Skoro trojročná dcérka je na mňa veľmi navyknutá

Za par mesiacov rodis, mate teda par mesiacov na to, aby ste sa pokusili dat vztah do poriadku. Malu vecer uspi a sup za muzom do obyvacky porozpravat sa. Ako si to predstavuje dalej. Preco z domu unika? Nie je za tym ina zena?

Lebo mu to vyhovuje, doma je dusno a ignorujeme sa. Tak je radšej v práci.. vždy ked sa pohadame vzdy potom trávi čas v práci do večera. Keď sme ok , konci v práci skôr. Takže určite to nieje skrz to ze toho ma vela,ako on tvrdí... Ja sa uznnic nepýtam ,nebavime sa. Je ťažká povaha a ja som z neho vyčerpana už dosť ze sa mi nechce uz riešiť nic. No a dcérka si to odskace tym že ani snou netravi ten čas. Uz som premýšľala ci za tým nebude nejaka kolegyňa... Neviem radšej to nechcem teraz vedieť

Proste musíš muža viac zapájať do rodinných aktivít. Najmä s dcérou tráviť aktívne čas.

Keď je to medzi vami takto, prečo s ním čakáš ďalšie dieťa?

ono sa ťažko radí, každý prípad je individuálny.. v prvom rade dieťa cíti, že u vás dome nie je niečo v poriadku.. aj keď by ste sa tvárili, že to tak nie je.. deti to cítia.. a to, že je na teba naviazaná, je normálne.. ale prílišná väzba na matku zas nie je zdravá a treba porozmýšlať, aj kde možno robíš chybu ty.. neber to ako kritiku, myslím to naozaj v dobrom.. veľa čítam knihy týkajúce sa práve rodičovstva, výchovy, vzťahov.. a proste žiadny extrém nie je v poriadku.. navyše, deti sú naše zrkadlo.. keď sa ti podarí upratať si svoje starosti a problémy, je dosť možné, že sa to s dcérkou vyrieši raz dva.. keď budeš v pohode ty, bude aj ona.. navyše, pri prírastku, ťa bude potrebovať ešte o to viac, že sa bude možno cítiť odstrčená novým členom.. čiže skúsTE (obaja s mužom) popracovať na situácií u vás doma.. vždy su na problém dvaja!!! a k tej psychike, ono teraz je skrz koronu všetko niekoľkonásobne vyburcované, sama som často nervózna a už z toho človeka ide švacnúť.. skús magnézko (Magnerot som brala v tehotentve kvôli tvrdnutiu bruška, to určite môžes) a hlavne poriešiť to s manželom, v kľude.. uvidíš, keď sa doma atmosféra ukľudní, ukľudníš sa aj ty.. držím palce!!!

@pribinak pokazilo sa to práve teraz cez druhé tehotenstvo. 😔Ale to je fuk, to uz po pôrode chcem riešiť. Len ma zaujímalo ako to zvladali maminy a deti ked sa takto odlucili cez sepracnu úzkosť

Do pôrodu chceš žiť s muzom s ktoré máš rodinu ako s cudzím chlapom?

@pitr5 ďakujem krásne..myslim si aj ja ze to bude všetko dokopy, aj korona a stres... A určite keby sme doma ok tak som kludnejsia a neriešim to tak, . Neviem ci ale je sanca aby sme my dvaja boli ešte v pohode dlhodobejšie.. akosi sa nam to cele rúca a on nechce nijak spolupracovať na náprave. Mala to určite citi a vnima a velmi ma to mrzí

@pribinak nemam na výber

prečo je doma dusno? Čo je príčinou vašich hádok?

mudrovať nechcem, ale kvôli dcérke a maličkému, ktoré sa má narodiť, to nestojí medzi vami za záchranu?

Určite stojí...mna to trápi ze sme doma takto ale on sa tvari ze ma na haku a neda sa snim rozprávať. Všetko vali na mna ,ze moja chyba pritom keby sa správa normálne tak by bolo všetko ok. Proste chova sa ako decko, komunikácia nula bodov.

nepomohla by vám párová terapia, išiel by? Ty by si mohla ísť psychológovi, aj sama, aby ti poradil, ako na neho. Máte malé dieťa, druhé na ceste, robila by som pre záchranu manželstva možné aj nemožné, ak nemáte problémy typu - tyran, alkoholik, manipulátor, gambler...

