Trojročná dcéra je nespokojná v škôlke
Maminky, ak je tu taká, čo ste mali niečo podobné, prosím, poraďte... Dcérka, o týždeň 3 r, od 18 mes. na mne závislá, hoci stále chodila k starým rodičom, vždy tam bola po hodine nespokojná, nastúpila do škôlky pred cca 2,5 týždňom. Zatiaľ je na pol dňa, odmietala tam spať a rušila ostatných. Vždy, keď na obed prídeme domov, opakuje mi až do večera ako strašne nechce ísť do škôlky. Ráno ideme s plačom, občas sa stane, že len mrnká, ale väčšinou plače 😞Cez deň je to potom tak, že má také fázy, že plače a potom je zas dobre, že problém je najmä pri presunoch ( z triedy von, z triedy na desiatu atď.) Učiteľky hovoria, že má lepšie a horšie dni, ale že tak viac začala plakávať, keď ju učiteľky prestali nosiť po pár dňoch na rukách. Strašne ma trápia tie jej otázky či ešte pôjde škôlky, stále mi opakuje, že tam nechce ísť, že je tam smutná a ja už neviem, čo jej mám na to povedať. Keď jej začnem pekne vysvetľovať, že v škôlke je dobre, že sa tam veľa naučí atď atď., všetky tie pozitívne veci, čo si dokážete predstaviť, tak chytí totálny hysák a nepočúva absolútne, ale zas hovoriť jej, že tam nepôjde nechcem, lebo ráno tam aj tak pôjde. Čo s tým? Počkať ešte pár týždňov ako sa to vyvinie? Ako zistím, že to na nej necháva negatívnu stopu a že to nie je len vzdor, ale naozaj nie je zrelá? A ako jej odpovedať, keď sa spýta či ešte musí ísť do škôlky? 😟
@smejussska mojej dcére trvalo asi tri mesiace
Ako, je to na dlhé písanie.
Proste keď už bolo fajn aj spať začala začali prázdny zimné, potom opäť zle potom covid potom jún a úplne zle ohlásila som ju do septembra
Začala ako 2,5 ročná a 3 mesiace
V septembri na to bolo už fajn
Dcéra je presne typ ako tvoja aj s mojou mamou bol ešte v lete čo mala 2,5 roka niekedy skala pod oknom maminka, no horor.
Pritom je to šéfka povie ti absolútne všetko po nemecky už také ťažké veci filozoficke dáva /sme v zahraničí/ že až.
Včera jej hovorím, že na tancovanie, že či tam budem aj ja, hovorím, že nie.
Tak že ona bude doma tancovať.
No. A to máme mladšiu už, samostatná je všetko
Škôlku ale stále neľubi.
Pritom sa tam ma fajn!
Tak ju beriem raz skôr raz normálne aby to nebolo na ňu veľa.
Čo ti poradím. Musí si zvyknúť, nemôže si zobrať obľúbenú vec? Dečku? Svoju hračku?
Mojej aj toto pomohlo, neskôr nemohli kvôli covidu to zas bol horor
No tak popros nech sú k nej milé , trpezlive
Ja som vtedy do škôlky kúpila kávu a tak pre učiteľky. Nelúčte sa dlho povedz Ahoj bozk a odchádzaj, neobzeraj sa. Ak môžeš úplne posledná možnosť, a je to zle že plače moc aj tam.. nechaj ju ešte doma pár mesiacov.
Moja dcéra aj v noci zvykla plakať. To som čítala, že už neni ok. Tak, to nejako prešlo atd je ešte malá, plus jej povaha ako moja ma. Sleduj ako to pôjde.
@smejussska moja dcérka nastúpila niečo po 2,5roku. Prvé dni bolo dobré, zlom nastal keď pochopila že to je nastalo. Neplakala ale revala, bolo ju počuť až von odomna ju museli odtrhnúť, držala sa má ako kliešť. Srdce mi trhalo, ona s plačom v škôlke ,ja doma. V škôlke nejedla, nepila, nespala. Presuny boli katastrofa, vždy plače. Neskôr začali nočné desy. Prešli sme si všetkým, keby sa dalo,že môžem ostať doma asi to vzdám. No po pár týždňoch sa to začalo lepšit, dnes môžem povedať,že škôlku má rada, deti tiež no aj po toľkom čase niekedy ráno pomrnci a po dlhšej prestávke napr pre chorobu je to zase ťažšie. No neľutujem,škôlka jej veľa dala, vidno veľké pokroky. Najťažšie je zvládnuť to sama v sebe, ujasniť si či škôlka áno alebo nie a stát si za tým. Dieťa nemôže cítiť,že si nieje rodič istý. Je to ťažké viem, prežili sme si to, chce to trpezlivosť ,veľa sa o Tom rozprávať a vydržať
Ja sa ti tu pripnem ak sa nenahnevas, nas to caka od septembra a uz teraz sa desim toho dna.
