Prvé dni v škôlke

len čas, môj plakal 2,5 roka, prestal posledný polrok, lebo už ide do školy a to plakal 4 hodiny, celé doobeda, ale on tam aj spával. som rada že učiteľky to vydržali ale ani raz mi nevolali aby som prišla preňho.
včera o tom vraveli, už šatni keď sa drobec prezlečie tak ho odovzdať učiteľke, neísť s ním až do triedy, myslím si, že viac si smutná ako on.
držím palce.

@lalinko2010 to je pravda
@limenka cim ho budes v satni viac upokojovat tym viac bude plakat,rychlo prezliect a ist prec

@limenka Ahoj, neviem, koľko má synček rokov, ale treba viac informácií, než len toto...
Našu malú sme dali do jasličiek (súkromných) v roku a pol. Veľmi veľa záleží od učiteľky. Vlastne všetko. My sme ju dali len na poldňa s tým, že to dáme na celý deň, až keď si to začne sama pýtať. A sama sa začala pýtať už o nejaký 1,5 mesiaca neskôr. Proces bol taký, že ráno zvykla plakať. ALE vždy, keď som po ňu prišla, tak bola vysmiata jak lečo. Ono to ranné odlúčenie od mamy je síce "smutné" pre dieťa, ale akonáhle vidíš, že celý deň je dieťa spokojné, tak nie je čo riešiť. Ak sa celý deň cíti v škôlke dobre a ty máš dôveru v učiteľku, tak ranný plač by nemal byť taký smerodatný. V našej škôlke som zažila už veľa detí, ktoré ráno plakávali. Ale už onedlho sa vyslovene tešili do škôlky a teraz vidím vždy ráno vysmiateho Tobíka aj Dominiku, ako priam utekajú do škôlky.
ALE, ak ty po dieťa prídeš a stále sedí utiahnutý v kúte a je smutný, tak by som to riešila. Prečo je taký? Nie je to učiteľkou? - vysvetlím: Pred týmito jasličkami sme skúšali iné jasle (súkromné). Ja si myslím, že super, súkromné, bude dobrý prístup. Prdku makovú... Učiteľka mala prístup štýlu "nechytať, nemojkať, aby sa dieťa nenaučilo na ruky". Takže naša malá mala v roku a pol traumu jak fras. Vydeptaná, vystresovaná. Už nikdy viac. Veľmi rýchlo sme škôlku zmenili, a učiteľka nám ešte pri odchode vravela "Nie každé dieťa to zvládne. Nič si nevyčítajte" Ešteže som viacmenej pochopila, kde je chyba a nedala sa obalamutiť. V novej škôlke majú učiteľky, čo si deti vezmú na ruky, objímu, keď plačú, pomojkajú, ako doma. Neskutočný rozdiel. A malá sa tam strašne teší. Škôlka ako z rozprávky.
No a posledné, čo som chcela - nesmieš mať ani ty negatívny prístup. Ber škôlku ako miesto nových poznatkov pre synčeka. Deti sú zvedavé a spoločenské a škôlka mu prospeje. Len do toho treba ísť s nádejou a nie so strachom 🙂
Držím palce!!!

@limenka som učiteľkou v škôlke a som aj maminou. Tvoje pocity sú pocitmi väčšiny maminiek, je len málo (našťastie) takých, ktorým je to jedno, čo ich dieťatko cíti, ako to zvláda. Z mojich dlhoročných skúseností ti môžem napísať, že najľahšie zvládajú odlúčenie od matky deti, ktorých matky sú presvedčené o tom, že to, že dali dieťa do materskej školy, je preň to najlepšie, že zrejme nejaké slzičky, možno aj srdcervúci plač bude, ale nedávajú svoje obavy nijako pred dieťaťom najavo. Dieťa má totiž nesmierne citlivé senzory, veľmi dobre vycíti mamičkine obavy, strach a ono sa potom neznámeho bojí oveľa viac. Veď ak aj mama má strach, tak to nebude asi ľahké...
Máš už do začiatku školského roka len zopár dní, ale pomohla by si svojmu drobčekovi tým, že jeho denný režim bude veľmi podobný škôlkárskemu. Ak je dieťatko zvyknuté spinkať do deviatej a zrazu ho mamina budí o dve hodiny skôr a nesie do cudzieho prostredia medzi cudzie deti, nebude to preň nič príjemné. Čo sa týka plienky na spánok popoludní, v súkromnej materskej škole by s tým nemali mať problém, toho sa neboj. Neviem, ako ste dohodnuté s riaditeľkou, akú dlhú dobu tam v prvé dni bude, ale je fajn, ak je dieťa v kolektíve spočiatku hodinku, dve, po týždni do obeda, aj keď sú aj výnimky, niektoré deti to lepšie zvládajú, ak sú hneď na celý deň. Ale ja sa prikláňam k postupnému predlžovaniu pobytu. Nelúč sa s dieťaťom dlho, aj keď to znie akokoľvek drasticky, čím dlhšie sa lúčite, tým dlhší je jeho smútok. Absolútna väčšina detí prestane plakať do dvoch, troch, najviac piatich minút po odchode matky. Ja nechávam otvorený oblok a mamičkám hovorím, aby počúvali pod oknom. Tiež sa im ide pokojnejšie do práce, keď počujú z triedy len džavot, nie plač svojho drobca. Prezuť, prípadne prezliecť, pomojkať, pusa a šup do triedy. Aj keď dieťa často spustí ešte počas dňa (väčšinou je to pri nejakej zmene - ide sa desiatovať, von a pod.), aby dieťa plakalo celý deň sa mi stalo naozaj len zopár krát. Vtedy dieťa nebolo na materskú školu zrelé a najmä mu to veľmi sťažovala matka, lebo vôbec nerešpektovala naše odporúčania, sedávala v aute pred materskou školou a pod. Problém s adaptáciou mala mamina, nie dieťa. Nerob si to ťažším, ako to v skutočnosti je, o pár mesiacov budeš na svoje drobča pyšná, ako to super zvláda. Daj mu do MŠ niečo z domu, deti mávajú najčastejšie plyšáka, alebo nejakého mojkáčika na spanie, plienku, myslím látkovú, super je aj handrová bábika, ktorá má vlasy rovnakej farby, ako mamina. Držím palce.
Len tak na okraj, my sme preplakali celú cestu, ešte keď sme ho nechali na internáte a to mal pätnásť.....

