Nevie mi niekto poradiť čo mám robiť? Maličky nám nechce chodiť do škôlky, každé ráno bojujeme, hádže sa nám o zem, uteká zo škôlky a ked' sa ho opýtam, že prečo tam nechce ísť tak mi povie, že ho tam bijú detičky a,že sa mu smejú, ked' som to raz povedala učiteľke tak mi len povedala, že to je normálne medzi deťmi...a druhé nám vždy tvrdí, že máme prerušiť škôlku na rok lebo, že je citovo nezrelí... mne to príde tak akoby sa ho chcela zbaviť... hovorila aj, že minulý rok tam bol chalan čonechcel chodiť do škôlky a sa začal zajajkávať... už som skúšala aj podobrotky vysvetliť mu aj pozlotky...teraz to začalo od znova lebo týždeň bol chorý.... porad'te či ho mám trápiť d'alej alebo mám zmeniť škôlku alebo nechať doma lebo obaja s manželom pracujeme... maličký má 3 roky a nastúpil od septembra.
Tazko radit. Na jednej strane je tvoj syn, ktory zatial nechce chodit do skolky a potom je to pani ucitelka o ktorej mas pocit, ze by tam deti ani nechcela. Aj moj syn mal minuly rok pani ucitelku, ktora bola najradsej, ked tam deti neboli. A tiez vo vsetkom videla problem. Aj tam, kde nebol. Takze je to na tvojej materskej intuicii. Aby si synovi neposkodila a zase je tu aj otazka, ci si mozes dovolit ostat doma.
@bjbanika hm, a ked sa ti zacne zajakavat alebo pocikavat zo stresu, tak ani potom nepojdes za psychologickou? radsej skor ako neskor. Ak vyhodnoti nezrelost, tak tvoje dieta bude v skolke trpiet a jedneho dna sa to niekde prejavi, ci uz zajakavanim alebo niecim inym. A ked vyhodnoti, ze iba s tebou cvici, tak ti snad da nejaku radu, ako to zvladat.
@bjbanika - buď je ešte naozaj nezrelý na škôlku a ak s ním nemôžeš ostať doma ty, tak treba vymyslieť náhradné riešenie: stará mama, opatrovateľka... Alebo táto škôlka pre neho nie je vhodná, necíti sa tam dobre a treba vyskúšať inú škôlku. Ťažko takto radiť, máme príliš málo informácií. Ty ako matka musíš vedieť a cítiť, čo je pre malého najlepšie.
tiez sme mali tak isty problem so skolkou, dcerka vtedy ako 3,5 rocna nastupovala v septembri, dovtedy sa nevedela skolky dockat, kazducky den sme jej museli vysvetlovat, ze sa este tolko a tolko krat vyspinka a uz pojde.....a konecne po nastupe, uz na druhy den zacala, ze tam nechce ist a na treti den ochorela, ostala doma 2 tyzdne a odvtedy do skolky ani za svet, opat ochorela, a potom kazde rano vacsi a vacsi cirkus, az ju manzel musel doslova nasilu vyberat z autosedacky, atd. a jedno rano este doma uz taka hysteria, ze krikom a placom zobudila asi aj pol dediny a vtedy som povedala dost, nikam sa nejde, ostane doma a uvidime....takze mala odchodenych len 9 dni a poziadali sme o ukoncenie dochadzky...chodili sme aj k psychologicke, ta zhodnotila, ze dcerka este nie je zrela na kolektiv, pokyny uciteliek, atd, inak rozumovo velmi vyspela, viac ako by mala byt na svoj vek....kedze som bola na predlzenej RD, tak nebol problem, aby ostala doma az do tohto septembra a teraz je to uplne ine dieta, od prveho dna v skolke ziadny problem, rano vstane ako raketa, aby bola v skolke prva, neskutocne sa do nej tesi kazdy den, ma tam kamaratov, stale nove aktivity, spieva, recituje, kresli, atd. a co je uplne super, este nebola chora....no nikdo nechape tuto zmenu, ani sami ucitelky, ktore uz vtedy zhodnotili, ze este nie je pripravena na skolku.....po tejto nasej skusenosti odporucam odklad, aj za cenu opatrovatelky, inak ani nechcem vediet, ako by to u nas dopadlo, hlavne so psychikou dcerky, lebo vek 3 roky este naozaj neznamena byt zrely na to a to, predsa kazde dieta je ine a ma iny vyvoj, ci uz psychicky alebo fyzicky.
