Problémy s výchovou trojročného syna
Ahojte mam taky problem so synom ze uz nevladzem dalej jednoducho sa neda vychovavat.on je taky zly,vobec neposlucha.vsetko mu treba aj 20vraviet at toto spravy at si hracky uprace.a ked mu dam po zadku vysmeje sa mi.a ked snim mam ist dakde napr.k lekarovi to je hotova katastrofa co tam vystraja v cakarni.viete mi poradit nieco ako nanho?dakujem za rady.
Vydržať tak ako ostatné maminy, toto je úplne normálne, takých detí je milión, snaží sa, skúša koľko povolíte a vidí, že keď mu to ide skúša ďalej, vydržať, nepoľaviť, po čase ho to prestane baviť a vymyslí niečo iné.
@janula2511 my ti tu uplne neporadime, lebo nevidime do vasej kazdodennej komunikacie. Je mozne, ze robis v pristupe k nemu nejaku chybu. takze ja ti odporucam skocit k detskej psychologicke (sama, bez syna) na konzultaciu, kde si to preberiete a mozno ti navrhne novy postup. A ked si clovek nevie rady, tak su tu aj celkom dobre knihy o komunikacii a vychove, postahujes aj na nete (napriklad Kevin Leman) alebo si kup knihu Ako hovorit s detmi, aby nas pocuvali. Ale tie knihy su len taka podpora, niet nad kvalifikovanu radu (a kludne aj od viacerych psychologov).
Ano, deti su zive, nezbedne a davaju zabrat, ale ked to prerasta unosnu mieru (neviem, ako dlho to u vas trva), tak sa ist popytat nie je ziadna hanba.
a zatial si kup mangnezium a b-komplex, aby si to nejako vydrzala.
@janula2511 ak je takýto stále,myslím tým od malička,niekde bude chyba,možno príliš veľká benevolencia,prípadne príliš utiahnuté opraty,možno nedodržiavanie pravidiel,možno žiadne pravidlá,možno málo pozornosti................... ak je to len teraz,že sa to objavilo len nedávno,tak je to typické obdobie vzdoru.vtedy treba stanoviť presné hranice a držať sa ich,upustiť od telesných trestov,ale dať iný (zákaz rozprávky,zákaz sladkostí),skúsiť bodovací systém....................a vydržať,deti skúšajú,čo im rodičia dovolia,deti chcú mať stanovené hranice,pretože potom sa cítia v bezpečí
hradnapani ti radí dobre,ak si nevieš rady,zájdi k psychologovi,vypočuje ťa,zistí,kde robíš možno chyby a poradí ako postupovať.
a hlavne,deti nevedia byť zlé úmyselne.ak robia niečo zlé,robia to z nejakého dôvodu.či už chchú pozornosť,alebo sú len proste zvedavé.oni nevedia,čo je to byť zlý.
@janula2511 tak k tejto teme mm aj ja čo povedat....mám troch synov...a poviem ti...ten náš prostredný mi dal zabrat... najstarší je taký pokojný, necha si poradit...prostredný je uragán a najmladší- ešte sa uvidí...zatiaľ jeto herec!!!
Ale k veci....Mali sme s ním obrovské problémy... neposluchal, hadzal hračky, na verejnosti bil deti...strkal ich...sacal...vysvetlovanim som strávila 2.5 roka z jeho 3 a pol ročného života... ešte že som mala štastie na maminky...že nerobili sceny...možno aj preto lebo poznali mojho staršieho syna ,,,, a vedeli že niesom ochechula čo si nevie vychovat dieta...
až raz,...na pieskovisku odstrčil chlapčeka a vzial si svoj bicykel spat...a ten spustil taký histerický krik..a jeho mamina tiež- na našom pieskovisku boli prvý krát - nahánala ho po ihriku a vykrikovala že ho zabije 😖 no pravdu povediac..malý dostal taký šok že odvtedy sa nikoho ani len nedotkne.,..a ako nastupil do školky..ohromne sa upokojil a to tam je iba na doobedie...pýtala som sa učitelky - moja velmi dobrá kamarátka a vravela že to bolo podmienené tým že sa doma nudil...nemal kamošov v rovnakom veku... takto má kamarátov a vystrájajú..a ked príde domov je to poklad...pohrá sa ...velmi rád skladá puzzle, miluje hry od Granny - protiklady, farby, ročné obdobia...
takže hlavu hore.,..prejde to..len treba vydržat...alebo sa mu venovat na 120%..🙂
Jaaaaj to sme si aj mu uzili. Nam nakoniec zabrali dvere. Som ho obliekla a dala von za dvere a asi 2krat sme to spravili a potom iba ked poviem o dverach tak je dobre. A vonku som to riesila tak,ze ked robol zle detom sme odisli domov. U lekara bol nastastie vzdy zlaty. Bitky u nas doteraz nezaberaju a este sa mi pri tom smeje a ukaze, ze aj na druhu stranu. U nad tie tresty, ale treba byt dosledny...
