Trojročný synček sa nezabaví/nezahrá sám a všetkého sa bojí
Viem spravili sme chybu my rodičia.No naše prvé dieťa,manžel to strašne prežíval všetko.Odkedy synček začal chodiť,manžel nonstop mu bol za zadkom a dával naňho pozor.Aby nespadol,neposmykol sa,neudrel sa atď.Par krát keď spadol na zadok alebo zle mu vyšol krok a zakymacal,manžel mi povedal že vidíš treba mu byť za zadkom aby sa mu niečo nestalo.Ja som mužovi hovorila neraz,že robí zle,že synček musí zvládnuť veci sám.No nepočúval ma.Teraz má 3 roky a všetkého sa boji.Priklad boji sa vody, veľkých zvierat,boji sa na ihrisku sa zahrať,vyjsť hore na smykalku a smyknut sa.Boji sa zatočiť na kolotoci,boji sa sadnúť na bicykel a podobné veci.Povie že sa boji že spadne.Viem,chyba bola muzova výchova.Dohovarala som mu že robí chybu,no odvetil mi že ja synčeka neľúbim a chcem aby si ublížil.A to som len chcela aby skúšal skúmal veci sám.Dalsia vec synček sa ani nezahrá sám,stále musíme sa s ním hrať.Sam iba chvíľu a potom už kričí mama tato,alebo dôjde za nami a ťahá nás za ruku do detskej izby sa hrať.Jasne že manželovi sa to nepáči,lebo nemôže si ani sadnúť,musí sa stále hrať s malým.No on ho to naučil,že robil mu nonstop animátora odmalička.Otazka je,čo robiť ako pomôcť synčekovi aby bol samostatnejší?V septembri nastúpi do škôlky,neviem ako to tam zvládne.Tiež nebol bez nás ešte nikde sám ani na chvíľu.
Čo najviac by som podporovala syna v samostatnosti. Cielene a postupne, od ľahkých úloh k ťažším. Pomáhala, čo najmenej alebo najlepšie vôbec. Pokial by niečo zvládol, pochválila by som ho typom.. ty si si upratal hračky, sám obul topánky, pozri, ako si vyliezol cez tieto schody a nie Ty si šikovný! Výborne! Si hotový športovec!
Ak by niečo nechcel robiť, nenútila by som ho, uznala jeho strach a rešpektovala jeho rozhodnutie.
Nas bol v 3r rovnaky, isiel do skolky cerstvo 3rocny s tym, ze sa bal deti, nevyhladaval ich, na ihrisku sa bal na smykalku, ked prisli deti, zdrhol prec a sedel na lavicke pri mne. Bal sa vsetkeho. Vsetkeho. Po 3 dnoch v skolke sme sa ocitli na ihrisku a prisli za nim deti a on im zacal rozpravat ako sa hra a ako chodi do skolky. Zacal sa s nimi nahanat, rozpravali sa. Mne skoro oci z jamok vypadli. Na tych vnutornych ihriskach sa bal chodit na tie atrakcie, absolutne nechcel chodit po tych lanovych drahach, ci ako sa to vola, bal sa skakacieho hradu atd. Ako 3,5rocny utekal rovno ciarou na ihrisku na tie atrakcie, mal cez 3 roky ked sa naucil bicyklovat bez pomocnych koliesok. Len my sme ho vzdy velmi povzbudzovali a ponukali sme mu na take veci chodit. Nechcel, nenaliehali sme aby sme na neho netlacili. Ale ked sme videli ze chce, len sa boji, tak sme ho drzali a tak. Ale fakt do tych 3,5r bol strasny bojko na vsetko. A to, ze sa bal deti a zrazu zacal s nim komunikovat sa zlepsilo ako zacal do skolky chodit.
@bafka Môj sa tiež boji deti,ja sa obávam aj toho že v škôlke budú s deťmi vonku na ihrisku.Niekto doňho strčí a padne a bude plakať a báť chodiť do škôlky.
A co sa tyka ze sa nechce hrat sam, to ani nas a ma cez 4 roky. Hold, je jedinacik, nema partaka, ma len nas. A nebojte sa, ja som sa tiez strasne bala, ako on zvladne skolku, taky bojko a keby sa aspon deti nebal, ale co tam on bude robit…a fakt za nas super. Inak takto male deti sa zvycajne hravaju same aj v skolke. Maloktore dieta, to skor baby, ze hned si najdu nejake kamosky a hraju sa vlastne spolu. Vacsinou je to o tom, ze hraju sa vedla seba deti ale kazde sam. Podstate cca pol roka ked som chodila do skolky pre maleho, hral sa na inej strane ako zvysok deti. Ale ked som sa pytala uciteliek ci v pohode a ci sa hrava aj s detmi, tak ppvedali pravdu, ze nie stale len obcas ale nevidi problem, ze vela deti byva takych. Potom nedkor som ho uz videla v tlupe deti. Ale ja som hlavne videla pokrok na tych ihriskach, ze sa prestal tych deti bat a smykal sa napriek tomu, ze ine prisli sa smykat tiez, predtym hned zdrhol pri mna a zrazu mu to nevadilo. Alebo im zacal hovorit ako sa hra, ako sa vola… vazne hlavu hore a zbytocne sa aj ty neboj, vsetko sa da riesit za pochodu aj s ucitelkami, hlavne mu treba vela o skolke hovorit v dobrom. My sme inak fungovali tak, ze sme mu hovorili ako my chodime do prace a zatabame peniazky a jeho pracou je skolka a tiez zaraba peniazky a na konci tyzdna sme isli spolu zo skolky kupit kolacik, lebo ved si zarobil v skolke…
@bafka To mu aj ja hovorím 🙂že maminka a táto budú chodiť do roboty a on do škôlky.Sa teší tam,že bude sa tam hrať s hračkami.Isli sme x krát na prechádzku okolo škôlky a majú na dvore pekné to spravené na hranie.Sa mu to páči že aj on tam bude chodiť.
Tak aj ja mám, mala som takého strachoputka. Všetkého sa bál, bol opatrný a to sme mu vôbec za zadkom nebehali. Je to povahou. Vekom a časom sa osmelil a samozrejme aj škôlkou.
On je jednoducho opatrný. Zas sú iné detí, čo už pomaly mali v 3 rokoch 3x niečo zašívané.
Takže ja som to brala ako pozitívum.
Ja mam takeho doma a ma 6 rokov. Nehrozi ucit ho byciklovat, boji sa, naucit plavat vobec, boji sa spat sam lebo ma strach z tmy, chronicky strach z doktorov, injekcii, najhorsia panika pride ked mu chce dr. pozriet do hrdla tou drevenou palickou. Uz sa doktorka o to ani nepokusa. Strasne sa boji samoty, neustale sa uistuje ci sme sme nablizku, ale popri tom nema problem byt v skolke. Nikdy sme neboli najaky prestraseny rodicia a aj tak mame takehoto bojka. Ma tak vela strachov ze ich ani vymenovat neviem v rychlosti.
Co sa týka strachu aj moja bola taka, už ej staršia aj tak sa bojí à na skusenir nových veci potrebuje dlho kým sa odváži.... Tja som ju motivovala pod skus aspoň kúsok aspoň raz, nukala, podporovala, ukázala ale nenutila...
Co sa týka hrania som jej nastavila kuchynské hodiny toto je čas kedy sa hráš sam a ja budem robiť to alebo ono alebo len piť kávu a potom sa zas hráme spolu, vyskúšaj