Príliš dôverčivé dieťa

@kittykat22 áno odíde s kýmkoľvek.

Aj ja mam.taku dceru uz skolacku.uveri vsetko vsetkym s barskym sa da do reci.. snazim sa vysvetlujem pebo doba je zla moze na to doplatit ale asi to velmi nezmenim je to v nej

@kittykat22 mne sa to nezdá v poriadku. Všade naokolo vidím skôr ostražité deti, čo je podľa mňa prirodzené správanie sa deti.

podla mna je to vrodene. Kamaratka ma syna a ten by odisiel aj s certom. On je schopny dat ruku cudziemu cloveku a odist. Robil to uz v 2 rokoch. Nikdy ho k tomu neviedla ani nebol zanedbane dieta. Bezny zivot chlapceka z kompletnej rodiny. Nic vynimocne. Ale jeho schopnost odist s kymkolvek je neuveritelna. nema ziadnu sebareflexiu v tomto ohlade.

@saxana000 už rozmýšľam či nie som príliš prísna, troška sa to zlepšilo ale aj tak…

@kittykat22 niečo za tým je, neviem prísť na to čo. Vsetky deti sa motajú výhradne okolo svojich mamiek a moje chodí ukazovať kvetinky cudzím matkám na ihrisku (bežne).

Tvoje deti sa neboja, lebo nevedia, čoho by sa mali báť. Zjavne žijú v bezpečnom svete, takže nevnímajú pocit ohrozenia. Asi sú aj prirodzene spoločenské a komunikatívne.

Nic zle si neurobila. Je to povahou. Ja mam jedno dieta, ktore chyta panika aj 5 rokoch ked demonstrativne odchadzam z ihriska. Druhe ma 2,5 a ani ho nehne. Este mi povie ahoj a spokojne sa hra dalej. Ma extrovertnu povahu.

@zuzitko74 prirodzene spoločenské a komunikatívne 🥶 až moc.

@beata_k naozaj dúfam, že máte pravdu. Často mám z toho nepríjemné pocity na verejnosti, akoby som im ubližovala, že sa tak dôverne správajú k cudzím ľudom.

Som si ista. Deti vychovavam rovnako. A rozdiel medzi nimi su 3 roky a nie 15, ze je to uz ina vychova.

@beata_k pre mňa, ako viac menej introvertnú osobu, je to veľmi nepríjemné.

Mozno sa to vekom zmení

Tiez som skor introvert, ale moj muz je extrovert a zdedil to po nom. Ale rozumiem ti, ze ti to je neprijemne. Aj mne obcas.

Je ti teda neprijemne, ze sa rozpravaju s cudzimi? Alebo realne niekto cudzi tvoje deti vola prec?
Deti sa casto neostychaju tak, ako my dospeli? Moj syn teda vobec, ten sa kzdemu zdravi: Cau, ako sa volas? A km ides? A co mas v taske? Povypytuje da, porozprava, mne to pride mile😀

@majlo1234 u malých detí milé, u starších uz nie

@zzzzza od akého veku sa ti to zdá zvláštne? Naokolí všade registrujem len naše deti sa takto chovať.

Školský vek

@zzzzza syn ma tri, to je vela ci malo?😀
Tak starsie deti v skolskom veku, vlastne teda uz aj syna ucim, ze nema otravovat😀

to co hovoris o tom, ze ta mrzi, ze sa tak bavia s cudzim clovekom mala aj kamaratka. Mala pocit menejcennosti a hovorila, ze sa neciti synom milovana (v zmysle nenahraditelna) - ked sa pozerala na ine deti. Ine deti zavisle na matkach a jej syn normalne vchadzal do inych domov s tym, ze jej zamaval a uz sa vyzuval. Bola z toho frustruvana a hovorila, ze ju vlastny syn nepotrebuje. Normalne dal ruku pani co sa s nim rozpravala niekde v obchode, ze s nou odide.
Ale tie pocity menejcennosti sa nezakladaju na pravde. Niektore deti su jednoducho odvaznejsie ako ine. S laskou k matke to nema nic spolocne.

Ona mala paranoju, ze je to jej chyba. Dovod toho, ze je taky nenaviazany je to, ze ked zistila, ze je tehotna, tak plakala cele mesiace, ze nechce byt matkou. Mala dieta s ex a nejako sa niekde stretli a mali sex s tym, ze im to spolu klapalo za vztahu a boli single, tak preco nie. Ale ona bola zo silnej katolickej rodiny a chcela dieta az po svadbe. Co nevyslo. A na potrat nechcela. A navyse on bol rozvedeny a zatajil jej to a to bol dovod rozchodu. Takze to tehotenstvo bol sok. A ona mala pocit, ze prave preto ze plakala ako syna nechce, tak ju teraz nepotrebuje.
Ale to mi pride taka somarina, ako ta storka z Indie, ze zena zjedla macaciu konzervu od hladu a narodilo sa jej dieta s vlcim syndromom, a ona je presvedcena, ze to je dovod. Uplny nezmysel.

Moje prvorodené bolo takéto. Mala som z toho zlé pocity a tiež som sa bála, že je to mojou zlou výchovou. To by bolo na knihu, čo všetko som zažila a nechápala, lebo iné deti by toto nikdy neurobili. Až pri druhom som pochopila, že výchovu mám rovnakú a dieťa toto nerobí, takže je to povahou. Vyrastie z toho. Neskôr oceníš aká šťastná povaha to je ako všade bez problémov západne.

Najstaršia bola / je taká. Vekom sa to zlepší. Boli momenty, kedy to bolo milé, na ihriskách bola vždy v hlúčiku detí, menšie mojkala, s väčšími sa hrala, ich rodičom rozprávala, ukazovala... Ale aj momenty, kedy ma skoro švihlo, trebárs na ihrisku v reštaurácii. Na štvrť sekundy som sa otočila a okoloidúca babka ju vzala za ruku a viedla preč, lebo vraj aké zlaté dieťa a chcela skúsiť, či s ňou pôjde a podobne. Vtedy by sa mi krvi nedorezal a teta si vypočula svoje... Veľa sme vysvetľovali, veľa sme "strážili" a celkom dobre z toho vyrástla. Stále je rovnako spoločenská a "bezstrachová", nových susedov poznala vždy prvá a nás k nej iba priradili a pod. ale už vie, že nie každý je kamoš.