Strach zo samoty a problém so spánkom u štvorročného syna

Ja som toto mala, ale s tym, ze ked ona este spala rano, ja som odisla do kuchyne. Neviem, ci to bol spravny sposob, ale asi tyzden to trvalo, ze rano dosla s placom, ze my tam nie sme a ona sa boji. Tak ja som to robila stylom, ze som ju uistovala, ze aj ked tam nie sme,vzdy sme niekde blizko, v kupelni, v kuchyni. Ze pozri sa, vidis ze sme ta nenechali samu, ved toto je nas domcek,tu spolu byvame a cakame ta kuchyni. Teraz chodi rano s usmevom. My sme ale mali situaciu rano. Keby mi to robila vecer, mozno mat jedno dieta, tak aj ja by som lahla k dietatu. Lenze mam 2, a to uz casove kapacity na taketo cosi nie su. Takze by som mu nechala tlmene svetlo, sla k nemu ked sa rozplace, a isla mu ukazat, ze kde som sedela v obyvacke, alebo varila v kuchyni. Ze vzdy som tu blizko alebo tati. Vzala by som ho naspat spat do jeho izby, uspala,odisla a tak dookola. Samozrejme ak by mal amoky, to nie. Ale bezny plac.

Inak neviem, ci toto je obdobie, ked nastal zlom po operacii. Skor sa prebudil po narkoze a nik z vas tam nebol, a mozno sa mu to zafixovalo.

@pieksamaki
@ladyvi
Dakujem za odpovede. Po operacii ked sa prebral bola som pri nom, mozno je to naozaj obdobie a len nahoda ze to nastalo po vybere mandli. Vzdy sa ho snazim uistit ze sme blizko, ze sme v obyvacke a ze ho pocujem. Nikdy by som ho nenechala plakat sameho v posteli. Mna trapi ze je to taky hysteticky vystraseny plac, az tak zrychlene nahlas dycha ako ked sa skutocne boji. Mne to je aj luto, aj prichadzam o zen svoj volny cas. Ale samozrejme jeho dobro a pohodlie mi je prednejsie. Ale aj teraz sedime v obyvacke, postavim sa z gauca, chcem si urobit kavu a hned otazka, Mami kam ides, mami co robis, mami tu si? Noc chapem, ale preco ak cez den ked vidi a pocuje ze som blizko, buchocem v kuchyni, motam sa hore dolu a aj tak stale otazky.

@nikola81 vieš ťažko povedať čo sa tým deťom v tých hlavičkach odohráva! Naposledy som umyvala riad a moja 5 a pol ročná dcérka prišla za mnou z ničoho nič z detskej izby so slzami v očiach, tak sa jej pýtam, že čo sa stalo? A ona mi vraví, že teraz keď je malá tak je naša a mame ju radi a ze keď bude veľká už nebude naša a nebudeme ju mat radi, že keď bude mať deti, že už nebude naša dcéra a takéto reči! Hneď som si k nej klakla a ubezpecovala som ju, že ju budeme vždy milovať, lebo je naša, aj keď bude veľká, aj keď bude mať deti, proste navždy!
Normálne som ostala zaťažená, že čo sa jej v tej hlavičke moce, nikdy nevieš

@pieksamaki zarazena tam malo byt 😉

@nikola81
No ano...mozno aj sok z nemocnicneho prostredia...lezal tam chvilu?

@nikola81 v nemocnici si bola s nim alebo tam bol sam? Maly mal mesiac ked mi zacal zvrackat. Boli sme v nemocnici. Neverila som, ze tak nale dieta moze mat traumu. Doteraz spava so mnou a kontroluje ma ci som na blizku. Chodime do postele o osmej aj ja uz 6 rokov. 😉

@nikola81 myslim ze potrebuje nieco spracovat... skus to cez hry rozoravky pribehy a pesnicky a divadlo. napr. o mackovi ktory sa bal spinkat bez mamy zobudil sa sam. co zle sa moze teraz stat mackovi? a podobne urcite najdes online vela inspiracie. co mozes urobit pre seba ak sa teraz bojis? vies sa objat sam kym pride maminka? mozno mu dat k posteli pistalku bubienok ci nieco cim vas moze privolamt zahrat s aopacne ze ty si v jeho postielke on nech ma v kuchyni kakavko a ze ty ho privolas. a podobne. drzim ti palce. zvladnete to.

My máme to isté s druhakom. Musím s nim chodiť spávať, inak sa veľmi boji a stále sa budí, kým nejdeme spat. Budí sa komplet spotený. Nemal to vždy. Inak tiež bol pred rokom na operácii krcnych aj nosných mandlí. Boji sa ísť do akejkoľvek izby a tiež tmy. Nechce povedať čoho sa bojí. Boli sme raz u psychológa ale teraz nám asi sedenia odloží.

