Štvorročná dcérka je prehnane hamblivá

@ondrulka zbožňujem takéto decká, aj ja som bola taká istá ako dieťa, je to veľmi milé vidieť dnes takéto hanblivé dieťa. Dnes sú deti väčšinou nehanblivé, sebavedomé, drzé 🙂
Inak pamätám si na svoje detstvo, tiež mi robilo veľmi veľký problém aj pozdraviť a nedokázala som od hanby ústa otvoriť a vysúkať "dobrý deň". Viem že sme mali s mamou taký signál, že mi stisla ruku a ja som vedela, že vtedy pozdraviť jednoducho musím, aby sa za mňa nemusela hanbiť 😔 Tak som nasilu ten pozdrav zo seba vysúkala. Veľmi rozumiem takýmto deťom, keďže som to sama preskákala, len jednému nerozumiem - prečo moje deti vôbec hanblivé nie sú? Ako to, že nie sú v hanblivosti po mne ani po manželovi? 😀 😀 😀
P. S.: s hanblivosťou som sa mordovala celé detstvo, celú pubertu, až nástupom do práce a prácou s ľuďmi som sa otrkala. Chce to čas, myslím, že urýchliť sa to nedá. Hlavné je, aby mala tvoja dcérka nejakú kamarátku, ideálne nejakú menej hanblivú. Každý sme nejaký, takže je fajn že ešte sa niekto dokáže aj hanbiť 🙂

moja dcéra taká bola,dnes má 20r. a momentálne je na Malorke a má milion kamošov a nestratí sa vo svete 😉

@ondrulka - ahoj, sama som zvedava, co napisu baby, mame doma to iste ☹ Nasej trva, kym si zvykne - cize na ihrisku absolutne nehrozi hra s inymi detmi - ak ich dobre nepozna. V skolke to iste, nehra sa, hoci by chcela (ako vravi p. ucitelka - nic nechce robit, kreslit, strihat, absolutne nic - vraj: svietia jej ocka, vidia, ze by sla, ale nejde, hoci ju volaju aj ony aj deti, tancuju, ona bokom a aj by sa pridala, ale nejde... ) Ked chodime zo skolky, tak chodia s nami aj dvojicky z jej triedy, tak s nimi rada chodieva, maju sa rady baby vsetky. Ale tiez trvalo, kym sa osmelila s nimi aj prehovorit. Ma vybrane deti, s ktorymi sa proste dokaze zahrat po chvili s nimi, a dokonca aj take, ktore akceptuje okamzite napriek tomu, ze ich nevidela aj niekolko mesiacov (bratranci a sesternice + 2 kamosky). Zbytok hanblivost. O ihrisku ani nevravim. Ide na kolotoc, pridu tam deti, okamzite odchadza. Je na preliezke, pridu deti, odchadza...
Najnovsie dokonca odmieta jest pred cudzimi ludmi (pred navstevou, dokonca aj s milovanymi bratrancami a sesternicami minule nechcela jest obed) v nedelu sme mali krstiny synceka - bola tam len blizka rodina, my, stari rodicia, moj brat s rodinou a mm brat s rodinou - vsetkych pozna, ma ich rada, priam zboznuje, ale jest s nou musel ist mm do druhej miestnosti. Vraj: oni sa na mna budu pozerat. Netusim, odkial to ma - zacalo to na Stedry den, ked sme mali veceru u nasich aj s mojim bratom a rodinou. Mimochodom, v skolke odmieta jest, nezje absolutne nic odkedy v septembri nastupila - preto chodime na obed domov. U dokorov odmieta spolupracovat (teda, aby som bola presna - u ortopeda sa nechcela prejst, nic - len prejst po miestnosti a na kardiologii cosi odmerat - bol s nou mm, tak neviem presne. Nastastie to nevadilo. Bezne u Dr. nasej je to v pohode). Pred rokom na vysetreniach nikde nic, nemala s nicim problem.
Je mi z toho aj smutno, ked vidim, ako je sama a pozoruje deti, co robia (hoci ona vyzera spokojne), chce sa zapojit, ale nieco jej brani. Miluje vodu, dala by som ju na plavanie, ale viem, ze by do toho bazena ani nevosla od hanby. Alebo na tanecnu, doma si tancuje, spieva...