Tebe drzim palce aby to mala co najrychlejsie zvladla 🙂
Zakladna vec je nepopierat jej pocity. Nepresviedcat ju a nehovorit, ake je to tam super, ako sa tam zahra, ako si najde novych kamaratov. Ona to tak neciti. Ona je smutna, nechce tam ist, nepaci sa jej tam a MA PRAVO NA SVOJE POCITY. To neznamena, ze suhlasis, ale tym, ze ju budes presviedcat, vyvolas len tie hysaky. Totizto, ked ju ty presviedcas, ake je to tak super, vlastne jej davas pocitit, ze nenaplna tvoje ocakavania ako sa bude spravat a ze citi nieco nespravne, lebo mamka povedala, ze je to super, ale ja to nedokazem splnit a necitim to tak.
Takze, skus prijat jej pocity. A uznat ich. Ze je to v poriadku a ma na to pravo. Perfektne to ukludnuje (aj ked mnohym to stale znie precudesne a divne) moj nastupoval ked mal 3.5, dovtedy NIKDE nebol sam bez nas, ani nespal u starych rodicov. Napriek tomu mrnkal raz a inak to zvladol perfektne.
Ja som na neho sla asi takto:
* zachvilku zacnes chodit do skolky.. chapem, ze sa asi bojis.. je to prirodzene, nevies, co ta caka, ake tam budu deticky, ake budu pani ucitelky. Nevies, ci sa ti tam bude pacit, kde bude tvoje miesto, kde bude zachodik (hocico co mi napadlo) ale je to uplne prirodzene. Predstav si, aj ja som sa bala, ked som bola mala a isla som prvykrat do skolky. Chybala mi mama a nevedela som, ako to bez nej zvladnem. Mozno aj ty sa bojis, ako to zvladnes. ALE JA VERIM, ZE TO ZVLADNES. VYBRALI SME TI SKOLKU, KDE BUDES V BEZPECI, NIC SA TI TAM NEMOZE STAT A NIKTO TI NEUBLIZI A MY PRE TEBA KAZDY DEN PRIDEME. a vies, mozno aj pani ucitelky sa trosku boja, ake budu deticky, ci ich budu posluchat a mat radi... a isto aj dalsie deticky maju rovnake pocity. To vsetko je v poriadku a vsetko to spolu zvladneme a ja ti pomozem....
Atd apod.. porozpravaj jej, ako to v skolke vyzera, vlastne ked uz chodi tak vie... ale skus jej mozno porozpravat nieco o tebe ked si chodila do skolky..
K tomu - prvy, druhy, neviemkolky den sme na rucku kreslili srdiecko, nabili sme ho pusinkami aby ked mu bude v skolke smutno, mohol si zobrat pusinku zo zásoby.
Ked plakal, nechala som ho, povedala som mu, ze slzicky pomozu odniest strach a smutok. No ze do skolky pojde, lebo (tu si dopln tvoj dovod, ci chodis do prace alebo cokolvek) ze mame kazdy svoju robotu, tak ako tata a mami chodia do roboty, tak aj teraz ona chodi do takej svojej 'roboty' a to je skolka 😊
Neviem co este take sme si hovorili, no u nas to zabralo takto..
Drzim silno paste
Moje deti boli bezo mna podstatne skor ako v tych troch rokoch, kedze som zacinala pracovat skor. Ale pointa ostavala rovnaka, prisposobovala som sa im potrebam. Takze ked skolka nevyhovovala, presli sme k opatrovatelke, u syna to proste neslo a ja nebudem pozerat na svoje dieta, ako place a byva stale chore... proste sme zvolili inu alternativu a do skolky siel az ako 4 rocny a potom velmi rad. Podla mna nie je normalne, aby dieta do skolky slo s placom, nehovorim o 5 minut posmokleni pri luceni, ale aby plakalo aj tam, aby to v hlave riesilo aj doma, ci do skolky zasa musi, ze tam nechce. To je cele zle. Ono je otazne, ako velmi potrebujes dieta "lamat" a kolko mas este moznosti a slobody si ju nechat doma, alebo vodit fakt len na 1-2 dni v tyzdni, na pol dna tri dni v tyzdni, co je vo vasej skolke mozne, co je pre teba mozne... proste zvolit iny postup, ked to dietatko zle znasa. Deti si chranime, starame sa o ich pohodlie, emocie, maju v nas absolutne bezpecie a potom takto podkopnut nohy ze "skolka ti len prospeje" je taky zlomovy bod, co tu citam casto... dieta sa uderom 3.narodenin nezmeni...niektore na to oddelenie od maminy nie su zrele proste este, ine su uz podstatne skor.
