Stály plač 3,5 ročného syna
Baby môj malý stále každý deň pomrnkava... September adaptácia ôk... Plakal možno týždeň, október, november ol... Potom na 4 dní ochorel a odvtedy plače každý deň. Keď sa ho spýtam prečo, tak ze mu je smutno za nami. Vysvetľujem mu ze každý deň po neho prídeme, že na neho myslíme a stále to isté. Učiteľka vraví, že doobeda sú také a poobede že je ôk. Som z toho dosť mimo. On je dosť citlivý. Nejaké rady
@ivanalik Si doma s mladsim, tak sa nedivim, ze chce byt s vami. Nechala by som ho doma a skusila o rok. Su deti, ktore kolektiv potrebuju v este mladsom veku, ako ma tvoj syn, nikdy neplacu, na mamu si ani nespomenu. Ale su deti, pre ktore je pobyt v kolektive utrpenim. Do skolky by som ho nedavala a v tomto obdobi ani nehovorim.
Keď si doma s mladším a nemusíš ísť nutne do práce a škôlka nie je nevyhnutnosť, určite by som ho tam nedávala. Akosi som predpokladala, že niet inej možnosti... keď je, nevidím dôvod dieťa trápiť, zvlášť v tomto korona-období.
A baby myslíte že keď ho tam dám o rok, dva tak to bude iné? 🤔
@ivanalik moze to byt ine aj nemusi. Vo vacsine pripadov to je naozaj lepsie. Dieta je zrelsie a zisti, ze s malym surodencom doma nie je zabava, zacnu mu chybat kamarati. Existuju vsak aj deti, ktorym kolektiv nechyba nikdy, v skolke sa necitia dobre, ale tych je ovela menej.
Je mozne ze sa adaptuje o rok lepsie, zvycajne to tak byva, ale ak je citlivy, potrebuje len cas... treba ho nechat, nie je to take ze place vkuse vkuse od rana kym pre neho neprides, proste len mava chvilky ked nerobia cinnost pri ktorej mysli len na to, tak mu pride smutno, urcite chodievaj pre neho skor, nech tam nie je 8h denne, ale zas potrebuje kolektiv, aby preklenul tu vazbu a naucil sa byt v kolektive..Nas to caka v septembri, maly je na mna prisaty a netusim co bude, ale aj cez to vsetko co sa teraz deje, potrebujeme kolektiv... Drzim prsty 🙂
@ivanalik mala som to tak, dala som ju na 4 h cca 2r 9 mes, chcela strasne deti, a malo rozpravala, tie pokroky boli uzasne kecala stale, tesila sa na deti, po 3 mesiacoch akoby utalo zmena zo dna den, plac, plac aj sa mi par x povracala. Nechce chodit. Chce byt s maminkou nechce.myslim di ze sa jej daco stalo, no nechceli mi ucitelky povedat. Mali sme teda cca pol roka pausu. Teraz?je to skvele👍 Tesi sa a vie uz aj detom povedat aby ju netahali nenadrapovali, nebrali hracky, vie si konecne povedat. Ak je chlapcek citlivy mozno nevie detom povedat? Mojej to strasne vadilo natahovanie stiskanie
Ja si pamatam ze sama som plakavala. Tiez z rana. A potom mi zmenili skolku po roku a zas... :/ a tiez bola mama doma s mladsou. Myslim ze o rok by to bolo lepsie... Aj keby zas plakal ale vedrl by sa s tym urcite uz viac popasovat. 🙂 A ja som plakala len ked sla so mnou do skolky mama... (Aspon tak si pamatam)Kto chodi s nim?
Moja mala si "zvykla" po vyše roku. Prešli sme si snáď všetkým. Ráno revy na celú ulicu, nejedla a nič nepila. Cez deň sa milión x spýtala či tam zase pôjde a ja ju tam nechám. Prišli nočné mory, separacna úzkosť zase som nemohla ani do druhej izby no celé zle. Potom to už ostalo len na ranných placoch.no ľahké to nebolo. Stále som sa pýtala prečo ja? Ostatné deti s radosťou a my takéto trápenie. Chcelo to trpezlivosť a koooopu a čas. Držím palce
@ivanalik presnee takto to bolo s nasim synom akurat ze on teda uz v skolke bol minuly rok (do korony) a predtym polrok,, tentobrok,september ok,vsaknuz to tam pozna,aj oktober a november az december (do "prazdnin") plakal a zacalo to vzdy vecer pred skolkou,pokracoval rano cele dopoludnie,potom uz ok,zo skolky vesrly,ze bolo dobre a nadsene mi hovoril co robili..a vecer nanovo..tiez nechapem. Ale tusim,ze to bude rocnym obdobim,,rano tma,skoro vecer tma a ide spat,ma pocit ze je malo snami...depka no. Problem je ze od 11.decemra kvoli pandemii nebol v skolke ☹ uz ma to fakt nebavi
@ivanalik moja najstaršia prestala plakať, keď som ju po roku trápenia začala brávať domov po obede. Tak či tak nespala a bola možnosť byť u babky. Dcéra je už dospelá a stále má zo škôlky "traumu", teda spomína na škôlku ako na niečo hrozné, a pritom objektívne to nebolo až také zlé... ale ona to hrozne prežívala, presne ako píšeš, vravela, že jej chýbame.