@0silvia0 - boze, to sa snad budeme do dospelosti trapit? 😀 Mne by to az tak moc, moc nevadilo, chapem, ze je taka povaha, ale nesmierne mi vadi, ked jej vsetci zacnu hovorit: ved sa nehanbi atd. A vidim, ze je to tym este horsie ☹ Marne im hovorim, nech ju proste nechaju, ze ona potrebuje cas a osmeli sa. Ale nie, niektori ludia ju este aj tymto viac trapia. Lebo vidim, ze potom je taka strrnulejsia este a aj pod tricko by mi zaliezla, keby mohla. A ono by proste stacilo, keby jej dali par minut cas sa trochu spamatat bez komentarov, proste si ju nevsimat.
A ako si s tym zila? Mala si kamaratov? A co nejake kruzky? Chodila si? Vadilo Ti to a chcela si to prekonat? Ci si bola prirodzene aj taky samotarskejsi typ? Lebo mne sa zda, ze nasa sa skor takto sprava medzi detmi, dospelych akceptuje ovela rychlejsie. Do novembra bola jedinacik, tak ktovie, ci bracek nieco zmeni a ci to aj tym nejako nebude ovplyvnene...

@ondrulka moja sestra bola hanbliva. Pri cudzich zamkla pusu a neprehovoril,nepozdravila. Mama to nejak neriesila,ale bala sa,ako dopadne besiedka v skolke,kde mala sestra recitovat basnicku. Ale ona len pohladom vyhladala mamu a spustila. Casom ju hanblivost presla,teraz nema problem vystupit pred publikom.
ja som zas v tom veku bola odvazna,az po 5.roku som sa stala hanblivejsou a nerada som vystupovala pred publikom a komunikovala s cudzimi. Postupne to opadava,ale su situacie,ktore mi stale robia problem. (trosku viem,preco sa tak stalo a druha vec je len moja vedecky neoverena domnienka).

tvoja dcerka z toho moze pokojne vyrast,prilis by som to nekomentovala,skor vyzdvihla,ked sa jej trochu podari prekonat ostych.cize ked niekto ma blbe reci,mozno povedat,ze napr.pri starych rodicoch sa nehanbi,slebo vyzdvihnut jej inu dobru vlastnost a donutit tych ludi,aby sa bavili o niecom inom.

@ondrulka prosto im povedat,ze ked bude chciet,zapoji sa do rozhovoru sama.

@katrinka8 - neber to ako trápenie, ber to ako jej povahovú črtu a akceptuj to. A každému, kto komentuje jej hanblivosť by som povedala, aby akceptoval to, že potrebuje viac času na osmelenie sa a hotovo. Kľudne im povedz, že zbytočnými otázkami ju len trápia. Nie každý človek je empatický a nie každý vie ako reagovať na hanblivé dieťa. Riešenie, pripomínanie, vypytovanie sa prečo si hanblivá k ničomu nevedie. Ona nevie prečo veci cíti tak ako ich cíti - proste to tak vo vnútri cíti a nevie to zmeniť.
Ja som s tým žila úplne v pohode. Vždy som mala najlepšiu kamarátku, alebo aj viac kamarátiek, nikdy neboli okolo mňa davy detí, ale mne to vždy stačilo mať pár ľudí okolo seba. Dokonca s priateľkami z detstva sme doteraz prepojené - hoci nie sme často spolu, keď sa stretneme, je to pocit akoby sme boli jedna súčasťou druhej. Nikdy som sa necítila osamotená, mala som aj sestry, takže v pohode. Moja hanblivosť sa skôr prejavovala k dospelým. V škole som sa nikdy, naozaj nikdy neprihlásila, lebo som sa hanbila odpovedať pred tabuľou. Vždy som čakala, že ma vyvolajú. Na krúžky som nechodila, vtedy krúžky neboli až také samozrejmé ako dnes (rodičia neriešili). Hanblivosť som sama v sebe neriešila, brala som to ako fakt. Vždy som bola introvert, ale vždy som mala priateľov. Aj dodnes som introvert a dlhšie mi trvá kým si niekoho pustím pod kožu. Nie som kamarátka s každým a veľmi starostlivo si vyberám priateľov, nemám rada zbytočné reči a kamarátim sa len s ľuďmi, s ktorými si sadnem. Nemám potrebu rozširovať okruh svojich priateľov, bohate mi stačia tí, ktorí už existujú. A najlepšie sa cítim sama so sebou, s knihou. Môj manžel je veľmi podobného razenia, takže niekedy si rozumieme aj bez slov.
Hanblivé deti majú bohatý svoj vnútorný svet a cítia sa v ňom dobre. Ja by som im do toho vôbec nezasahovala, oni samé si určia hranicu kedy upustia z hanblivosti a koho si do svojho sveta pustia.

