoja dcera bola ciele voci tebe zakerna, to nie. Ale urcite ma nejaky dovod, ktory ju podvedome vedie k takemu spravaniu.

@zuzi0110 ja ta tiez poprosim o link. mala som od neho happiest baby on the block, je k tomu aj fvideo asi 45 min. k tomuto nie je aj video? sme prave v obdobi vzdoru a tiez som niekedy na prasky, ze furt len za vsetko reve...

@baklik Jasne 🙂 pošlem ti odkaz do IP. Áno, je k tomu aj inštruktážne video. Stahovala som ho z nejakeho serveru. Na youtube som teraz našla jedno kde bol u Dr. Phila.

Dakujem vam vsetkym.
To, ze je to boj o pozornost, mi je jasne, no nie vzdy vsak o tu pozornost ide.
O pozornost bojuje nie len revom, ale aj agresivitou, trucovanim, nadavani a obycajnzm zlerobenim.
Ona je na tu pozornost vsak akosik az moc narocna.
Neda sa mi s nou nakupovat, polovicku veci zabudnem, pretoze mi uteka, schovava sa, hadze mi tovar, kt.nechcem do kosika. Ked sa zahladim do regala, aby som si nieco vybrala, otocim sa naspat a dieta nemam, utecie. Potom ju hladam, nakricim na nu, ona sa zasa rozreve a zasa sme tam.
Tak isto je to pri kazdej cinnosti, kde nie je priamo zapojena, iba je pritomna.
Napr, ked sedi za stolom a je, ked si ju nevsimam, zacne kopat do stola, hadzat chlieb po zemi, alebo jednoducho, oprie sa a neje. Caka, kym si ju vsimnem. Viem, ze je to koli pozornosti, ubezpecim ju vsak, ze aj ked momentalne sedi za stolom sama a nikto si ju nevsima, je to preto, lebo chcem, aby sa v klude najedla, poviem jej, ze viem, ze je tu, ze ju registrujem. Zaberie to tak na dve minuty a zacne zasa.
Potom je to jeden zacarovany kolotoc, ja som nervozna, kricim, ona place, neviem s nou pohnut, trucuje.

Co vsak ale nie je koli pozornosti, je ta jej precitlivelost, ked napr.spadne a bude preto revat hodinu. Ja jej poviem, ze viem, ze ju to boli, ze to boli kazdeho ked spadne, no ona sa pri tom este viacej rozlutosti a je to este horsie. Ked si ju nevsimam, povie mi, ze ju nelubim. Ked jej poviem, ze sa nic nestalo, ze este spadne velakrat, nepomoze. Odvratenie pozornosti nepomoze tiez, napr, ked ju zavolam robit nieco ine. Ostane trucovito sediet a plakat.

Plakaciu miestnost nemame, ale ked spusti, poslem ju do izby, nech sa vrati, ked prestane. Ma to skor opacny efekt, chyti taky hisak, az do vsetkeho kope, udiera, nervaci a vykrikuje mi, ze som hnusna odporna mama :(