Problémy v škôlke
Dobry den,
Neviem, co mam robit, dcera 3r zacala v septembri chodit do skolky. Prvy tyzden mala adaptacny, byvala tam do obeda, najedla sa a sla som po no. Prvy tyzden nebol ziaden plac, ani rano, ani cez den, prvy tyzden o nej hovorili ako o dobrej, bezproblemovej.
Duhy tyzden nabehla na cely den, nebol nejaky velky problem, rano neplakala, trosku v skolke ked sme sa lucili, ale nebol to srdcervuci plac ani ziadne hadzanie sa o zem, drzanie sa dveri, nic podobne. Ked som ju vyberala zo skolky poobede tak mi ucitelky povedali, ze neplace pocas dna, spozornie na obed, ked idu domov ine deti, ale vraj ziadne place, ani problemy so zaspatim, vraj zaspava ako prva.
Treti tyzden sa to zhorsilo, plac uz rano ako vstane, ze nechce ist do skolky, v skolke samotnej robi neuveritelny cirkus, dupe nohami, ze chce ist domov, drzi sa ma ako kliesta, ani za nic nechce zist a ist do triedy. V tomto scenare presli dva tyzdne, potom sla na tyzden k babke, lebo nezvladam tie rana. Od uciteliek som sa dozvedela, ze odkedy spava v skolke, je smutnejsia, nechce sa jej hrat, posledne razy junuz vraj nevedeli utisit, nevedeli odpriamit jej pozornost na nic, vraj buchala ucitelku aj nejake ine dievca. Toto som sa dozvedela az naposledy, inak mi nic nepovedali, ked som po nu chodila. Viem, ze ucitelky ju nechavaju vyplakat, ziadne ze ju vezmu na ruky, je ju samotnu skusia rozptylit.
Mam sa pokusit zmenit skolku? Mam ju nechat v sucasnej? Mam ist psychologovi a nechat ju doma ak odporuci a dat vypoved?
Netusim co mam robit.
Potrebuje si zvyknúť na to, že tam bude celý deň. Je to pre ňu ďalšia zmena, keď najprv bola len doobeda.
Nedávala by som do inej škôlky, ani zo škôlky nevyhlásila, len jej trpezlivo pokojne vysvetľovala, že to tak má byť - do škôlky sa chodí na celý deň, rovnako ako ty chodíš na celý deň do práce.
Jej plač je prirodzený následok adaptačného procesu.
@elizabet173 babka po ni nemoze chodit, stale pracuje a nebyvaju najblizsie.
Co sa tyka adaptacneho procesu konzultovala som s ucitelkami, ktore sa vyjadrili, ze mozeme vyskusat uz druhy tyzden na cely den. Ked zacali problemy dostala som vytknute, ze to mohlo sposobit to, ze neostavala na cely den uz od zaciatku.
Raz som sa nahodou vratila do skolky a videla ako ju stavala bokom, ze ked place, nech place tam. Dalsi krat som si uz akoze zabudla nieco a cez otvorene dvere som videla ze ucitelka sa hra s detmi a mala sedi na gauci a neustale place, bolo to mozno 5 minut po tom, ako som ju tam nechala. Rano ked ju tam urevanu davam, ze sa ma drzi ako kliesta tak ledva pride ucitelka a vezme ju len za ruky a tusim, ze ju da na gauc, nech si tam poreve.
Nechcem bezhlavo menit skolku, lebo teoria znesie vela ale kym si zas nieco nezabudnem nahodou tak nemusim zistit ako realne pristupuju k dietatu.
@patka06 ucitelky ale sa tvaria, ze je uplne takmer vadna, ze taketo este nezazili. Nevieme najst spolocnu rec, ale uz nevladzem, lebo citim negativitu zo stran uciteliek.