@0silvia0 - dakujem Ti, ani nevies, ako si mi pomohla na dusi. Uz ma to trochu zacinalo trapit, priznam sa, ze najma asi kvoli mojim rodicom, ktori "su z toho na vetvy", ze sa nehra s detmi - mne sa to nezda totiz az take hrozne, ze by sa absolutne s nikym nedokazala pre tu hanblivost bavit - ma proste ten svoj okruh. MM je podobny typ, tak to bude nieco z toho mat po nom. Ale ona je blizenec zase, takze v nej sa to asi bije 😀 Toto som presne potrebovala, taky trochu preplesk mojich myslienok, ktore sa zacali trochu vkradat, ze to asi budem musiet riesit. Hoci intuicia mi hovori, ze to riesit netreba 🙂 Este raz dakujem.

aj moja sa v 4rokoch velmi hanbila, az teraz v 5,5r. sa zacina menit,chce vystupovat,tancovat,recitovat-uplne ine dievcatko-takze mozno je to len vekom

@ondrulka s tym zdravenim začinaš neskoro, ja ju to od narodenia učim, 😉

@ondrulka a na tu hanblivost, treba ju vela chhvalit ako čo vie a netreba zanedbat chvalenie aj aka je krasna, ako je krasne oblečena a tak. to je liek na sebavedomie.

jéééj baby ďakujem za tolko ohlasov, potešili ste ma a povzbudili 😎 ja viem že sa maličká z toho dostane len jej trvá sa oťukať, taká istá som bola aj ja len mi je lúto keď vidím ako velmi by sa chcela zapojiť k druhým a nedokáže nabrať odvahu a stojí bokom 😒 skúšam všetko, no nechcem aby bola ukrátená o niektoré momentky ako napr.nebola na maškárnom plese lebo ako sama mi hovorila by sa hambila ☹ tak mi jej je lúto že som ju tam nedokázala dovliecť... už neviem čo by na nu platilo, než sa otuká mám strach aby nedošla o vela vecí...

Myslim, ze dcerka je introvert a to vychovou nijak nezmenis. Mozes ju povzbudzovat ku komunikacii s ostatnymi ludmi, vysvetlovat, preco sa ma aspon obcas premoct a chvalit aj malicke pokroky. Neboj, casom sa to trosku zlepsi, ako bude rast a nauci sa iste socialne zrucnosti 🙂

@ondrulka Ja si myslim, ze cim viac sa hanblive dieta "znasilnuje" k zmene, tym horsie. Z vlastnej skusenosti, ja som bola takato az dokym moje deti neboli vacsie. Pretoze im chcem ist prikladom, tak sa premaham, zdravim susedov, prehodim dve-tri vety s predavackou v obchode. To pomohlo mojim dceram asi najviac. Moja starsia mala hrozny blok. Jedine co pomohlo, bola moja trpezlivost. Kedykolvek dcera chcela aby som isla s nou, isla som. Ak sa chcela drzat za ruku v pieskovisku, tak sme sa drzali. Chodili sme do materskeho centra, vsetkym sme boli na smiech, ona stale len za ruku. To iste na kurze tanca, vecne pri mne, nikdy s detmi. Preslo to same, az ked som to prestala silit a jednoducho som bola s nou.