Skus ho nejako motivovat. Moja dcera ked ma ist po dlhsej chorobe alebo prazdninach do skolky, tiez sa jej nechce, aj si rano poplace. Dost pomaha,ked jej hovorim, ako sa na nu tesia ucitelky, aj deti (vzdy menovite niektore spomeniem, ze sa na nu pytali a ze uz sa tesia, ako sa spolu pohraju). Alebo jej vymenujem hracky, s ktorymi sa v skolke moze hrat. Pripadne jej slubim nejaku odmenu, ak rano nebude plakat (ze pojdeme potom spolu na ihrisko alebo na zmrzku). Aby mala nejake svetlo na konci tunela ;) Tiez je velmi dolezite sa zaujimat, co cez den robili, pochvalit ho,ak posluchal alebo mu pochvalit vykres a pod. A tiez mu stale dookola vysvetlovat, ze ides prec len na chvilu a ked sa pohra a zje obed, vratis sa ponho.

@limenka sú deti, čo si nástup do školky proste odplačú dosť intenzívne ... dcéra robila taký cirkus, už po ceste do školky mi plakávala, ale prešlo to, časom ... len sa obrniť a pevné nervy. Naša plakávala skoro pol roka, aj sme ju museli brať domov na obed, lebo pred spánkom tak plakala, že ostatné deti sa nevyspali. Potom ju dávali spať učitelky k sebe do kabinetu a až v ďalšom roku sa to postupne upravilo ... no celkovo chodila do školy 2 roky nerada, bývala dosť často aj chorá (možno aj kvoli tej nespokojnosti), nenašla si tam ani kamaráty ... a až do predškolskej začala chodiť s radosťou, lebo tam sa už niečo aj robilo, učili sa.
My sme nemali možnosť ju nechať doma, obaja sme pracovali, starí rodičia tiež. A ni súkromná školka tu nie je.

@hettinka trošku ťa poopravím - "niečo" sa robí v každej triede, aj s maličkými 2-3 ročnými deťmi, tvoje dieťa je typ, ktorý kolektív do určitého veku nemusí, zaobíde sa bez neho, nie je tam šťastné, keby mohlo, bolo by s maminou doma. Bola som presne taká istá, ako tvoja dcérka, len som mala to šťastie, že ma zo škôlky mohli zobrať a strážila ma babka. Deti som k životu nepotrebovala, nezaujímali ma takmer do šiestich rokov, aj na ihrisku som od nich bočila, aj na návštevách, kde mali deti, som si vystačila sama, ostatné sa hrali spolu.

@timea7 ja viem, že "niečo" sa robí ... ale pre ňu to bolo asi dosť nezaujímavé, až keď začali pracovať v prac. zošitoch a učiť sa tie základy do školy, začalo ju to baviť ... dovtedy to bolo o hraní sa s barbienami, chodení "von" na preliezky a do piesku, a na to naša slečna veľmi nebola. Okrem toho, strava jej nechutila a spaniu v školke nikdy neprišla na chuť, hoci doma spala až kym nešla do školy.