@bjbanika - a nemôžete si dovoliť opatrovateľku alebo súkromnú škôlku s individuálnym prístupom a malým počtom detí, keďže obaja s priateľom pracujete? Len na jeden školský rok, kým synček trošku nedozreje. A potom sa treba snažiť nájsť čo najlepšiu škôlku, aj tie bežné sú mnohé fajn.
To iste mam aj ja s malym a uteka mi od skolky vracia s toho plakania nechxe proste normalne ma zachvaty uz som zufala a potom furt je chory
Asi ho aj ja necham doma.
mala som podobný problém, dcérka mala až nočné desy a pred spaním sa mi triasla od strachu, nechcela spávať, lebo vedela, že keď sa zobudí pôjde do škôlky. Nakoniec nám aj psychologička odporučila odklad. Tiež sme na to neboli pripravený a ani v podstate nie sme /finančne/, ale následky takejto traumy si dieťa môže niesť zo sebou celý život a to mi za to nestojí. Trvalo nám vyše mesiaca, kým sme sa zbavili toho strachu pred spaním a nočných desov, strach z kolektívu ešte stále trvá.
Podla mna je to tak u vela deticiek prvy rok. Este nemaju nejakeho kamarata v skolke najdeneho, nemajuu sa tam na koho tesit, tak ho skus nejako v tom motivovat. Vypytyj sa ho na deticky, ako sa volaju, ake maju znacky na skrinkach, ako to v skolke funguje, kde maju pit, ako chodia spinkat, s kym sa drzi za rucku na prechadzke alebo ked idu do jedalne... Ale aj takym sposobom: kto mal dneska cervenu bundicku, kto bol najvacsi zlomyselnik, kto pekne papal v jedalni, kto bol dneska najveselsi.... Skratka povzbudzujte ho nenapadko k tomu, aby pozoroval deticky a hladal si sam zaujimave situacie. Musi iba prekonat ten strach z noveho, otvorit sa trosku tomu, aby sam zacal hladat kamarata. A vzdy mu rozpravajte, aky program budete mat poobede po skolke, nech sa ma cely den na co tesit... U nas pomohlo, ze kazdy den brala ineho plysaka do skolky, ze mu musi poukazovat, ako to tam chodi. Zahrala som jej divadielko, ze chce ist macicka do skolky s nou, lebo este nikdy nebola v skolke. A druhy den ine zviera... Nasi si mohli plysakov nosit. Aleebo som malej vytlacila nasu fotku a dala jej do skrinky, do vacku - ze ak jej je smutno, sa ma pozriet, ze sme s nou stale a stale ju lubime a myslime na nu. Alebo podla knizky Kissing hand som jej napusinkovala na kazdy prst do zasoby na cely den pusinky, ze ked jej je smutno, ze si ma posuchat licko a pusinka ta z prsteka prejde.... Skratka vsetko su to hry ako odviest pozornost od toho, ze som zostal v skolke sam, k tomu, ze je lubeny aj ked je tam sam.
Ahojky..ja mam ten isty problem...moja dcerka rada chidila do skolky ma tam kamaratov aj kamaratky a tesila sa vzdy hrozne na pondelok ze sa budu hrat..posledny tyzden vsak sme vstavali s tym ze ja nejdem a plac nervy..dopatrala som sa ze ju v skolke bije jedna baba a ze si zvykne na klaknut a bit..detsky psycholog v tomto pomohol ak nam nakolko ja som myslela ze od hnevu tam poskacem po vsetkych hlavne po ucitelke...porozpravali sme sa aj s rodicmi tej malej a hlavne s nasou aby vedela ze cokolvek sa stane vzdy ju ochranime a lubime najviac na svete..kolegina mala takto horsi problem..jej syna bili rodicia to neriesili a maly zacal koktat pocikavat sa..psychika robi strasne vela...
a ak este mozem, dcerka bola vzdy take pokojnejsie dieta, maly pozorovatel a velky dobracik, vyhladavala spolocnost inych deti ale nemala rada, ked hlavne chlapci po sebe kricali alebo sa bili a robili si zle, toto velmi tazko znasala a inak, bola naucena aj na pobyt bez rodicov a pravidelne sa stretavala s inymi detmi, takze v tomto by som nevidela problem....samozrejme na kolektiv 25 deti zvyknuta nebola a tych par dni v skolke len postavala v kute, cely cas tisko vzlykala, vobec sa nezapajala do aktivit a co bolo najhorsie, zacala si olupovat vyrastene nechty a kozu okolo nechtov - zadery, a to vsetko az do krvi, ked som to videla, az som plakala, dodnes ma na jednom palci hrcu zrohovatenej koze, no to co sa odohravalo v jej hlavicke, si radsej ani nechcem predstavit....a to chodila len doobeda a vzdy mala so sebou oblubenu hracku, presne ako navrhli aj ucitelky, ale nic nepomahalo, ani motivacia a povzbudzovanie, ani neustale odvracanie pozornosti od tych nechtov......myslim, ze odklad bol v nasom pripade nevyhnutna vec, za ten rok sa udiala neuveritelna znema k lepsiemu, naozaj netreba podcenovat volanie dietata o pomoc, vzdy je predsa riesenie aj vo forme psychologa, ktory ked len zhodnoti situaciu a podari rodicom ako dalej postupovat.