Stale nie je nejaky spolocensky lev, ale dokaze existovat v skolke.

Asi je dolezite naucit ju skor akceptovat sa taka aka je. A naucit sa existovat takej aka je, aj medzi ostatnymi. Takze dobry napad s tym zdravenim - to sa slusi. Ale hrat sa s ostatnymi detmi nie je povinnost, ale volba. Rovnako vystupovanie alebo ine spolocenske akcie. Moja starsia odmietla vystupenie tanecne, tak sme sa zbalili a odisli. Naco to silit, naco bojovat s tremou? Toho si este uzije cely zivot.

Preto si myslim, ze na hanblivost je uplne najlepsie (nech to akokolvek paradoxne vyznie) absolutna podpora. Niekto to bral tak, ze dceru podporujem v hanblivosti, ale ja VIDIM na vysledku, ze som zvolila dobru cestu.

Drzim palce.

veľmi sa mi to podobá na môjho mladšieho a podľa mňa to nie je hanblivosť, ale introvert - môj je ukážkovo knižkový 😒 neviem, či je to dobre alebo zle, kedže vidíme ako sa tie deti správajú v dnešnom svete... od mala nemá rád malé deti, celkovo nemusí deti ani v jeho veku, ani staršie, ak potrebuje ich spoločnosť pripojí sa, ak nie, pozerá z diaľky čo robia, smutný nie je z toho... v škôlke ani v škole sa moc nezapája do hier s deťmi, nie že by nevedel, proste je to on, ak robia niečo samostatne je v tom dobrý... veľmi rád sa hrá v škole s legom a stavia hento a tamto, ale sám.... pani učiteľka sa ho snaží zapájať, ale ked vidí, že nechce nenúti ho, ja doma ho taktiež nenútim chodiť s deťmi von, ide sám....alebo príde sám, že on sa tam nudí 😅 ale samo o sebe nikdy nebol hanblivý a nemá rád dotyky od iných ľudí, či detí! dokonca aj jeho meno mu to píše, že bude samotár, ale vo svete sa nestratí a bude vzdelaný a vzorom pre druhých 😉 a ešte jedna vec, nikdy také dieťa do ničoho netreba nútiť, lebo si vytvorí blok

@ondrulka no zistujem,ze aj synator je veru hanblos! Dnes chcel nieco od tatina,musela som,ist s nim a takou obklukou sa ho to opytal,ze az. Chapem pri cudzich ludoch este,ale pri tatovi,ktoreho sa inak 1000x za den,spyta,preco? Tak uvidime.

určite to siliť nebudem, som k nej trpezlivá nech je aká je, beriem ju dosť medzi ludí tak uvidím čo bude postupom času, len by som chcela aby nepôsobila zle a aspoň zdravila. Manžel ako pravý chlap skúša na to zdravenie úplatky no jasné že mu to nevychádza 🙂 podla mna je moja dcérka aj dosť tvrdohlavá a robí, čo sa tohto zdravenia tíka, opak 😎

Posli ju k nam na školenie🙂 zas ja mam dve dršky, niekedy by som aj brala keby troska spomalili🙂😉
No proste povahy, neurobis s tym asi nic kym sama nebude chcieť🙂😉
No chcelo by to ten zlaty stred🙂😉

@sakura77 no doma keď je doma tak mám tiež z nej velkú hlavu, vtedy je z nej taká moja živá divoška 😀 len keď je niekto s nami tak sa v momente zmení, preriekne ledva slova a drží sa ma ako kliešť 🙂