@smejussska ja som si týmto prešla pri synovi, keď išiel v 2r do jaslí. Prvé dni boli OK, potom pochopil, že je to už "navždy" a začal strašne plakávať. Prešla som celý internet s radami, čo robiť. Viete čo nám najviac pomohlo? Knižka - Kubko ide do škôlky. Každý deň sme si ju čítali, vysvetlila som mu program a hlavne to, že VŽDY poobede pre neho prídem. Pochopil to tak, ako je písané vyššie - že je veľkáč, že je to už jeho "robota" a jeho prístup k jasličkám sa veľmi zmenil. S rovnakým problémom mu nastúpil spolužiak, jeho mamine som dala hneď do rúk knižku a tiež pomohla 🙂 Škoda, že sme ju nenašli skôr 🙂
Ja by som ešte poradila rozpoznať a rozlíšiť, či má celkovo problém s pobytom v škôlke, alebo s tou konkrétnou škôlkou a kolektívom, prípadne učiteľkami. Lebo to je zásadná vec. Pokiaľ je to to prvé, tak to časom prejde, pokiaľ to druhé, bude to náročné dlho a možno s traumou. Aj dospelému by nebolo dobre v každej práci, v každom kolektíve, ... Bola si s ňou tam na začiatku, bola adaptácia nejaká, poznáš ty to prostredie, učiteľky, atď? Píšeš, že na začiatku odmietala spať a rušila ostatných, to vyzerá, že ten začiatok nebol dobrý, čiže ona k tomu si nemala ako vytvoriť dobrý vzťah...
Podľa toho čo píšeš, to nieje ideálne.Ak máš tu možnosť, tak ju ešte nechaj doma.U deti je aj pár mesiacov veľký rozdiel.V septembri by to už mohla zniesť oveľa lepšie.
Ale ako sa už spominalo vyššie, zistí aj či jej sa vôbec nepáči v škôlke, alebo sa jej nepáčia učiteľky, deti.
Lebo chodiť s plačom niekoľko mesiacov...to je trápenie.
Maminky, ďakujem za Vaše odpovede 🙏V piatok sme objednaní k psychologičke, pozrie sa na ňu a skúsi zistiť či je zrelá alebo nie. Neviem si predstaviť ako to bude zisťovať, ale snáď sa to podarí objektívne zhodnotiť 🙏
@smejussska nas chodi od septembra a az teraz prestal plakat....
Ja suhlasim s @taga , my sme na to isli podobne a teda ano, tiez som sa dost inspirovala Nevychovou 🙂 ja by som sa jej na tvojom mieste spytala, co by potrebovala a ako by si to predstavovala. Ked sa bude pytat, ci musi ist zajtra do skolky, tak ano, musis pretoze maminka musi ist do prace, ale vidim, ze sa tam necitis uplne najlepsie, je nieco, co by ti pomohlo, aby si sa citila lepsie? Oblubena hracka, suknicka, nieco. Pripadne nieco tvoje, napriklad nejaky naramok na ruku, sponka, co ta jej bude pripominat a budes akoze stale pri nej. Nieco spolu najdite nejaky talizman. A potom by som sa skusila pytat konkretne otazky, co jej vadi. Preco nechces ist do skolky? Je ti smutno za mnou? Nechuti ti jest? Je tam niekto, koho nemas rada? Co najkonkretnejsie, nech sa rozhovori. A posledna vec, spytat sa kazdy den, co sa ti dneska v skolke pacilo? Aj ked mozno prve dni bude hovorit, ze nic, casom sa nieco najde aj keby to mala byt len polievka alebo ze boli vonku. Toho sa potom chytaj a na tom stavaj, ked sa budete o skolke rozpravat.