@hettinka celá ja 😎 😎 😎 😎 , presne - strava mi nechutila, preliezky a piesok ma nudili a spánok bol utrpením. 😎 😎 😎 😎

@timea7 ona už akurát vychodila ZŠ a veru doteraz nepotrebuje veľa kamarátok, má tak 1-2 a radšej si robí veci sama doma, píše príbehy, kreslí, hrá na gitaru, počúva hudbu, učí sa anglinu, alebo cvičí a najnovšie začala chodiť behať ... sama ... no "šprt", čo ti budem hovoriť 😀 😀 😀

@hettinka každý sme iný, hlavne, že je zdravá a šťastná. Ja si tiež doteraz sama vystačím, aj keď nie stále.

My sme mali nie veľmi dobrú skúsenosť keď išiel synček ako 2,5 ročný do škôlky. Po troch dňoch nám volali domov aby sme si po neho prišli lebo veľmi plače. Keď sme prišli pre neho v aute nám stále opakoval teta bam teta bam.Byla ho???? Fuu syn si to pamätá do dnešného dňa a keď má ísť teraz od septembra do novej škôlky opakuje to stále teta bam a ma strach v očiach.Už sme sa konečne dopracovali k tomu, že v novej škôlke bude super pani učiteľka, ktorá mu už nič podobné nespraví.

@limenka môj syn už má 21, no stále ( už s úsmevom ) spomíname ako začínal v škôlke. Nastúpil ako 3-ročný, no cca 2 mesiace pred nástupom sme chodili na akési " zvykanie si " , ráno som ho priniesla, bol tam len doobeda, a celý ten čas sedel s vreckovkou na stoličke a plakal, pri tom pozerajúc, kedy už budú ručičky na 12 ( to už poznal ) a prídem po neho. Nechcel tam jesť, ani sa hrať, nič. Učiteľky ho tak nechali, čo ma zarážalo . ich odpoveď bola - nevieme ho nanútiť...tak ho tak nechali a ešte mu začali vravieť " hodinár " . Bolo mi doporučené, aby som ho ešte teda do škôlky nedávala, no nemala som inú možnosť, kam ho dať ( babky obe ešte pracovali, ja som nastupovala po MD do práce ), proste do škôlky šiel, plakal tam ešte ďalší mesiac, ja vonku, aby ma nevidel, no potom sa v ňom čosi zlomilo a prestal s tým, zapojil sa aj do hier, začal tam jesť, no zostal veľmi divoký a dosť v tej dobe "nezvládateľný", akoby mi vracal to, že som ho tam nechala. Ak by sa dal vrátiť čas, nenechávala by som ho tam, a bola by som s ním doma do 5 rokov a dala ho len na predškolskú výchovu. To je moja skúsenosť, každé dieťa je iné, držte sa. 🙂

A je na slovenksu vobec nejake navykanie? Lebo tu v rakusku ano. Moja isla do jasli ako dvojrocna a krasne si zvykla. Prve 2tyzdne som tam byvala ale s nou - kazdym dnom menej a menej. Zacali sme tak ze 1. den sme tam boli spolu hodinu. 2. den 2 hodiny - spolu! A takto to pokracovalo este nejake tie dva dni. Ked som videla ze ma ani pohladom nehlada, ucitelky same navrhli, aby som si isla sadnut do satne kde ma nevidela. Po polhodine odtial ma poslali domov, ze dcerka sa krasne hra a vobec ma nehlada. Ale ze mam zostat na telefone. No a takto pomalicky ani nie za 2 tyzdne si dcerka krasne zvykla a nikdy ani raz neplakala. Hned tam zacala aj jedavat a spavat. Ale teda musim priznat ze dcerka bola od malicka zvyknuta na vela ludi a deti, kedze doma sme byvali malo. Vela sme chodili po vyletoch, kamaratky tiez s malymi detmi a pod. Ona je hrozne spolocenska a miluje deti. Ludi ci deti sa nikdy nebala, kedze bola fakt od miminka na vela ludi zvyknuta. A este podotykam ze skolka bola zrazu v nemcine, co bol pre moju dcerku uplne novy (treti) jazyk, ktorym zrazu na nu vsetky ucitelky hovorili.

Osobne si myslim ze najvacsim problemom pri zacinani v skolke su deti, kt. 3 roky sedeli s matkou len doma a tym su na nu hrozne naviazane. To ze ich matka zobrala na prechadzku raz za den ci na ihrisko na hodinku je fakt nic. A ked ich tam uz aj zobrala, tak im furt bola za zadkom ako to mozem velakrat pozorovat na svk ihriskach. Ja som moju vzdy nechala, sadla si na lavicku -samozrejme mala ju v oku, ale nechala ju nech sa sama hra.

Druhym problemom su vystresovane mamicky..ja som bola v pohode ked som moju malu davala do jasli, do roboty som sa hrozne tesila, jasle boli krasne, kopec hraciek, bola som stastna a dcerka to zo mna citila...Naopak od takychto vystresovanych mamiciek tieto pochybnosti a negativne pocity prechadzaju na dieta. Takze mile mamky budte v pohode, budu aj vase deti... 😉

Tolko z mojej skusenosti.