Moja malá bola rovnaká, a to s nou manžel trávil dosť času, venoval sa jej, hral sa s ňou, ale keď na ňu prišlo, nepomohlo nic, až sa triasla, čo tak chcela byť pri mne. Pritom som s nou bola nonstop. Raz som musela k zubárovi a po troch hodinách som došla domov, a ona ešte stále "hikala" od plaču. Manžel chudak zúfalý, tvar aj chrbát zmaľovaný, lebo už jej dovolil všetko... Potom to prešlo. Teraz ma 10 rokov a stále je na mňa naviazaná. Jasne, už neplače áni nerobí scény, ale stále som pre ňu číslo jeden. Viem, že to už dlho nepotrvá, tak si to užívam 😊 Nič s tým nenarobis. Mala vydrží, kým budes v pôrodnici, vysvetľuj jej už teraz, že chvílu bude s ockom (alebo teda s niekym bez Teba), kým pôjdeš pre bábätko. Pochopí to, má už 3. A bude na to pripravená. A manžel je jej otec. Akékoľvek vzťahy mate, tak si mu dôverovala vtedy, keď ste deti robili. Tak mu ver aj teraz, že sa bude vedieť o malú postarať.

Dcéra za to nemôže, je to v jej veku ešte normálne, že je na tebe závislá. Ale ajtak budeš potrebovať, aby sa o ňu niekto postarať, keď budeš v nemocnici - a jedine muž. Iná cesta nevedie, keď nemáš nikoho. Musíte si to s mužom urovnať, potrebuješ jeho pomoc. Potrebuješ bojovať za deti, nie proti mužovi. Nepísala si, kde začali vaše problémy, ale premysli si, ako na neho ísť, aby nebol zbytočne urazený, ale aby sa cítil dôležitý, že pomáha a neutekal od teba.

Ak nechce počúvať a rozprávať sa, tak mu asertivnym spôsobom napíš list (mail, správu na messenger ak máte) s tvojimi pocitmi a obavami kam smeruje vaše manželstvo a že sa občas že okrem toho sa rúca aj jeho otcovsky vzťah s jeho dcérou. Uvidíš ako na to zareaguje. Jedno je isté. Výčitkami sa vzťah nenapravi. Treba skúsiť dôjsť ku kompromisom vo vzťahu asertivnym spôsobom.

Zvládli to veľmi dobre 🙂 až nad moje očakávania keďže vzdy všetka starostlivosť bola na mne a on sa do toho nezapájal. ( Si pamätám ako som raz išla nakúpiť nechala som ich samych doma a on mi volal do obchodu že sa pokakala a mám sa ponáhľať 😂😂😂😂) prežila to a hoci do pôrodnice prišla viac strapatá ako ucesana, videla som na jej hlave snahu manzela spraviť jej cop 😂😂😂😂 a len sme menej volali aby neplakala 🙂 mala vtedy 2r a tatino jej vysvetlil a aj ja som ju pripravovala na to že maminka bude musieť ísť po bračeka do nemocnice. 🙂 od vtedy bol maly niekoľko krát v nemocnici aj somnou a dcérka si zvykla na to keď je iba s tatinom. Neberie to dramaticky 🙂 ono tie deti keď je mama pri nich sa chovajú inak ako keď neni. Maly je stále na mne/pri mne jednoducho moj cecek. Ale ako ho nechám napríklad u svokry alebo s mužom a zavriem dvere ani si na mna nespomenie 😂😂😂😂

inak možno práve tvoj pobyt v nemocnici bude pre neho impulzom na zmenu

Ďakujem ženy, nad listom uz dlho uvažujem, to je jediná cesta len nemam akosi tu náladu este neviem čo presne napísať a ako to sformulovať ale asi to vyskúšam. Poradňa nehrozí to by nesiel,on nevidí problém,nechce vidieť..tvari sa ze mu je to jedno a ze ked sa mi nepáči mam dvere otvorené. Je to ťažké. Bojim sa ze malu šupne k babke s ktorou je minimálne a sama snou ani nebola a
on bude mat klud... Uvidíme, este mám čas ale stresujem sa , možno fakt preháňam 😔 verim.ze mala to da ,ked jej poviem ze v lete budem.musiet na pár dni odísť pre bábätko a ze bude s tatinkom povie mi ,,nieee tata niee..mama a obijme ma silno., koľkokrát ked spomeniem ze idmde počkať tatina lebo príde z roboty tak ,,nie tata nie,, pomaly je jej do plaču ak ma snim ostať ze musím preč. Preto mi je z toho tak ťažko

Teraz ma take obdobie ze ,,moja maminka a obijma ma a drží sa ako kliešť...tatovi toto Nikdy nepovie.