@taga
@lucilaines prosím vás a ako argumentovať keď som doma na materskej ? Prečo musí ísť dieťa do škôlky,syn má.v júni 3,nezapísal som ho do škôlky práve preto že nemám argumenty,uvidí má ako idem s malou a odnasam ho ... A vie že my budeme doma ..
@didi2102 aj na som doma s mladsim na materskej, ale synovi som to podala tak, ze mam robotu. Ze tato ide do roboty, mama ma robotku doma a on ide do skolky. A ked si doma robotu dokoncim, hned pridem pre neho.
@didi2102 aj ja som doma na materskej s mladsim. Neviem uplne, ci som mu to vysvetlovala, lebo on nejako neriesil preco tam musi, ale ak som nieco na tu temu vytiahla, asi by som povedala nieco taketo:
Ja citim, ze sa ti nestiham doma venovat tolko, kolko by si potreboval, a asi ta neviem naucit tolko zaujimavych veci, ako sa naucis v skolke. A najma v skolke su deticky, take ako ty, s ktorymi sa mozte pohrat a zazit spolu nove dobrozdruzstva. Budete spolu chodit na ihrisko, hrat sa, ucit sa a verim, ze sa ti to po case, ked si trosku zvyknes, bude velmi pacit..
@taga
@lucilaines ja som ho pre zatiaľ neprihlásila pretože nemyslím si že je rozumovo vyspelý na takéto vysvetľovanie, zatiaľ ... Ja keď sa s ním na niečom chcem dohodnut tak sa zväčša nedohodneme 😄 ale možno ho dám do súkromnej na pár mesiacov a potom do normálnej tam je ten začiatok o inom , môžem s ním byť v triede atď keď by boli hysaky tak ho na hodinu potom dve atď
@smejussska Môj 4 ročný vymýšľa, že nechce ísť do škôlky. Vraj v škôlke majú tvrdé postieľky, malé periny, kuchárky im nedávajú dupľu, nejaký chlapec mu hovorí, že "pokakaný". No proste katastrofa, snaží sa ma presvedčiť, že tá škôlka je fakt zlá 😀 A ešte mi hovorí, že mu budem strašne chýbať, že sa nebude hrať, ale bude ma len čakať a samozrejme aj plače. Ja mu vždy poviem, že musím chodiť do roboty. Že všetci rodičia musia chodiť do roboty a deti musia chodiť do škôlky. Potom sa ho opýtam, že či by chcel byť sám doma keď ja budem v robote. Na to mi povie, že pôjde so mnou do roboty. Tak mu hovorím, že v robote musím pracovať a nemohla by som sa s nim ani rozprávať. Tiež mu porozprávam tie pekné veci čo robia v škôlke. Že keby som nechodila do roboty, tak im nemôžem kúpiť sladkosti a pekné tričko. Argumentuje tvrdými posteľami a tým, že mu nedávajú dupľu na obed 😨 Nooo a takéto kolečko máme každý deň. Ale o psychologičke som nerozmýšľala, vidím na ňom, že inač je to normálne veselé dieťa, že uurčite to na ňom žiadnu "negatívnu stopu" nezanecháva 🙈 So starším som nikdy tento problém nemala. Starší ide v septembri do školy a dosť to riešime. A ten mladší má už teraz v hlave upratané - on do školy chodiť nebude 😨
A este, pamatam, ze ked zvykol mrnkat, ze mu chybame, tak som mu povedala, ze aj on mi chybal. Ze to preto, lebo sa velmi lubime a ked niekto niekoho lubi a nie su spolu, tak si chybaju a je to prirodzene. Takze nie ze, neboooj to zvladnes, ved je to len na pol dna, to ti ubehne rychlo.. nie, proste uznat, ano chybame ti, je ti smutno, je to normalne.. aj ty nam chybas. O a k tomu sme mali taku fintu, ze aj ked nie sme spolu, nase srdiecka su stale spojene ❤ hovorila som mu, ze je to akoby neviditelna strieborna nitka a tou mame spojene srdiecka a ked na mna mysli, ja som pri nom.
Plus (najma ten prvy druhy tyzden) sme sa snazili vzdy po skolke travit co najviac casu spolu. Ze ked sa mi rano zdalo, ze ide smutny, tak som mu slubila: co povies, keby sme po skolke isli na zmrzku? Pojdeme potom spolu na ihrisko a vsetko mi porozpravas? Chcel by si ist po skolke na bicykel alebo na kakao? Akoze, tak ci tak chodime kazdy den poobede niekam von, takze realne to nebola velka zmena alebo 'uplacanie', ale aby mal pocit, ze sme spolu, tak ako 'normalne' predtym, aby mal nejaku vidinu, ze prideme a bude nieco, na co sa tesi, co pozna, co sam vyberie trebars.. a potom samozrejme vzdy treba aj dodrzat.
