Plač v škôlke

moj syn, nebol dojceny, spal sam, ziadne nosenie v satke a pod., v skolke ani raz neplakal, nebol ziadny problem, v skolke je samostatny (nikdy sa nikdy nestazovali), ale doma by sa kludne aj krmit nechal, aj s obliekanim si rad necha pomoct, ale to ma skor suvis s tym, ze ma mladsieho surodenca

@anakristina ja si myslim, ze je dobre viest deti k samostatnosti. Ja som to robila opacne - dieta mojkala kedy sa dalo, cicikala a teraz nie ze to lutujem, ale hovorim si, ze mohla som ho viac viest k samostatnosti. Nemozem sa od neho ani pohnut, veeelmi tazko zvlada adaptaciu v skolke. Lipne iba na mne...ale sama si za to mozem 🙂

to sa nedá takto zovšeobecniť, mám tri deti, rovnako vychovávané, rovnaký prístup a v školke plakalo len prvé
stredné bolo rozmaznávané najviac, najdlhšie kojené, so mnou v spoločnej posteli do 3 rokov a v školke happy, nebol plač ani prvý deň
to záleží predsa aj od povahy- aj dospelý človek - niekto sa na nové veci teší, pre iného je to stres

to sa takto rozdelit na cierne a biele, syn bol dojceny vyse roka, pre moju lenivost vstavat v noci spal so mnou a s muzom v posteli, ale v skolke nejake velke place neboli. Trosku sem-tam prve dni, ale ziadne hystericke zachvaty ani amoky neboli.

Podla mna u nas dost zavazil fakt, ze poznal deti s ihriska aj s ulice, ktore sli do MS s nim, chodili sme MS obzerat a rozpravali sme sa o nej.

@anakristina určite sa to nedá takto zaškatulkovat - do uvahy treba brat aj nejake vrodené dispozície, povahu a sociálne prostredie v ktorom dieta zije. Ja nechápem toto vylučovanie muzov z výchovy...,,uzky kontakt s mamou,,. A otec čo? Salam, párek, sekaná....sedí za PC?
Dieta má vyrastat podla moznosti v stálom, harmonickom prostredí kde funguje aj otec, aj mama...to je ideálny základ pre vyvoj osobnosti ako takej. A nie ako dnes...kazdy druhý rozídený, nikto s nikým nevydrzí...naše ,,,celevriti,, samy rozchod, rozvod...nový ,,ockovia,, nové partnerky muzov...ach jaj..

Ja som sama zvedava ako to dopadne u nas...a rada si orecitam aj skusenost inych... moj dojceny nebol kedze sa nikdy neprisal...byva niekedy aj cely den s jednou ci druhou starkou, dakedy vsak moj ci nas (aj s priatelom kde ideme na dedinu makat) niesol lepsie nez teraz ako 2.5rocny....teraz je taky z toho smutnejsi a place...chce ist s nami... som zvedava ako to bude v skolke...tesi sa na nu, rozpravame sa o nej, vie co sa v nej bude diat... ale aj tak som zvedava... a skor sa bojim ako to tam bude zvladat na prechadzkach a co sa tyka spania, kedze je to maly zdrhac a zaspava tazsie... uvidime...

@anakristina Obe dcéry som kojila 17mes., spávali somnou v posteli, mojkala som ich kedy a koľko chceli....obe chodia do škôlky rady, a poplakali si asi len cca 4-5 dní. Adaptovali sa veľmi rýchlo. Samozrejme tak ako iné deti, aj oni si prešli fázou, že len mama a mama, ale to bolo fakt len na pár týždňov a potom boli opäť v pohode. Doteraz nemajú problém byť bezomňa. A myslím, že sú sebestačné dosť 🙂

@anakristina aka samostatnost sa mysli? Ked su uz velke?
Lebo moji su este relativne mali..
Prve dieta dojcene 11m.,spiace v postielke,ale v nasej izbe. Kedy potreboval,bol presunuty ku mne. Rad pomahal,ked chcel byt samostatny,nechala som ho,skumal veci v ramci bezpecnych moznosti. Do skolky siel ako 4,5r.,zvykal si 3mesiace,ale tie boli besne.

Druhe dieta dojcene dva roky,spiace v postielke,ale kedykolvek bolo treba,sla ku mne. Zvyknute sa hrat aj samo,nechala nas ked som sa hrala s jej bratom,malokedy sa zapojila,co opacne nemozem povedat,maly sa zapojil vzdy. Mala je na mne doteraz zavisla,taka mojkacka,casto chce len maminku,hoci obaja boli od narodenia v kontakte so starymi rodicmi, ktori dost pomahali. Mala zle znasala aj moj 4dnovy pobyt v nemocke,ked mala takmer 7m.
V skolke sa adaptuje dodnes,nie je s tym uplne doteraz stotoznena,nastupila hned ako 3rocna.
Ale v ramci zrucnosti bola vzdy sikovna,rada napodobnovala brata,cize chcela byt tiez samostatna. Aj ked..rano cez tyzden doma a v skolke niet vacsieho babatka.