Neviem či niečo vyrieši zmena škôlky, učiteľky si nevyberies ani tam. Ako vieš, že ju nechávajú vyplakať? Ak je to naozaj pravda, je to pre ňu o to stresujúcejsie, prístup učiteliek spraví veľa. Z vlastnej skúsenosti ti hovorím, že je ešte veľmi skoro, daj jej čas. Ale neustupuj tak, že pôjde k babke alebo na obed domov, teda keď to nemôže tak byť dlhodobo. Lebo len na krátky čas je to zbytočné, zvykne si na to a bude si to potom plačom vydobijat. Chápem, že je to ťažké aj pre teba ale veľmi veľa detí si tým prechádza a väčšina to časom prekoná.
nie je vadná, robí to väčšina detí, najmä tie, ktoré nechodia od začiatku na celý deň, ale musia prežiť adaptačný proces.
Prístup učiteliek celkom nechápem, mali by predsa deti zvládnuť, zrejme sú to dámy, ktoré pracujú v škôlke iba z povinnosti.
Urcite by sa ju mala ucitelka snazit nejako uputat, resp. utisit ale pokial sa jej to nedari tak treba brat do uvahy ze ona je tam sama a musi sa venovat a strazit aj zvysne deti, Ty si pisala ze tiez tie rana s nou nezvladas a ani ucitelky nemaju carovny prutik hlavne ak s dietatom nepohne nikto a nic. Ucitelky sa zvyknu striedat cize robi to napr. aj ina ucitelka. Normalne skus konfrontovat ale nie v zlom ze ci sa ju snazia aj nejako utisit alebo si ju len nevsimaju a co by navrhovali oni ako riesenie.
Vydrzat. Moja chodila so mnou rok do sukromnej skolky, kde som ucila. Najprv som sa nemohla od nej pohnut, neskor si zvykla a aj sa odputala. Ako 4rocnu ju zobrali do statnej, isla tam s nadsenim, tesila sa tam, ostatne deti plakali ona nie. Chvalili ju aka je dobra. Po mesiaci prisiel zlom. Trvalo to asi 3tyzdne. Rano revy neskutocne, cez den plakala tiez, hlavne ked niektore deti odchadzali na obed. Rano ju museli dve ucitelky drzat, ked som odchadzala ako vrieskala a chcela utekat za mnou. Trhalo mi to srdce, ale vedela som, ze je to len obdobie... A aj to preslo nejakym zazrakom. Od vtedy chodi do skolky uz len s usmevom.
Pristupu uciteliek nerozumiem, ak to je takto, je to velmi velmi zle, hanbit sa mozu. Tym detom treba rano pomoct, vziat do hry, zaujat, oni do par minut na plac zabudnu. Nas neplakal prvy rok, teraz druhy rok uz rano sem tam je smutny a nechce, ale mame tam jeden dovod, na ktorom pracujeme abude zase dobre. Porozpravaj sa s nimi, vyuzi konzultacne hodiny, ucitelky ich maju denne, dohodni sa a popros ich, kedze dcerka to nezvlada, ako by jej oni mohli pomoct z ich strany.
No myslim, ze velmi velky podiel mas aj ty. Ak si schopna dat zufale dieta na tyzden prec, lebo TY to nezvladas, tak potom neviem.. Chybas jej, nedokaze tam byt niekolko hodin, a ty ju strelis k babke na 7 dni.. Zbavit sa problemu. Prepac. Ale neverila by som, ze je vsetko v poriadku aj s tvojim pristupom k nej.
Miesto odhadzovania sa o nu zaujimaj. Rozpravaj sa s nou o pocitoch. Ako sa v skolke citi, preco je smutna a co viete spravit pre to, aby sa tam citila lepsie. Budes prekvapena, co bude stacit, aka malickost. Ak jej chybas, vyrobte si naramok zo snurok, jeden ona, jeden ty, a tak budete akoze stale spolu, staci, ze sa pozrie na naramok. Uznaj jej pocity, povedz jej, ze rozumies jej smutku.. Bud tu pre nu a nezbavuj sa jej v "prvom" momente, v ktorom ta potrebuje.. Pravidla su nastavene jasne, do skolky kvoli niecomu chodit "musi". Nech tomu rozumie. A ostatne je TVOJA praca s jej emociami.
