Problémy s trojročným synom
Ahojte baby , mám problém so synom..je lubeny ale nezvládam ho ,neviem čo s nim robiť, neposlušný je ako čert , nepomáha nič, dostal po riti nič, zakricim nič..podľa dr je v poriadku , len je náročný, on bol náročný celý život, nie je to len že teraz začalo to obdobie..všetko počuje, všetko rozumie ,rozpráva ale je to s ním na slučku, s mužom sa hádame kvôli nemu ,lebo nie možné ho ustrážiť , veľa veci nám ponicil doma, robí si čo chce..
Ale keď začnem kričať tak sa začne krcit , čo sa mi nepáči tiež..už si začínam myslieť že sme ho vôbec nemali mať , že stačilo nám staršie ,ktoré je úplne iná povaha ako toto dieťa..ja už neviem , stále kričí, rozlieva všetko všade, donicil nám nový koberec , doskrabal novú stôl ,hotová som , vytrhat vlasy si idem kvôli nemu 😔
Treba začať vychovávať, nastaviť hranice. Dať po riti a kričať nie sú výchovné metódy. Keď kričíš na dieťa, nemôžeš čakať, že ono kričať nebude.
@galganka ja viem a neustále nád tým rozmýšľam a trápi ma to ..ale už máme dusno kvôli nemu doma ,lebo odkedy vstane tak vymýšľa...chodíme na prechádzky , výlety ale aj tam veľa krát začne pistat, nechce bicykel, nechce odrážadlo , nechce kočík, nechce peši ...chce na rukach , vážne hotová som z neho
Skús jeden deň sledovať, koľkokrát ho porovnávate so súrodencom, koľkokrát zaznie veta, že niečo spravil zle, že neposlúcha... jasné... sa mi tu teraz ľahko píše. Tiež mi občas ujde niečo brutálne demotivačné a nevychovné. Ale keď si dám pozor, tak mám na hocijakom výlet, či hocikde inde tri úžasné deti, ktoré sú spokojné a pomáhajú si a hrajú sa. A keď mi ujde nejaká blbosť, tak sa zmenia na vreštiace nervavé klbko. Potom si spätne uvedomím, že ja na ich mieste by som robila to isté. 🙈 jasné, že teraz nezačne zmena z minúty na minútu... ale ráno nech si vyberie tričko, nech ide na ruky, ale napr. po koniec ulice a potom po svojich... nech si povie, kam sa pôjde na prechádzku... dajte mu jeden starý detský stôl, ktorý sa zničiť pri tvorení môže...
Smer školka. Zmeni sa.
@galganka vieš čo spadla som do toho že mu stále hovorim že je zlý , že zle robí, nech je chvílu ticho ...naozaj on sa ani najesť nevie bez toho aby niečo stále nerobil , a neobsedí nič ..
Tak je taký, aký nonstop počúva, že je. 🤷♀️ prečo by mal sedieť, byť ticho a pod. Teo má 7 a doteraz doma stojí pri stoličke a jedáva tak. Lebo je mu to tak proste pohodlné. A nie, nemá problém najest sa napr. v škole za stolom, alebo v reštaurácii. Ale doma môže jesť na stojáka.
Skus k nemu zmeniť prístup. Keď spraví niečo zlé nekric hneď doňho. Vezmi si ho do náručia a pekne mu vysvetli, ze ho majú všetci radi ale toto sa takto nerobí. Ja viem, je ťažké zachovať chladnú hlavu ale pomôže to. Skus sa jeden deň tak nastaviť, ze doňho nebudeš kričať, výdrž to, ovládni sa. A uvidíš ci to zaberie. On tiež potrebuje cítiť, ze ho ma niekto rád a že je vytúžený a lubeny. A nie ze ste ho nemali radšej mat, ze je zlý, neposlušny.
Mam 2 a pol rocnu a 3 a pol rocneho...Takze ako radia. Kricat minimalne. Dopredu hovorit,aky je plan,davat mu navyber,ak je to mozne,pol hodina pozerania sa na neho,ako sa hra (ako len on chce),vonku, kazdy den,pevny spankovy rezim,sladke len doobeda,chvalit a chvalit! jeho sameho,jeho pred tatom,pred inymi,.. tesit sa z jeho teraz a tesit sa z neho,aky bude potom...aj on ma dobre vlastnosti, nie je to Satan. Este nejake napady k tomu,co mu asi ide a co sa da pochvalit...ked zje viac ako polpvicu ,ked je aktivny vonku a zdatny na odrazadle ci preliezkach,ked krasne kresli,stavia kocky,uprace hoc len jednu vec do suflima,vyberie si sam pribor,poda tanier (Dakujem), vyberie z pracky a pomoze tym, a konkretne pomenovat.. Je skvele,ze si mi takto a takto pomohol,si velmi v tomto a tomto sikovny,zdatny,ide ti to a to,krasne robis to a to,si odvazny,trpezlivy,poriadkumilovny a pod. 🙂
Je to jednoduché: metóda CUKOR a BIČ
Pretože sa vraví: malé dieťa, malé starosti, veľké dieťa, veľké starosti. Toto sú len malé starosti a už ich nezvládaš. Čo budeš hovoriť, keď prídu tie veľké starosti ?
