Dobry den,
Mate niekto doma dieta, ktore je extremne hanblive, zboznuje svoju konfortnu zonu, nerado skusa nove veci, panika ked ma ist sa dat strihat, panika pri foteni na pas, panika, nevydrzi chvilku same kym prevezmem balik, v skolke sa radsej hra same ako by sa zapajalo do spolocnych hier, ked pride fotograf do skolky tak nehrozi aby sa odfotilo.
Dcera ma 4,5 roka, introvertnu povahu mala po kom zdedit, ale mam pocit ze uz je to az extremne a neviem ako na nu.
Je to iba faza a casom sa otuka?
Toto vôbec nemusí byt že hanblivost. Asi by som sa poradila s detskou psychologickou aby ak je to niečo iné ako hanlivost aby ste to čím skôr podchytili
Mám doma to isté, myslím,že v tom období ako je tvoja dcéra to bolo najvýraznejšie,teraz má 8 ,je to lepšie , je veľmi introvertná, nemá rada kolektív deti,stačí jej 1 Max 2 kamošky , neznáša hlučné deti, nejaké detské kluby to absolútne ,krúžky tiež nie .....chce mať svoj pokoj....pre nás rodičov extrovertov je to náročné ,ale učíme sa 🙂inak je to veľmi inteligentné ,vnímavé dieťa 🙂a riešili sme to aj so psychologičkou.
Toto by som predstavovala uz s psychológom. Hľadať spôsob,ako jej pomôcť. To je už správanie,ktoré jej znižuje kvalitu života,aj keď to vyznie divne. Stojí si sama v ceste v bežných veciach.
V skolke z toho co viem, je vraj dobra, obcas trosicku vymysla, aked robia aktivity tak pracuje ( malovanie, tvorba, vykresy) ale co sa tyka hier s detmi tak sa skor hra sama.
V okoli nema nejak kamaratov, deti su tu uz vacsie, ak sme v detskom kutiku tak si uziva tie aktivity, pri ktorych si je ista, nenadviaze kontakt s inym dietatom, skor vyhladava mna, aby mi ukazala co tam je…
Su veci ktore beriem, ze budu asi v povahe, kedze aj ja aj muz še introverti, nikdy som nemala vela kamaratov, skor v kazdej etape zivota jedneho, dvoch, ale skor mi vrta v hlavne ze asi poslednych par mesiacov sa zmenila, nemozeme odist ani dve minutky po balik alebo vyhodit kos (sme v rodinnom dome), mal obdobie ze uz aj zaspavala sama to teraz absolutne nehrozi, neviem kedy, cim nastal zlom.
Objednala som si aj termin s psychologom, aby som pocula iny nazor. Neocakavam od nej ze bude ako ryba vo vode v kolektive 28 deti, ale je to s nou tazke, strihamnie nedopadlo lebo zacala robit scenu a bohuzial som nemal silu ju tam nasilu posadit a pocuvat plac.
@anjelicek26 ano budem riesit s psychologom, lebo akceptujem aka je, ale vidim ze moc si s nou neviem rady, nechcem prilis tlacit, ale ustupovanie tiez nie je cesta. Ona si uziva veci pokial je blizkosti nas ako rodicov, pripadne starych rodicov. A vacsinou som ja jedina, kto jej nastavuje hranice, a tam sa casto hadame s partnerom, stari rodicia beriem, ze su na “rozmaznavanie”
moj syn ma 4 a tiez je introvert, urcite preferuje hranie s 1 dietatom alebo sam ako skupinove aktivity, fotenie v skolke bol problem ale uz sa to lepsi, teraz v septembri ideme skusit aj jeden kruzok, my na neho netlacime ale urcite sa snazime o tom vela rozpravat,ukazovat benefity. A skusat, napr ten kruzok- keby to bolo na nom tak mi hned radikalne povie ze nie. ale ja mu o tom rozpravam cele leto, na prvej hodine mozeme byt, skusime to. ak nie tak nie ale proste skusame a verime ze v niektorych veciach sa to zlepsi…obcas je to velmi frustrujuce,napr chystame spolu halloweensky kostym,vsetko rozoberame tesime sa a v to rano si ho neoblecie, a do skolky ani nechce ist… ale o pol roka na tom na maskarnom uz to vyskusal a obliekol si ho 🙂 Proste … su to obdobia,horsie,lepsie. Pre rodicov je to tazke, a myslim ze rodicia extrovertnych deti to absolutne nechapu,ked maju dieta co je hrrrr do vsetkeho ani nevedia o kolko starosti maju menej… my sa tesime z kazdeho uspechu. O tyzden zase zacina skolka tak modlime sa a hor sa do prace 😂😅✊🏻
@amelia89 ❤️ tiez som ju prihlasila na kruzok tak uvidim co z toho bude, ja mam niekedy pocit, ze mala si vyberie nejaku vec ktora sa jej napriklad na skolke nepaci, prvy rok to boli place ked bola v skolke jedna pani ucitelka, ale potom vecer mi hovori, copceky mi urobila ta pani ucitelka, minuly rok si zamilovala novu pani ucitelku, ktora nahradila tu s ktorou sa “nemali rady”, ale zas minuly rok v skolke zacala rano plakavat kvoli hodinam anglictiny a to na dvoch bola a potom utlo a hrozne place boli.
