Súťaživé 5 ročné dieťa

@25evita len vydrzat. a ked prehra, tak bude mat nervy. prosto nenechavat ho vyhrat len preto, aby bol spokojny. vela deti v tom veku este nevie prehravat. niektore sa to naucia skor, ine neskor 😉

@25evita Napadá mi jedine prihlásiť syna na nejaký krúžok, kde sa bud naučí tímovemu duchu alebo šport, kde sa bude môcť predviesť ako jednotlivec..pripadne ak máte možnosti, pokojne aj oboje...no a doma by som sa asi veľa s nim hrávala spoloč. hry, aby naozaj videl, že nie vždy musí byť prvý a je to v poriadku..samozrejme mu musíte ísť príkladom, čiže ak napr. výhra, podať mu ruku a za gratulovať, ze tentokrát bol lepší...alebo aj také malé sútaže počas dňa, napr.kto sa oblečie skôr..no a veľa vysvetľovať..myslím, že to chce len čas, aby trosku dozrel 😉

nepomoze nic, len skusat, vysvetlovat a vyckat..osobne skusenosti -- ja mam 6 rocneho, tiez je taky...spolocenske hry hravama od malicka, ako zacalo pexeso ci detske clovece, tak doteraz hravame uz mnozstvo hier..vzdy je to boj..ale mame dohodu vzdy, ze raz zaknuci a nazlosti sa, balim, koncim, nehram...pretoze staci ze sme v polovici hry, alebo napriklad hoc len na zaciatku a hra clovece a ja hodim skor sestku ako on a uz aj to je zlost, pritom do konca hry sa moze vsetko zmenit..ja som ho stale ucila, ze sa musi aj prehravat, vyhravat sme ho nechavali mozno uplne na zaciatku, 2 rocneho, ked sa este len ucil hrat nejake hry..neskor normalne som vzdy s nim hrala tak ako slo - mnohe hry ani neovplyvnis, proste nevies co kocka hodi a podobne..takze teraz raz zacne zurit, balim, dovidenia..zlosti sa potom dalej uz aj preto, ze nemoze hrat, ale nie, nehram takto..pritom on hry miluje, ale musi vzdy vyhravat..medzi detmi tiez..v skolke musi byt prvy pred dverami ked sa ide von, prvy v rade na obed, ostrkuje ine deti...ucitelky to tiez riesia razne, ked sa budes strkat a predbehovat, tak ides na koniec radu..a to uz bolo neraz...
Z jednej strany je super, ze je sutazivy, je velmi dobry v sporte, v behu, v bicyklovani, predbehne aj starsie deti, plus ho to motivuje stale nieco nove dokazovat...ale je to narocne..kamaratov ma sice, je vodcovsky typ a detom to asi nevadi...
Chodi na tenis a na plavanie -- individualne sporty kde s nikym nesuperi...ale chodi aj na sportovu pripravu, kde hraju futbal, hokejbal a ine teamove hry..uci sa tam prehravat, lebo je tam viac deti co maju stale problem spracovat prehru...
Kazdopadne -- ja som bola taka ista..sama si to pamatam a z rozpravania rodicov vidim len ze mam doma kopiu.. ja si spominam uz skor na skolu, ked som sa drala pred ucitelku, hlasila sa prva, odpovedat prva, na prechadzku v prvom rade, na obed pri okienku to iste..s detmi ked sme gumu skakali tak ja som sla vzdy prva...vsade prva a najlpesia -- ta druha cast - byt najlepsia bola ale pozitivna v tom, ze v skole som to aplikovala tiez, neexistovalo, ze dostanem inu znamku ako 1, sama som sa naucila citat, neskor uz v 3 triede som otravovala rodicov, ze chcem vediet azbuku ( vtedy rustina bola velka vec a ucila sa v piatej triede)..a zacala som citat a pisat po rusky lebo som vsetko chcela vediet lepsie a skor...deti ma velmi nemuseli v tom obdobi veru, lebo aj sestru aj sesternice som komandovala a vsade len ja a prva....rodicia mi to tiez stale hovorili, ze nebudem mat kamaratov, ze musim aj ine deti nechat...proste hrach na stenu..bolo to vo mne..ambicioznost spojena s emociami ked to nevyslo..da sa na tom pracovat, upozornovat, ale mne pomohol az cas...preslo to tak v 10 rokoch...ambicioznost ako taka mi ostale cely zivot, ale ta sutazivost uz potom nie...a puberta to vsetko potom zabila uplne..teraz sa paradoxne uz vobec nepovazujem za taku sutazivu..vela veci mi je jedno, necham druhych nech sa deru, nech si vychutnaju..neriesim vobec..absolutne sa to zmenilo..ale tiez som napriklad hravala ping pong, chodila na karate a podobne...ale v dospelosti nemam absolutne problem pracovat teame a nechat vyniknut inym...teraz sa borim so synom a cakam ci to tiez aspon v 10 rokoch prejde 😉

ja ti viem ponúknuť čo som postrehla na sebe- tiež som bola príšerne súťaživé dieťa, ale viem aj prečo. Rodičia ma vždy porovnávali s inými deckami, ako super robia hento a tamto a ja som sa snažila im dokázať, že to dokážem tiež...čiže možno skús porozmýšľať aj týmto smerom, či ho neporovnávate s inými a či sa nesnaží tým niečo dokázať 🙂 ale väčšina detí čo poznám z toho časom vyrástla 🙂

a vyhrava cestne alebo zakernostami?

Dakujem Vam vsetkym za rady. Presne robime to co hovori m.i.r.i tak budem sa dnazit dalej

@dkethe vies ked vyhra cestne tak savtesime akpnahle podvadza a meni pravidla ako to jemu vyhovuje tak koncime. Ale co ma kamosov a pretekaju na bicyklochbtak ho nemozu predbehnut a podvadzaju a potom aj on. Vysvetlujem mu, ze sa to nemoze nech hra cestne, ale....

@25evita no takze casto robia chyby ti ostatni a on je 'len' sikovny..tak to by malo byt ok..
hej, miri to popisala pekne. Ja sa zapajanim do tychto diskusii skor preto ze sa snazim pochopit rodicovstvo nez radit kedze ma to este len caka...

Tiež mám takú dcéru prostrednú, škorpión k tomu, ťažká povaha 😕 😀 . Teda mala som, má už 12 a je to oveľa lepšie. Ale tiež nezniesla prehru a musela byť vo všetkom prvá. U nás to bolo aj tým, že mala staršiu, s ktorou sa porovnávala, chcela sa jej vyrovnať. My sme to nerobili, darmo sme jej hovorili, že je o 3 roky staršia, tak sa nemôže s ňou porovnávať a byť vo všetkom rovnako dobrá či lepšia ako ona.
Tiež sme do nej hučali, podobne ako @m.i.r.i , občas pomohlo, občas nie... 😝 . Aj sme jej samozrejme hovorili, že princípom hry je zabaviť sa... a ona na to, že "mami, mňa baví len to, že vyhrám..." 😀. No ťažko argumentovať takému dieťaťu... Akurát že nebola až taká pracovitá, ona chcela byť prvá, ale bez námahy 😀. Prešlo ju to postupne, treba byť trpezlivý.