Moja toto tiež robí a pritom sa jej muž venuje, hra sa s nou. Môže to byt sj vekom.

Ale to je zvyčajne takto... Neber to tak, že tatovi to nepovie, lebo ho nechce. Deti takto zvyčajne vnímajú svoje mamy. Trávime s nimi takmer všetok čas, inak to ani nemôže byt. Podľa mňa sa zbytočne trapis niečim, čo nie je. Ze mala nevyhladava ocovu spoločnosť nemusí byť ich problém. Skôr mi to príde, že to len príliš riešiš. Ale keď som bola doma s deťmi, aj ja som riešila takéto veci. Teraz mi to už príde nepodstatné...

Takže je to úplne normálka? Fu ja som sa bála zbytočne teda, určuje sa nad tým potom budem smiať časom, mne by to nevadilo ani nevadí, akurát sa teda bojim tych pár dní čo tu nebudem ,ale
ukľudnujem sa tým ze zvládlii to iné deti ,.zvládneme aj my. Som teraz cela taka smutná a nervózna skrz situáciu u nas doma ze sa trápim uz asi nad všetkým

V prvom rade je to vaša dcéra a aj čakáš vaše dieťa, preto si v kľude s muzom sadni a bez emócií mu povedz ze treba zacat riešiť ako zvládnuť malú keď budeš v nemocnici. Treba ho čím viac zapájať do hier s malou a skúšať ju s ním chvíľu nechať, zvykne si. Je to aj v jeho záujme aby mu neprerevala celý čas kým budeš preč.

Normálna vec. Neboj nič, obe to zvládnete. A najlepšie na tom je, že keď sme my doma riešili nejaké "problémy" (nejdem zlahcovat, lebo vtedy sa mi všetko javilo ako najväčší problém), sadla som si s mužom, spustila dvojhodinovy monológ o samotnom probléme aj o možných riešeniach, a on na konci povedal, že "ok". Som myslela, že ma porazí. Ale nakoniec to všetko aj tak bol ok . Teraz už viem. Poučená z vlastných chýb 😊

@nika23t presne toto je u nas... iba suché ok a koniec debaty. Mna to zabija.. ja rada kecam o probléme a chcem riešiť. Je super ze uz sa nad tým Teraz pousmejes,aj ja chcem byt v tej fáze. Ano budmd sa snažiť ich zapájať aaj mi naodlo vypadnúť kdesi ,nech je snou sam ale nemam kam zatiaľ, keby aspoň ostatné obchody a služby otvoria 🙃

Mas nastrbeny vztah, dieta je absilutny pricucnik, muz citi, ze je niekde na poslednej priecke tvojich zaujmov, do vecera je v praci, spi sam v obyvacke. A tebe prislo ako dobry napad spravit si druhe dieta. Pocas korony. Blahoželám. O dva mesiace tu budes plakat ako mas dve nezvladnutelne deti, muz sa s tebou rozviedol, ty nemas pracu, lebo pocas korony sa zrusila tvoja pracovná pozícia a mas zivit dve deti z rodicaku a nejakej sos podpory. A ty sa bojis, ze dcera bet teba nevydrzi 3 dni. Hm... Akokoľvek sa na to snazim pozriet, nechapem zeny. Nechápem taketo zmyslanie. Ale koniec koncov, kto chce kam, pomozme mu tam

@elementissa už som to spomenula , problémy prisli teraz cez druhé tehotenstvo,cca pol roka. Vsetko bolo ok, ako prišlo tehotenstvo pokazil sa nam nejak vzťah.. posledné dva týždne je stále v robote, predtým nie .asi by som si dieťa nerobila do nefunkčneho vzťahu ale skôr teraz premýšľala nad rozchodom. Ja zase milujem take sibyli ako ste vy pani..ze z pár viet už viete cely životopis

Ahoj,ja si tiež myslím že to tvoja dcéra zvládne. Už je dosť rozumná, keď ju budeš pripravovať a rozprávať sa o tom, ako pôjdeš na pár dní do nemocnice po súrodenca. Možno by bolo vhodné aj manžela sa opýtať, ako si predstavuje, že zvládne túto situáciu. Nech ti povie, čo bude robiť, či to zvládne sám alebo mu niekto príde pomôcť. A ono sa to pôrodom nekončí. Prídeš domov s bábätkom a budeš sa mu venovať. Kto sa bude venovať dcére? Priprav manžela aj na toto. Aby on nechodil večer domov a ty sama a 2 deti. Držím palce.