Inak baby, dakujem, ste ma potesili, ze vam trosku tie myslienky pomohli. Ja ani neviem, ci je z Nevychovy, tu nesledujem moc, len parkrat velmi davno, vtedy sme este skolku neriesili.. ale inak, myslim, ze vsetky tieto vnimavo - kontaktne pristupy maju tak nejak rovnaky smer a myslienky.. tak asi som to nejako polepila s vlastnou tvorbou 😊 no, uvidim, ako zafunguje na mladsieho, to je uuuuplne ine dieta 🤣
@smejussska ach, ako ucitelka v ms, ktora si presla aj takymito malymi detmi ti poviem takto. Toto je velmi, velmi, velmi kratka doba na zvyknutie si v ms. Ano, nepopieram, su tam deticky, ktore po 3 dnoch uz ani nemrkli. Ale mali sme veru deti, ktore velmi, velmi dlho plakali. Rana su najhorsie, vtedy plakalo vela deti, vtedy, ano, aj ked sa to tu mnohym nebude pacit, je najlepsie sa co najrychlejsie rozlucit, lebo dieta skusa, snazi sa maminu zdrzat a pod. A plati retazova reakcia, deti sa ukludnia, pride dalsie, s placom a sme tam, kde sme boli. Po dalsie, ked ostatne deti vidia, ze ta a ten tu ma maminu, vedie to k tomu istemu. Preto by rodicia nemali byt zatahovani do triedy, ale pekne sa rozlucit pri dverach, co, zial, mnohi nechapali. Ale spat. Na to je tam ucitelka, aby ho zatiahla do hry a rychlo si sa vytratila. No zial, su aj rodicia, ktori by sa rano vykecavali a lucili aj hodinu a cuduju sa, ze to nerobi dobrotu. Pri presunoch sme mavali problemy, najhorsie vychadzky, neboj sa, dookopavana som bola cela, a to som bola uz tehotna v tom case, ale zvladli sme to nejak. Dieta si potrebuje len zvyknut, toto je uplne prirodzene, ze sa snazi skusat, ako neist. Neboj, urcite neplace cely den, ale sa aj prehra. Ako hovorim, je to prevelmi skoro na uplnu adaptaciu. A taka poznamka, ano, na zaciatku roka som sa citila ako taka striga, ked tie deti prisli a plakali, ze chcu ist domov, ale postupne, ako zacala adaptacia, zacali nas mat radi, boli sme take druhe "mamy" . Velmi sa mi pacilo, ked uvideli inu pani ucitelku a zahanbili sa a schovali za nas. Vtedy clovek pochopi, ze presli sme do tej fazy, ze uz pani ucitelka je prijimana a uz ma ku nej dieta vztah. Chce to len cas, neustupit. Ak chodis do prace, skus jej vysvetlit, ze ides zarabat korunky, kym sa ona pohra. Alebo velmi pekne sme pomohli jednemu dievcatku adaptovat sa, najma rano, lebo to boli nareky, tak, ze vzdy sme boli dohodnute, ze ked maminka odide, nakreslime jej obrazok. To posobilo velmi motivacne. Mala som nejake obrazky pre ne s detskymi motivmi oblubenymi, ktore si v ramci rannych hier mohli vymaluvat. Su deti, ktore maju problem sa adaptovat aj v 5 rokoch v predskolskej triede. Aj tym sme si presli. Ja osobne teda zastavam nazor, ze po 3 rokoch skusit ms, nech sa dieta socializuje, uci, hra, najde si kamaratov. Drzim palce a prajem pevne nervy. Hlavne nepolavit 🙋♀️💪😉
Moj syn prve dni tyzdne mesiace katastrofa. Plakal od septembra az do decembra. Potom prisli vianoce prazdniny a nastupil zas januar. To uz bolo ovela lepsie. Prestal plakavat a sem tam sa uz aj tesil.
No tie prve tyzdne boli hruza. Mala som chut sa otocit pri brane a ist ho zobrat nazad domov. Teraz chodi 2r a uz mi rano hovori a poobede pridi neskor nech sa pohram dlho dobre 😂