Mama zas bola dojcena 9m.,sla normalne do jasiel ako bolo zvykom v tom case, nosenanebola,netvrdim,ze nesamostatna nebola,ale dodnes ma na to obdobie zle spomienky,prosto jej to nevyhovovalo,ona vela ludi nepotrebuje okolo seba,aj mala je ten typ a ja tiez.
My sme boli na UM velmi skoro,vlastna postel, ziadne stale nosenie.. Sestra sa lepsie adaptovala v kolektive ako ja,doteraz je to tak. Ale ja som chodila len do jasiel,do skolky nie.
Takze moj nazor - je to vec povahy, nemyslim si,ze uplne je to tak,ze ti mojkani,dojceni dlho a noseni su vzdy 100% samostatni a opacne.
Lebo na to vplyva aj to,ci je dieta zvyknute popri tom vsetkom byt aj s inymi ludmi. Ak ano,je to ok,problem vznika vtedy,ked je dieta nosene,dojcene,ale je cisto a len s matkou. Potom je to pre neho sok. A zas je rozdiel znami ludia-rodina a je rozdiel niekto,koho vidi prvykrat. A podla mna si lahsie zvykaju starsie deti,ktore uz maju prirodzenu tuzbu po kolektive.

mám 5 deti, všetky chodili do školky, všetky s nami dlho spali, mojkali sa ,ale boli vedene k samostatnosti, krmila som iba, ked to bolo nutne, inak sa krmili sami, ked už vedeli sedieť a držať lyžicu, skoro sa obliekali, pomahali s drobnýámi pracami. A predsa ,najstarši a najmladšia plakali dlho v školke a strední vobec, takže je to individualne u každeho dieťata a poznám deti, ktore boli dlho kojene a su veľmi samostatne a šikovne ,nebojacne, je to skor o povahe dieťaťa, nie o tom, že ho mojkame a nosime.

Podla mna nic z toho co tu poses nesuvisi zo samostatnostou. Moje deti spali vo svojej vlastnej izbe od narodenia, kojene boli do 10 mes/1 roka. Mojkame ich na poziadanie, v posteli rano lezia s nami, inak vobec. Nosili sa ked boli malinky, teraz len ak su chori alebo rastu zuby a pod. Je to kazdeho osobna vec, ci bude dieta nosit a spavat s nim v jednej posteli. Samostatnost zacina az v obdobi, ked sa dieta pusta stvornozkovat a chodit. Ak mu chodis za zadkom, nic mu nedovolis, vsetkeho sa TY bojis, dieta nema od koho odpozorovat sebaistotu a samostatnost. Bojazlive matky mavaju casto bojazlive deti. Ja aj moj muz sa snazime detom davat priestor na objavovanie a samostatnost. Samozrejme v ramci bezpecnych medzi. Mame pravidla, ktore platia, inak maju relativnu slobodu. Syn si na skolku zvykol rychlo (2,5 r) a celkovo je dost odvazny. Nie je vsak uplne samostatny. Vyzaduje pritomnost dospeleho pri hrani a az teraz, v 3 rokoch zacina byt v tomto samostatny. Ale vsetko skusa stylom JA SAM. Dvera si presla obdobim, kedy sa na nu nemohol nikto cudzi pozriet. Teraz jej je to jedno, hlavne ze ma dotycny chrumky a hracku. Je neuveritelne samostatna, uplny rozdiel oproti synovi. Az teraz vidim, ake vedia byt deti rozdielne, aj ked maju rovnakych rodicov. Vela spravi vychova a ako som uz hore pisala, vsimla som si, ze kde je same nie, nemozes lebo spadnes, zaspinis sa, to nechytaj lebo... su deti bojazlivejsie a aj nastup do skolky byva problemovejsi. Ine matky oplakavali ich babatka nastupujuce do skolky, ja som bola rada, ze ide do kolektivu. Prvych par dni bolo mrncanie a teraz skace ako capko, ked ide do skolky.

@anakristina to, čo píšeš, sa navzájom nemusí predsa vylučovať. Dieťa môže byť kojené aj tri roky, spávať s rodičmi, no môže byť zároveň vedené k tomu, že rodičia nevystrelia okamžite pri každej jeho požiadavke, že aj oni majú svoje potreby, že nemusí visieť nonstop na matke, že sa oň v pohode postará otec, že môže ostať na noc u babky. Ak prejaví záujem o to, aby držal lyžicu, treba mu ju dať, ak chce v troch rokoch jesť s príborom, treba mu ho kúpiť, podporovať ho v samostatnom obliekaní, obúvaní a popri tom ho stále mojkať.