@bjbanika urcite chod za psychologickou, ona dokaze posudit objektivne ako dalej postupovat, ak nie na prvom sedeni, po par urcite... a ze neveris psychologicke? viac veris tomu, co ti napisu maminy na MK??? ved kazde dieta, kazda mamina je ina, psychologicka sa stretava s roznymi povahami, ci uz deticiek alebo mamin, aj my sme boli za psychologickou, lebo syn ma poruchu reci, pozornosti a aktivity zrejme preto, ze sa mu nerovnomerne vyvija CNS a teda nelutujem, aspon sme nasli riesenie a synovi sa u nej velmi pacilo. Ved ide o tvoje dieta, ako inak to chces riesit?
@bjbanika moj starší syn takto vyvádzal, nechcel chodiť do školky, trvalo to 3 mesiace, už som ho pomaly aj odhlásiť chcela, ale zrazu akoby uťal, prestal plakať a pekne si zvykol na kolektív, neskor sa aj tešil do školky, takže u nás to bolo len o trpezlivosti, proste vydržať, ja som chodila do práce, takže tiež som si ho nemohla nechať len tak doma, babky tiež chodili ešte do práce
nas ma 4r a ma stale problem sa adaptovat, velmi sa nehra s detmi, na jednu ucitelku je naviazany, tam je ale kludny a pride domov, tak si to maly odnasa, je agresivnejsi slovne aj fyzicky. V 3r sme ho ani nedavali, videla som, ze velmi nie je na deti, teraz sa so susedovcami hra, ale akosi v skolke ma problem. Ja by som hladala nejaku opatrovatelku co s nim bude, ked musite byt obaja v praci. Ten psycholog je tiez dobra rada.
ahoj, ja mám zas opačný problém.. Niektoré deti odmietajú chodiť do škôlky, môj syn odmieta ísť zo škôlky domov... ☹ každý deň je poobede cirkus, hádže sa na zem, odmieta vyjsť z triedy.. Len ma vidí vo dverách a už vraví domov nie, domov nie.. už sa cítim trápne aj pred učitelkami. A robí to aj keď je v triede už úplne posledný....
To je super ja by som to potrebovala aj moj malyprvy tyzden utekal di skolky a potom ochorel a uz nechce chodit neviem aky zlom na stal ale teraz robi hysterie.
@bjbanika radila by som vydržať. Urobiť kalendár, kde budú vyznačené pracovné dni jednou farbou, víkendy inou, môže si prečiarknuť každý deň, ktorý bol v škôlke, aby videl, kedy bude mať voľno. Vysvetliť, čo ste už asi robili - rodičia idú do práce, deti do škôlky. Chápem, že sa ti niekedy niečo v tej škôlke nepáči, to sa stáva, ale určite tam nie je zle a všetky deti ťa nebijú a všetky sa ti nesmejú. Je tam veľa detí, ktoré ťa majú radi, tešia sa na teba a bolo by im smutno, keby si neprišiel. Nehnevaj sa na mňa, neber to v zlom, ale podľa slov - maličký, synček a aj podľa inej témy, ktorú si založila, si myslím, že si na drobca veľmi naviazaná a on cíti, že nie si až tak stotožnená s tým, že je pre neho škôlka tým najlepším riešením. Čiastočne to chápem, ak nemáš dôveru v učiteľku, ale tvoje dieťa to vycíti.
No tak to ho veru ber odtial, on sa sam este neubrani a trauma mu ostane. Ked som chodila do predskoly, tak sme mali ucitelku, co nas v case, ked sme mali spat a nechcelo sa nam nepohnuto lezat, bila po holom zadku. Mna sice nikdy neudrela, ale doteraz to mam v hlave. A take male dieta sa neubrani nijako.
@zarad to je aká terapia?
preco neskusite napr detskeho psychologa, ten posudi jeho vyzrelost a da radu ako rano limitovat priestor na sceny a cirkus
moja znama tiez riesila takyto problem a im ucka poradila, aby ho uistili, ze rano pojde do ms a poobede pre neho pridu, 2x to zopakovat a potom zmenit temu