Preto treba riešiť už tie "malé starosti" a držať ich na únosnej miere. Ty si rodič, Ty vychovávaš, Ty určuješ pravidlá. Menej sa venovať sociálnym sieťam, viac sa venovať dieťaťu a VYCHOVÁVAŤ HO !
Tak keď mu stále opakuješ aký je zlý, tak zlý aj bude. Nekrič, pochváľ, prejav radosť ak urobí niečo dobre, pomojkaj ho. Jaj a neporovnávaj ho so súrodencom (nikdy) lebo naštartuješ žiarlivosť, rivalitu a samé negatívne emócie medzi deťmi...Vidím to v rodine - súrodenci sú už dospelí, ale celý život sa neznášali a mohla za to práve ich mama, pretože robila celý život rozdiely - jedno dieťa bolo mucko-macko, lebo bolo prispôsobivé a pokojné, dobre sa učilo a druhé bolo rebel, večne to zlé. Našli si k sebe cestu až keď ich mama zomrela, skončila sa žiarlivosť, nemilujú sa síce ani dnes, ale už sa vedia aspoň porozprávať bez hádok. A už nikdy prosím Ťa nevyslovuj vetu, že si druhého syna asi ani nemala mať. Prepáč až mi zle prišlo, veď ani nevieš čo takýmito rečami môžeš privolať. Buď rada, že máš zdravé deti. Aj ja mám "náročného" syna no a čo? Aj keby mi podpálil dom aj tak budem ďakovať Bohu, že je a že je zdravý a bude pre mňa najúžasnejšie stvorenie pod slnkom. Ja by som hľadala chybu len v sebe nie v ňom. Ak si sama nevieš dať rady tak sa obráť na odborníka. Ale ja si myslím, že z toho vyrastie, 3 roky sú strašne málo na nejaké závery a obavy, ale už dosť na to, aby si mu nesprávnym prístupom, slovom ublížila....
On je zlý? A ty si inak úplne v pohode keď si myslíš že ste ho nemali mat?
Pred chvíľou som tu písala v inej diskusii- dieťa neprislo na svet spoznávať len svet ale aj seba. Ono o sebe nevie nič, okolie mu dáva najavo čo si o myslia a kým on je. Odporúčam ti začať citat múdre knihy o výchove lebo si za to môžeš len a leb sama a chudak chlapec si to odnáša.
A ver tomu, že za 20 rokov bude on po tebe kričať že si zla matka tak jak ty po ňom kričíš teraz po ňom že je zlý. 3 ročne dieťa zle, jasne, ale len kvôli tebe
no tak z toho, čo píšeš, mi veru nevyplýva, že by bol ľúbený... prestaň naňho ziapať, "trhať si vlasy", porovnávať ho so súrodencom a začni ho VYCHOVÁVAŤ. S rozumom a skutočnou láskou, inak sa to nezlepší a v dieťati to zanechá nezmazateľné stopy
Ahoj, nás malý bol tiež takýto. U nás pomohlo pevné stanoviť režim, po cinnosti vedel, aká bude nasledovať ďalšia. Dávala som mu viac zodpovednosti, napr pomáhal z pradlom a tak. Aj keď som to musela spraviť znova, ale zabavil sa a mal z toho radosť. Z jedením je ťažko do dnes, ale ja to robím tak, že keď sa postaví od stola, tak ho vezmem za ruku a posadím naspäť. Bez kriku, bez násilia. Po troch razoch ho to prestane baviť a jedlo doje. Nevravím ze je to správne ale u nás to pomohlo. A co sa týka toho režimu, dnes má 5, ráno vstane, umyje sa, prezlečie, uprace si postel.. bez toho, aby som musela niečo hovorit, takže to pomohlo aj k tymto návykom. Bol to dlhý proces ,treba mať veľa trpezlivosti a hlavne sa nehadat kvôli dieťaťu pred ním...
...no, aj trojročné dieťa celkom chápe, ak sa o ňom rozpráva ako o tom večne náročnom, čo ničí veci a pod. A mozeš si byť istá, že vás počul. Má tri roky, nie je to novorodenec...čo tak skúsiť nekričať hneď po ňom, znicené veci sú stále iba veci... "zničené" dieťa nevymeníš...