Prosím o radu, možno povzbudenie, kto ste si tým prešli.. dcéra nastupovala do škôlky ako 3,5 ročná, nikdy tam nechodila vyslovene rada, deti boli mladšie, ona mala iné záujmy, občas ráno padlo slovo, že sa jej nechce, občas slza, ale v poslednej dobe je to extrém.. v septembri už má ísť do školy a plače každé ráno. V škôlke sa nestalo nič, čo by malo tento stav zhoršovať, len už každé ráno ten pohľad na ňu, ako nevie zadržať slzy je hrozný. Inak je veľmi šikovná, učiteľky s ňou nemajú najmenší problém, len sa dokáže aj tam rozplakať, keď napr. kričia na iné deti, proste je citlivejšia. Prešlo to, keď deti nastúpili do školy? Riešili ste to so psychológom? Chcem jej pomôcť.
Nuž, podľa mňa to nie je správanie dieťaťa zrelého do zš. Dieťa akokoľvek inteligentné ak má takéto citové problémy, môže byť to veľká prekážka v úspešnom nastúpení do zš z čoho sa odvíja aj celkový prospech dieťaťa.. Ale nepredbiehajme. Je zaujímavé, že len v poslednom ročníku začala plakať. Nestalo sa u vás doma niečo? Zmena pomerov v rodine, bývania.. Niečo čo mohlo narušiť jej stabilitu. Deti sú veľmi citlivé a ak máš doma ešte viac citlivé dieťa ako je bežné, moze ju takto rozladit naozaj drobnosť, ktorú ona považovala za podstatnu. Zas, určite neplače len tak bez dôvodu. Môže tam byt aj to, že potrebuje pozornosť alebo zmena prostredia v triede ak prestúpila do inej triedy. Ťažko povedať, mame malo informácií. (som učiteľka z praxe)
Ja mám takého syna. Plakaval dosť často. Augustový, + plus ako typicky chlapec, ani za svet nechcel kreslít ani písať. Vo všetkom ostatnom bol šikovný. Dali sme mu odklad a bolo to naj rozhodnutie. Ťažké, dlho sme vahali. Učiteľky v škôlke hovorili, ze sa bude nudiť. Ked už sme sa rozhodli, ja som sa ukludnila a syn tiež. Vysvetlila som mu, ze ešte zostane v škôlke a prečo. Ten tlak na oboch stranách bol enormný. Teraz sa do škôlky teší, baví ho kreslit, už sa snaží písať písmenka. Vôbec sa nenudí. A teší sa do školy.
Moja preplakala celú škôlku, nemala to tam rada. Bola augustova, učiteľky v skolke aj vyjadrili nejake pochybnosti, ci je na školu zrela, ale ona sa tam tešila, na zápise bola veľmi šikovná, tak sme ju tam dali. Paradoxne ako chodí do školy je všetko ok, samozrejme sa jej niekedy nechce ako skoro každému dietatu, ale žiadne place, úplná zmena. Aj učiteliek som sa pýtala ci je všetko ok v prvej triede a nebol žiadny problém. Samozrejme každé dieťa je iné, ale sanca tam je, ze to bude lepšie 🙂
@claire01 moja dcérka nastúpila do škôlky ako 4 nemala žiadny problém, škôlku akceptovala, niekedy tam chodila aj rada niekedy sa jej nechvelo, bola šťastná keď boli prázdniny alebo bola chorá. V predškolskej od pol roka začala každý deň plakať, úplne sa zmenila, dovtedy to bolo stastšlné dieťa a potom bola ako vymenená, nechcela sa vôbec hrať, bola iba na mne nalepená. Chodila som za učiteľkami nikto jej neublizoval, začali sme chodiť ku psychologicke ta jej vobec nepomohla. Cez prázdniny bola doma, opäť sa zmenila na šťastné dieťa. Ako sa blížil nástup do školy začali sme sa veľmi báť. Prvé dva dni išla s plačom, lebo sa bála, nevedela čo ju čaká. Potom už neplakala vôbec, do školy sa teší, baví ju to tam, je jedna z najlepších v triede. V školskom klube chce ostávať čo najdlhšie. Po čase vysvitlo že v škôlke sa nudila, veľa rozmýšľala nad nami doma ( som s mladšou dcérkou doma) a to ju rozplakalo lebo chcela byť doma s nami. V škole sa nebudí, nerozmýšľa nad nami, neplače. Tiež niečo podobné mala známa, mala inteligentnejšie dieťa, v škôlke sa nudilo a preto plakalo.