Ahojte🙂viem,ze toto je uz starsi príspevok,ale surne potrebujem poradit od mamiciek,ktore maju/maly/ doma hamblive dieta ako sa s tym popasovaly.Nam nasa hamblivost,momentalne dost skomplikovala zapis do 1 triedy,pretoze absolutne nespolupracoval,pritom chcely od neho veci,ktore ovlada lavou zadnou,absolutne nic,nepovedal meno,nic nenakreslil,nic nepovedal.Najprv sme vosly do triedy a hned sme aj odchadzaly,na chodbe ho kazdy prehovaral,ucitelky,psychologicka,nic nepomohlo,nakoniec sa mi ho podarilo dostat do triedy,ale odmietol vsetko urobit.Velmi ma to trapy,a neviem ako mu mam pomoct ,sa z toho dostat.Uz teraz by isiel neskorsie do skoly,lebo mu zle vychadzaju roky,ale pravdepodobne sa nedostaneme do skoly ani tento rok:(viem ake vedia byt deti a bojim sa toho,aby sa nestretaval s výsmechom a nedajboze zo sikanou:(prosim poradte,ako s tym bojovat a zbavit sa toho.Dakujem

@ondrulka presne tento problém riešime teraz s 4 ročným synčekom presne ako keby som čítala o ňom nezdravi, aj v škôlke ho musím vždy napomínať aby sa pozdravil keď odchádzame to si len zamumle potichu popod nos. S deckami by sa aj hral ale vôbec s nimi nerozpráva ak sa ho aj nejaké dieťa opýta ako sa vola tak len skloní hlavu a čupne si alebo utečie, keď prídeme k babke tiež mu trvá pol hodiny kým sa osamelí inak je živý ak sa k nemu niekto ozve sklopi hlavu a schová sa za mňa niekedy mi je to už trápne no neviem čo robiť. Aj v škôlke mu trvalo nejaké 2-3 mesiace kým sa nejako adaptoval
Vyriešilo sa to u vás časom? Ak áno riešili ste to nejako alebo nechali tak a odznelo to samé? Vopred vám ďakujem za odpoveď 🙏 ja som už zúfalá zvažujem detskú psychoterapeutku bojím sa aby ho neskôr nešikanovali v škole keď bude taky dúfam že to odzneje

@15mimka55 teraz už moja dcéra oslávila 12 rokov a je z nej úplne iné dieťa. 😊
Tiež som to chcela riešiť s psychológom, celú škôlku bola takáto. Akosi som to odďalovala, až som tam nakoniec nešla. Potom nastúpila do školy, žijeme na dedine, tak tam chodí s tími istými deťmi. Už v prvom ročníku som zažila šok, lebo triedna ju chválila aká je aktívna, stále sa hlási a pod. A ja som sa obávala, aby sa nekrcila v kúte...
Teraz už je šiestačka, domov nosí samé jednotky, bola aj predsedníčkou triedy, chodí aj na krúžky a nemá problém na tanečnej a klavíri vystupovať pred ľuďmi. Neviem čo ju tak naštartovalo, ale je z nej úplne iná osobnosť. Možno tým, že jej ide škola bez problémov, tak nabrala sebavedomie?
Netuším. Len viem, že je poriadne tvrdohlavá. Kto jej nie je sympatický, tak nepozdravi ani teraz a skoro ho ignoruje. A mňa ide z nej šľak trafiť. 🙈🤣
S tým psychológom by som počkala do školského veku, no je to na každom rodičovi...

@ondrulka woow tak to sa krásne číta gratulujem k takejto zmene a normálne ste ma ukľudnili že možno je to len obdobie minulý týždeň som písala túto správu a včera sme boli na krstinach kde ma totálne prekvapil prišla k nám rodina ktorú ešte nevidel a vôbec sa nehambil aj na krstinach sa hral s deckami a tiež sa nehambil cudzích ľudí tak pre mňa je to znamenie že sme na dobrej ceste. Teším sa s vami s vašej dcérky a želám veľa úspechov v živote kočke 🙏🙏🙏

@15mimka55 držím palce, verím, že je zo tiež len prechodné obdobie a potrebuje z toho len "vyrásť" 😊