Skoro 5-ročné dieťa je naviazané na matku
Poprosím radu ako pomôcť dieťaťu aby si zvykol aj na ostatných členov rodiny?
Dieťa má skoro 5 rokov a je naviazané na mňa na matku. Keď ho nechám samého s otcom reve jak túr že on chce maminku. Čaká kedy sa vrátim domov. Otec ho nevie zabaviť aby prestal revat za mnou. Snaží sa hrať sa s ním alebo odpútať mu pozornosť no nič nezaberá.
Niekedy musím odísť vybaviť si veci kde musím ísť sama bez malého. A on je schopný revat doma pokiaľ sa nevrátim domov. Bolo už aj také že som išla na pohotovost keď sa mi stal úraz večer a malý čakal na mňa kedy sa vrátim aby som ho uspala. Otec ho nevedel uspať.
Áno starý rodičia ho nemôžu postrážiť lebo bezo mňa nevydrží s nimi osamote.
Má súrodencov? Ak áno, je najmladší?
moj bol tiez dost naviazany na mna, prvy rok zvladal chodit do skolky len na pol dna, od 4 rokov to postupne povolilo...tak asi len dufat, ze sa to postupne zlepsi
Odporúčam postupne. Vzdial sa na 10-15 minút do obchodu....len tak prejsť. Vždy ho informuj. Idem...prídem za 10 minút. Postupne predlzuj. 5 ročný je ale už celkom dosť veľký. Ja by som skúsila aj konzultačnú so psychológom
Začať sa proste odpútavať. Oznámiť mu, že ideš ku kadernícke a prídeš za 2 hodiny a keď bude doma super tak mu das napr cukrík, aké aj to dodržať, ak bude plakať, tak cukrík nie
Pochváliť ho ak to super zvládne
Dať viac priestoru ocinovi, napr ísť spolu niekam bez teba. A vysvetlit že z teraz nemôžeš ale napr za 20 min prídeš
Tak musíš vydržať aj Ty, aj on.
Čo ti povie, keď sa opýtaš prečo plače?
@pribinak Že plače za maminkou lebo mu chybám.
Aj moja najmladšia (4 roky) toto robí. Má dvoch starších súrodencov. Raz za mnou vybehla na ulicu a utekala za autom, keď som šla riešiť pracovnú vec. No dráma jak delo. Ja to neriešim, lebo keď potrebujem robiť veci, tak potrebujem. Ja na nej vidím, že je to trochu také skúšanie, že koľko si ona môže dovoliť, koľko ja znesiem a kedy sa zlomím. No keď má čaká klient, tak mu nezavolám, že neprídem, lebo dieťa mi plače … proste idem. Môj muž si vždy poradil, neriešim, čo s ňou robí, vždy keď prídem domov, tak je malá OK. Niekedy smoklí za mnou, niekedy menej, niekedy viac vyvádza … neriešim. Ona má vkuse rečí, ako jej budem chýbať a ako nechce, aby som šla … popočúvam a idem si svoje. Beriem to ako fázu, o rok to bude úplne idé dieťa, toto skončí.
Treba ho nechávať častejšie, nie je zvyknutý. A vyslovene vybrať aktivitu, ktorú má veľmi rád a nech ju s ním odteraz robí len ocko alebo starí rodičia. Nech si to spojí do pocitu, že mu je s nimi super.
Plus ty musíš byť stotožnená s tým, že ho s nimi nechávaš, dať mu jednoznačne najavo, že takto to je úplne v poriadku. Žiadne ľútostivé pohľady alebo reči. Odísť s úsmevom a pri návrate ho poriadne vyobjímať 🙂
skolku zvlada ako?