Suhlasím s @maslenka, viesť k samostatnosti neznamená šupnúť dieťa do postele od narodenia (aj ked nemám nič proti tomu, ak to rodičom vyhovuje) ignorovať jeho potreby atd...Viesť k samostatnosti znamená spolu objavovať svet, život taký aký je. Vytvoriť dieťaťu podnetné prostredie, ale zase nie ho preťažovať, skor mám na myslí také prirodzené činnosti ako napr. moze si kreslit, robiť z plastelínou, s nožnicami, može jest lyzicou, skúša sa samostatne obliekat, obuvať, tak dieťa nechám nech skúša. Vediet sa obriadit, vediet si poradit, nečakat vo všetkom na ,,mama hotel,,. A s pribúdajúcim vekom ,,naroky,, zvyšovať. Dieťa okolo 8-10 rokov moze povysavat, vylozit umyvačku, ošupat zemiaky, pripravit natierku...mozností je kopa.

Moja skusenost, dcera nedojcena, takmer od narodenia spala vo svojej izbe kedze spavala lepsie, vela mojkana aj nosena na rukach, potrebovala cas kym si na skolku ale netrvalo to dlho, teraz nechce ist pomaly odtial, kedze som sla skoro do prace bola zvyknuta aj na inych ale ked som doma je to vyslovene mazel... co sa tyka ssamostatnosti priborom sa dokazala najest velmi skoro ked jej dali v troch rokoch pribor boli prekvapeni ze ovlada nim jest bez toho aby skoncilo viac mimo tanier a mimo ust, obliect sa vie tiez - nevie si zapnut vzdy vsetky gombiky a zaviazat snurky ... malokedy sa ale zahra sama napr...

@sardinka336 možností je kopa, ale ja už vidím tie vydesené oči niektorých mamičiek, ktoré toto čítajú a nedokážu si predstaviť, že by si 8-10 ročné dieťa tú nátierku SAMÉ natrelo na chlieb, nie to ju ešte urobilo 😎

@maslenka samostatnost tiez ,,nepadne z neba,,. A kazda mama ktorá nenechá svoje dieta trošku niečo robiť škodí jemu a aj sebe lebo si buduje ,,pevné základy,, pre ,,mama hotel,,.
Jasne...vidličkou sa moze pichnúť, plastelinu moze zašlapať do koberca, nožíkom sa porezať, fixami popísať ,,celý dom,,. A samozrejme ,,ja to spravím rýchlejšie, lepšie...., to je tiez časté premýšlanie zien. Ja ked počúvam ako mamička synovi vykladá ,,veci z tréninku,, prípadne chystá 5takovi školsku tašku!!! alebo 10 ročny pride ,,som smädný,, no tak neviem či sa mám smiat alebo plakať...potom sa zeny sťažujú akých majú mužov, cely zivot to mamička obskakovala a zrazu to má byt samostatný muž? No neviem...

@sardinka336 totálny súhlas, neviem, prečo niektorí rodičia robia z detí teľce. Tým, že robia za nich veci, ktoré dokáže urobiť samé, im veľmi ubližujú.

@sardinka336 och, toto robi moja mama a neda si povedat...brat ma 18, najmladsia sestra 13 a mama im chysta ranajky, desiatu, obed, veceru!!!! no koniec, ja myslim, ze je najvyssi cas ich naucit robit take veci...pardon za off topic prispevok

@anabeth tiez si myslim,ze je to otazka povahy,no kazdy hovori nieco ine.opustila sim vsetky fb skupiny,lebo som v tom mala misung.nechcem,aby mala kvoli mne tazkosti v buducnosti

Dakujem vam mamicky.asi treba aj trochu povolit tempo a uzivat si to cele a nie krcovito sa drzat nejakej vychovnej teorie.dufam ze sa nam to podari

@anakristina najhoršie rady zo všetkých rád na svete, sú rady typu : my sme to urobili tak a tak a nič sa nestalo ... a všetko bolo v pohode ... a je zdravé
- ja si myslím, že je treba sa riadiť jednak intuíciou a zdravým rozumom, najsť si ozaj dobrú pediatričku, ktorá ťa neodbaví troma vetami socialistickej výchovy ( my sme mali úúúúžastnú, bol to dar) a trochu poštudovať odbornejšie články- aj na Googl, veď dnes je to prijateľný publikačný prostriedok
... ja neuznávam absolutne vetu- ved aj nás tak vychovávali, kŕmili... a sme tu, som vzdelaná osoba ( aj keď chémia mi veľmi pri výchove nepomôže🙂 ) a nebudem ignorovať, pokrok, výskum... výchova, zdravá výživa- to sú záležitosti, kde, keď budeš robiť zásadné chyby, tak sa ukážu až odstupom času, možno až po rokoch, ked už bude na nápravu neskoro napr. sladkosti- zubné kazy
aj ked nejaké chybičky robíme všetci 🙂 ale si na dobrej ceste ... myslím tie FBskupiny 🙂 držím ti palce

@anabeth dakujem pekne.presne tieto vety ma zabijaju 🙂 (ved aj ja som jedla slaninu v 3mesiacoch a som tu)