Mam trojrocnu dcerku a niekedy je to tazke. Treba len vela trpezlivosti. Krik ani bitka nepomozu. Trojrocne dietatko by uz malo trochu vediet, co ano a co nie. Skus si kupit nejaku dobru knizku o vychove - Ako hovorit, aby nas pocuvali, Pohodovi rodicia, a pod. Nam to velmi pomoze. Nehovorim, ze posluchne vzdy na slovo, ale aspon viem, ako spravne reagovat.
@janula2511 máme niečo podobné,ale k tomu máme aj agresivitu.bolo nám diagnostikované ADHD
ziadne dieta nieje zle. problem bude niekde ine. len nevies kde je ten problem. treba ho hladat a nedavat hned vinu dietatu. presne ako pise hradnapani vobec nic tu nepises o tom aky mas k nemku pristup o jeho vyvoj od narodenia len o tom ze je zly a ze ho nezvladas, kludne napis ip a mozete sa porozpravat osobnejsie ak chces a nerozoberat to takto verejne kde jedna babka povedala a mas tu koooooopu "overenych" rad ako "moje" dieta bolo v tom roku take iste tak to prejde len vydrz a bla bla bla...
treba hladat pricinu a ked sa najde tak ju odstranit
drzim palceky v hladani
uz dajte pokoj s tymi psychologockami, to aby clovek skakal s kazdym hysakom k psychologicke 🙂
nevidime ti do vychovy, nevieme, ako komunikujete, mzno je to bezne zive dieta, mozno len zneuziva to, ze si benevolentnejsia. tazko radit
skus pozriet NEVYCHOVU, mozno ti to nieco pomoze. Znie to sice divne ten nazov, ale mne to nieco dalo. Pani ma na stranke videa, kde to prezentuje
Moj ma dva roky, bitka a krik nepomahaju. Ked nieco spravi, snazim sa predychat, cupnem si k nemu a spytam sa, co robi, preco to robi, ci sa to smie, ci je to pekne a pod. Skusim sa o tom porozpravat. Zvycajne sam povie, ze to sa nesmie, ze je to skarede. A potom sa ho snazim hned zaujat niecim inym. A nikdy mu nehovorim, ze je zly, neposlusny.
nyusika janula2511 Veď nikto učený z neba nespadol a niekedy stačí iba málo a dá sa vo výchove veľa pokaziť a takisto veľa napraviť. Prečo by nemohla ísť k psychológovi po radu, je to odborník ktorý vie poradiť ako na dieťa. Nič tým nepokazí, môže len získať. My sme tiež boli , síce s iným problémom s ktorým som mu ja nevedela pomôcť a stačili mu tri sedenia a je ako vymenený. Veľmi nám to pomohlo.
@janula2511 Ahoj, Chlapec je skutočne vo veku, kedy si začína uvedomovať seba, v období vzdoru. Pokiaľ máš pocit, že je však niečo v neporiadku, niečo nad rámec bežného vývinu, treba sa zamyslieť nad tým, či ste napr. s manželom vo výchove jednotní, či má chlapec jasne stanovený režim dňa, hranice a pravidlá, ktorým rozumie, či takto nereaguje kvôli problémom, ktoré možno máte v manželstve, či neskúša na teba podobné správanie ako jeho otec, či príčinou nie je to, že sa mu málo venuješ, a tým pádom pozornosť si u teba dokáže získať len týmto spôsobom,...
Vôbec ťa nepoznám, preto tieto námety na úvahu neber prosím osobne. To sú otázky, ktoré by som sa ťa pýtala, kebyže prídeš za mnou ako psychológom. Treba byť k sebe úprimná a spolu s manželom a možno i blízkymi známymi sa úprimne porozprávať a počúvať, čo ti povedia, že si myslia. Každý máme nejakú slepú škvrnu, vec, ktorú nevidíme. Niekedy to treba prijať a niečo i zmeniť. To by bolo z tvojej strany.
Inak môže ísť aj o prejav začínajúcej poruchy pozornosti spojenej s hyperaktivitou u tvojho synčeka. Zatiaľ je však aj množstvo iných vysvetlení.
Akokoľvek si odpovieš, toto je niečo, čo by malo byť teraz súčasťou vašej výchovy:
Treba mu stanoviť jasný režim, jasné pravidlá a byť prísna aj na seba, aby si ich dodržovala. Najnáročnejšie je potom ich spočiatku udržať a nepoľaviť, nesmieš sa vzdať. Byť prísna však neznamená byť nepríjemná, kričať. Znamená to trvať na tom, čo si povedala a určila. Zároveň však takýto prísny prístup vyvažuj dostatkom lásky, pochopenia pre synčeka, ktoré nemiešaj s pravidlami. Objatie by tiež nikdy nemalo byť za odmenu, objímaj synčeka aj hocikedy inokedy, nie len keď urobí niečo dobre. S tými hračkami, napr. si k nemu sadni a povedz, aby ti ukázal, ako sa upratujú hračky a buď s ním, kým to urobí. Pozoruj ho, ako to robí, či to vie, pochváľ ho, keď sa mu to dobre podarí.
