Separačná úzkosť u 4-ročného dieťaťa

Okrem spanku som spominala zmenu a otocku v spravani, chodila sama na zachod, teraz radsej nejde ako by mala ist sama, pyta sa, kde ma hracku, poviem v detskej chod po nu a ideme sa hrat, ak nejdem s nou tak uz nejde, nemala problem so mnou ist na postu, do obchodu, kdekolvek teraz nechce ani omylom a chce byt iba doma.
Do izby na spanok isla pred pol rokom, kedykolvek potrebuje alebo chce ma moznost s nami spat, nikto ju nevyhana, ale do postielky sa nezmesti a jej postel sa nezmesti do nasej spalne. Nemala problem spavat sama v detskej, uspavali sme ju, citali jej a vsetko bolo v poriadku. Zmena, nastala v spravani asi pred mesiacom a vobec nenarazam iba na spanok.

Možno si začala uvedomovať niečo, čo doteraz nie, ma z niečoho strach, obavy, napr. že niektori ľudia ubližujú druhým, že sa niekto stratí a nedokáže nájsť sam cestu spat, že dochádza k nehodám a je možné sa ťažko zraniť,.. ozaj neviem. Je možné, že niečo počula, niekto jej niečo rozprával alebo ju strašil. Nepýtala si sa jej?

Jj pytala, ale ona nic nepovie, skor s odstupom sa akoby niekedy preriekne, teraz iba vzdy povie, co uz, nieco sa stalo, je to takto zatial a uvidim kedy sa nieco zmeni.

Ešte ma k tomu napadlo, že strach je široký pojem a potom je ťažšie ho prekonať. Skúste si ho trochu viac uvedomiť , konkretizovať jej obavy.
Napr. nechce spávať vo svojej izbe.. boji sa, že je tam tma, cudne zvuky, divne tiene, niekto cudzí by tam mohol prist, nieco by sa stalo, vyľakalo ju či ublížilo jej.
S vami doma sa cíti v bezpečí? S kým ešte a kde ešte.. na záhrade, ihrisku ci inom mieste?

Môj má síce tri, ale má momentálne presne to isté. Nechce NIC 😃 preckame toto obdobie a ideme ďalej 🙂

@jesenzima asi mi hold chvilku trvalo pochopit, ze asi sme v dalsom obdobi/etape, asi az prilis dlho bolo vsetko v klude 😁

@tiika nevie mi povedat, aj sa jej pytam, ale tazko z nej nieco dostat. Najotvorenjsia byva vecer, aj ked bola vo svojej izbe, uspavali sme ju vzdy, a prave pri zaspavani mi zvykla najviac povedat. Teraz jedine, co z nej “dostanem” je ze chce byt pri maminke alebo tatinkovi, ale nic nespecifikuje. Nieco sa udialo, neviem co, uvidime ako sa vsetko bude vyvjat dalej.

Zdravim, ako ste na tom po par mesiacoch? Moja dcera takto otocila v juni, po dvoch tyzdnoch co bola doma s kiahnami uz pekne zabehnuta v skolke. Chodila von aj s muzom sama, v skolke ok. Teraz absolutna separacna uzkost, fixovana na mna, strach zo vsetkeho. Som zufala uz miestami, neviem, ci je to len normalne obdobie alebo uz je to nejak "nebezpecne". Boji sa aj cudzich ludi, nezostane ani s manzelom, babkou iba jednou, u druhej hrozny plac. Ja chodim na par hodin do prace a teraz cez leto nie je skolka, takze to lepime ako sa da - a nie je to pre nu vobec dobre. Rovnako z dna na den zacala odmietat moju mamu. Normalne ju nechce. 🙈