Mne je to vela krat luto, nehovorim, nemusi mat hrbu kamaratov, ale zacinam mat stres so skolou napriklad.
Aj staršie dieťa bolo take, ale v škôlke sa zmenilo na extroverta. Ale tiež badať takéto deti v kolektive, jedno dievcatko extrémne, to je úplne utiahnute, ale aj jej rodičia sú takí (jej tatino hovoril, že bol aj kvôli tomu šikanovaný), ale zase ich mám veľmi rada (tých rodicov), rada sa s nimi stretávam, rozpravam, sú to inteligentní ľudia, aj na narodeninovú oslavu sme ich volali a aj keď sa z toho ich dcerka tesila, tiež tam bola taká utiahnuta. Jedine ju vystavovať mimo komfortnej zony a povzbudzovať ju. Samozrejme, aj na kruzky ju prihlasit, na rôzne akcie ju brat, ktoré sa u vás konajú, bravat ju na neznáme miesta, tam byt oporou, na ihriskach byt nejakým prostredníkom medzi nou a inými ďalšími detmi.
Náš malý to má podobne a mám pocit, že v tomto veku sa to ako keby zhoršilo. On teda v škôlke funguje úplne normálne, zapája sa, hra sa so všetkými deťmi, komunikuje už aj po pol roku s učiteľkami, má nejakých kamošov na ulici. No nedajbože sa mu prihovorí niekto dospelý cudzí, alebo rodičia jeho kamarátov, hlava dole a tvári sa že tam nie je. Inak teda chodí aj na krúžky, no to tiež v rámci škôlky, kde nemá problém. Obávam sa čo bude keď pôjde do školy, ak odmieta komunikovať s cudzími dospelými. No bolo mi poradene aby som to zatiaľ so psychologičkou neriešila, že si môže vytvoriť ešte väčší blok a bude si myslieť že s ním nie je niečo ok. Tak ja už neviem 🤷♀️ a tiež idem len večer popolievat a už vykrikuje kde som, že nechce byť sám. To pritom niekedy nemal problém.
Neviem povedat, ako to dopadne. Ale tiez mam 4.5r a v poslednom case sme si na nom.s manzelom vsimli, ze sa mu akoby zosilnili emocie. Nezvykol sa rozculovat, ked sa mu nedarilo, uz sa rozculuje. Aj zacal byt vacsi placko. Tiez mu zacali vadit niektore bezne veci, napriklad zvuk splachovania, zapchava si usi. Spat chce len s niekym. Na druhej strane zacal byt aj empatickejsi, lepsie interagovat s inymi detmi (aj ked do spolocenskeho leva ma stale velmi daleko). Mne to pripada, ze sa mu nejako zacala rozvijat emocna cast osobnosti. Ono to tak je, aspon u mojho, ze raz je obdobie intelektu, raz motoriky, raz idu emocie. Mozno aj tvoja ma nejake take obdobie. Nevsimla si si na nej tiez aj nejake pozitivne zmeny?
@marianarem moj sa nikdy nerozculoval a teraz vzdycha, achka, c-ka, a dupe nohami 😅 ale presne mladsiemu bratovi vie niekdy take krasne veci povedat,usmernit ho, ked place tak sa snazi ho ho rozveselit. A hlavne ma tesi ze ked ideme na ihrisko tak uz dokaze povedat 1-2 vety aj ludom okolo seba 😂 ale ak mu niekto zoberie nieco tak len kukne na mna a mamiiii,nevie si to sam vyriesit este…
A v škôlke sa ako správa?