Niečo ho vystrašilo asi, nevie niečo spracovať... Ja by som vydržala a uistovala a dá;a mu všetku podporu, možno pri večernom rozhpvore sa snažila zistiť príčinu..pre teba to možno bude blbosť ale jeho to môže veľmi trápiť, keď tomu zle porozumel alebo čosi také..Si pamätám, že keď som bola tiež veľmi malá..tak som v noci chodila po dome a nemohla spať, len tak som sa tulala.. 😧

Dakujem za skusenosti aj rady, vidim ze nie som jedina kto tento problem riesi. Ja si pamatam ze som pri zapnutom svetle spavala ked bol manzel v praci a to som mala 30 rokov.
Ja ked sa s nim o tom rozpravam tak mi nic konkretne nepovie, len ze sa boji a nechce byt sam. Neoomoze vysvetlovanie ze sme kusok od neho, ani zapnuta lampa, ani oblubena hracka. V noci to este chapem, ale to uistovanie cez den ci som pri nom, strach ist sam na wc aj cez den, to mi vrta v hlave. Co mu taku traumu sposobilo.

@tslobik a inak toto mozem potvrdit, moj sa budi komplet mokry. Pyzamo, vankus, perina a krik kde som😢😢😢

@mirkava bola som s nim. Aj po prebrati z narkozy, aj pri narkoze do poslednej chvile kym nezaspal. 😔😔

@nikola81 My ho prezliekame každučkú noc, niekedy aj 2x. Tiež aj vankúš mokrý, aj perina. On sa ale zakrýva tak, že aj hlavu dá pod paplon. Tiež som z toho nanič, lebo ma to trápi a taktiež nemám ani chvíľu kľud a to ani večer. Navyše môjmu sa nepáči, že spáva ešte s nami. Aj keď psychol.povedala, že je to len dobré. Vraj príde čas, kedy sám nebude chcieť tam spať. Len náš je už starší od tvojho. Len keby sa nám dala do spálne ešte posteľ jedna, ale bohužiaľ nedá. Tak sme v manžel. traja. Ale je to ozaj vyčerpávajúce. Už mám aj ja zafix. taký strach z blížiaceho sa večera. Nevieme z neho dostať, čoho sa bojí. Len teraz mal aj očný tik, takže tá psychol. je potrebná.

@nikola81 Ja som bola so synom v nemocnici keď mal tri roky hospitaliz. týždeň, tam mu ručičky priväzovali k posteli, lebo mu nevedeli napichnúť infúzku. A ešte k nemu zavolali pschologičku vraj nespolupracuje. Tá povedala, že je absol. v poriadku, len citlivý a proste chyba skôr v prístupe personálu. Potom bol hospitaliz. ako 7 ročný - tiež tam s ním bol muž. Tak neviem...Či aj toto s tým môže súvisieť. Ale nebol ani v škole v prírode kvôli tomu, ani nechcel tam ísť. Ani tento rok nechcel.

@tslobik no ono je to komplikovane aj u nas. Spanok je len jeden z problemov. Nas strasne zle regauje na zmeny. Aj v skolke aj doma. Problem je s novym oblecenim, s novymi detmi v skolke proste so vsetkym novym. V skolke ani za svet domsauny, boji sa, ked pride nove dieta tak place, ked je nova ucitelka tak place, davam mu nieco nove na oblecenie, tak plac a hadka, potom vysvetlovanie. Ale vzdy si zvykne. Len co tomu oredchadza je katastrofa. Je strasne citlivy na asi vsetko. Je tazke prisposobit sa zo dna na den vsetkym zmenam ktore nam nachystaju. Teraz spi pri nas v obyvacke, sedela som pri nom v spalni kym nezaspal a po hodine scenar ako kazdy vecer, strach v hlase s kde som. Tak som to vzdala a zobrala som ho ku nam do obyvacky a spi na gauci.😞. Mozno aj ta nemocnica prispela k tomuto vsetkemu

@nikola81 Veru, aj my tak. Náš v prvej triede ZŠ dostal šarlach, ako jediné dieťa v ročníku. MUDr. nechápala, keďže v škôlke bol chorý tak raz za rok. V škole najviac vymeškaných hodín. Tak sme to preberali všetko, totálne zdravo sme ho stravovali, vraj to ani nevidela u dieťaťa a predsa ochorel. Potom sme dospeli k tomu, že asi psychika. Stres z nového, decká, učiteľky, učenie. Plakával mi vždy v pondelok. A asi tak oslabil imunitu. Syn je ťažká a zvláštna povaha. Nedôverčivý, citlivý a hlavne nemá rád zmeny. Proste nie je flexibilný. Neviem čím to je, ale myslím že u nás dosť aj dedičnosťou. Keďže aj ja som taká bola a aj som. My riešime aj to, čo je pre iných celkom normálne a žiadny problém. Tak som bola rada, že sme sa konečne dopracovali k tej pscholog., lebo dlhé čakacie doby a teraz toto zase nás zabrzdí. Lebo my na to doma proste asi nestačíme. Chcela som nasmerovať a možno ona by pochopila problém, ja neviem...