Niektorým detom tento adaptacny proces pol dňa viac uškodí ako pomôže. Je to pre ňu zase obrovská zmena,ešte by som jej dopriala čas.
No moja chodi do skolky sice uz pol roka, no stale si niekedy rano poplace. Najma, ak ide po dlhsom case, po chorobe alebo prazdninach. Moja je introvertne dieta, dost sa hanbi. Ale napriklad ucitelky ju zoberu na ruky, potulia. Aj rano ked ju privediem, tak si ju zoberu na kolena a chvilku ju tulia, vraj zistili, ze jej takto staci chvila a potom sa uz osmeli a normalne funguje. Podla mna by trochu citlivejsi pristup uciteliek nezaskodil.
@marzuz89 z mojho pohladu trochu silne slova. Ved nikde nepise, ze ju odhadzuje. Ja som z toho pochopila, ze ju rano namiesto do skolky vodila k babke a poobede chodila zasa po nu, pretoze je mala na nu zvyknuta a u nej neplace. A ona chodi asi uz do prace.
Hladala by som menšiu škôlku, ideálne komunitnú, lesnu, kde tie učiteľky majú záujem na tom, aby sa dieťa citilo dobre. Vôbec sa nečudujem dcere, že takto reaguje, keď ju v ťažkých chvíľach nechávajú samu, je to pre malé dieťa nemožné zvládnuť samé odlúčenie a zarabas jej na slušnú traumu.
Ani tebe ani tvojmu dieťaťu nevyhovuje prístup učiteliek v tejto škôlke. Určite by som sa poobzerala aké sú ďalšie možnosti. Možno sa to zlepší, možno nie - nikto nemá vešteckú guľu. S popisovaným prístupom a postojom učiteliek však pochybujem, že sa to začne v dohľadnej dobe zlepšovať. Možno by bolo naozaj lepšie vrátiť sa z kratšej cesty a skúsiť zmenu skôr ako sa negatívny postoj v dieťati zakorení príliš hlboko.
@marzuz89 mas pravdu, ze mam velky podiel viny na mnohych veciach, ale nebolo to tak, ze dala som ju babke aby som sa zbavila problemu. Riesili sme to s muzom, ze ci jej nedame tyzden volno, aby si oddychla, nevedela som, ci je to dobry napad, jej urobit takyto zasek, ked sa to zhorsilo v skolke, a ked som uz nevedela co, tak som suhlasila, ze pojde k babke.
Rozpravam sa s nou od zaciatku ako je v skolke, ci sa jej tam paci, co robili, s kym sa hrala, aj pred zacatim skolky som jej vysvetlovala, ze tam pojde, aby sa hrala s detmi, aby si nasla kamaratov, vysvetlujem jej, ze vzdy sa po nu vratim.
Rana nezvladam v tom slova zmysle, ze som unavena, nekricim na nu, nevyhrazam sa, nenadavam, odchadzame z domu, ked je upokojena, nie so slzami pod licami. Neviem uz ako jej vysvetlit, ze vzdy po nu pridem, chcela som jej dat nasu fotku, nechcela.
Juj, a nechces to skusit poriesit s ucitelkami? Ci by nrpomohlo, keby otocia pristup? Aj ked verim tomu, ze na nu ani nemaju cely den ked je tam vela deti.
U nas v skolke place stale jefno dievcatko, a ked tam davam maleho zaroven s nou, tak ucitelka ju hned berie na ruky, mile slova, a ma ju na ruckach este dobrych 10-15 minut, kym sa neukludni. Ale teda uz je posledna, ktora place.
Náš zacal plakať minulý týždeň, teraz je chorý, ide až vo štvrtok. Uvidíme, čo bude. Učiteľka ho vezme na ruky,zavre dvere a o 3 sekundy je po placi
Treba riešiť s učiteľkou, normálne do očí by som jej povedala, je lepšie si to vy diskutovať, slušne samozrejme 😉