Je fajn, že si sa rozhodla tomu postaviť čelom a riešiť tento problém. Držím ti palce 🙂
@gubcikova to je aka diagnoza?
@janula2511 hyperaktivita s poruchou pozornosti
K tým hračkam by som ti poradila, keďže také malé dieťa nevie ako sa ,, upratujú hračky ,, tak ja som zvolila taký systém, že som povedala - pozbieraj a odlož knižky do poličky, keď to urobíš poviem ti čo ďalej. Keď ti spravil povedala som - teraz poukladaj všetky malé autíčka do poličky resp.daj ich do krabice.......Každý druh upratali chlapci zvlášť a zachvilu bolo pekne upratané 🙂 vždy som ich pochválila za to . Fakt by si neverila aký to bol u nás rozdiel keď som povedala upratať hračky všeobecne a keď som im to takto podelila. Skus to nejako hravou formou a aj iné veci sa takti dajú len nie kazdy má predstavivosť na to, no.
@andreasiskova3 presne tak! ja som preto dala radu s tou psychologickou, lebo mne stacilo ist k nej na dve hodiny sa porozpravat a hned som sa zbadala s jej pomocou, kde robim chybu! (a to som si myslela, ze moj pristup je uplne ok a netusila som, kde je teda problem) takze tie dve hodiny mi dali do zivota ovela viac, ako sto hodin na koni 😀
@nyusika prečo dať pokoj o psychologičkami? Keď mám problém s autom, idem do servisu, t.j. odborníkovi, keď potrebujem silnejšie okuliare, tiež idem k odborníkovi - očnému lekárovi, nechápem, čo zakladateľka témy urobí zle, keď sa pôjde poradiť s detským psychológom. Ten odhalí možnú príčinu jeho správania, čo my tu z pár riadkov len tipujeme - môže naozaj týmto na seba upozorňovať, v jeho veku si dokonca neustálu pozornosť vynucovať, môže to byť aj volanie o pomoc, môže byť nadpriemerne nadaný a nudí sa, nemá okolo seba také podnety, aké potrebuje a môže to byť len nedôslednosť vo výchove, prípadne iný prístup matky a iný otca. Detský psychológ nemusí každému dieťaťu nutne dať nálepku nejakej poruchy, ale aj môže a ľahšie sa bude k dieťaťu pristupovať, keď bude okolie vedieť ako. V každom prípade naučí matku, ako s dieťaťom narábať pre spokojnosť všetkých. Nie som detský psychológ, ani nikto v mojej rodine, ale som učiteľka v MŠ, s takýmto problémom sa stretávam veľmi často a rodičia sú niekedy už bezradní, po návšteve psychológa a akceptovaní jeho odporúčaní sa dieťa môže zmeniť na nepoznanie.
@janula2511 tiež som za pevný denný režim a pevné, nemenné pravidlá, dieťaťu to vnáša do života systém a skľudní ho to. Nech nepočúva nikdy slová - si zlý, nehodnoť jeho, ale jeho správanie - nepáči sa mi.... a dávaj mu najavo, že ho napriek všetkému miluješ. Mne zásada - pevné mantinely a more lásky pomáha najviac. Toho detského psychológa by som navštívila, najlepšie spolu s manželom, lebo váš prístup k nemu musí byť rovnaký.
aj ja mam doma polosialene dieta 😀 u nas pomohlo: svata trpezlivost (nevybuchnut a nekricat nanho, nech by vrestal jak pavian), fyzicky netrestat (ukazat smutok v tvari aj v gestach a postoji), dohody ohladom povinnosti (chapem ak dnes nechces, ale zajtra to bude takto, cuduj sa svete funguje), nechat ho rozhodovat o nepodstatnych veciach (chces take tricko a teplaky ok, ze je doobliekany ako saso nekomentujem, ked trosku podrastie budeme riesit aj farebne ladenie, teraz je to celkom na nom) trvalo cca 3 tyzdne, kym nam na to nabehol a videla som rozdiel, samozrejme rovnaky pristup od vsetkych (hlavne otec, nech za tebou stoji), ked uvidi, ze nevykyve s nikym postupne pochopi, u nas to vidno na odlisnom pristupe manzelovej mamy, ktora malemu vzdy na vsetko skoci a teraz ju uz vobec nerespektuje, pricom ostatni nemame vacsi problem,
stale je dost divoky, rychly, nedokaze obsediet, pravdepodobne bude hyperaktivny, ale som rada, ze mame nejake medze vramci ktorych sa nam dari fungovat, casto na nas pozeraju, ze co tolko ja s tym deckom riesim, ze rovno jednu po zadku by dali, ale na nasho vychovna po zadku neplati, on citi, ze je to dehonestujuce a ten vzdor by sa len znasobil, tak donekonecna vysvetlujeme, argumentujeme, dohadujeme, ale pomaha
A zabudla som ma 3roky