Obdobie vzdoru? Nedávam to! 4 ročný tvrdohlavý, uplakaný perfekcionista...
Ahojte, mám čerstvo 4-ročného syna. Prvý rok bol s ním úžasný, odvtedy to ale ide dole vodou. Keď mal rok, začala sa prejavovať jeho povaha, keď mu niečo nešlo na prvý pokus (pri hre), hádzal sa o zem, hádzal predmety o zem, plakal ako besný. Čím bol väčší, tým viac si "dovoľoval". Teraz má 4, má ročného brata. Nechodí do škôlky, celý deň trávime spolu, chodí k babke, chodíme do kolektívu, medzi deti, na rôzne výlety, manžel sa mu tiež venuje (inak my s manželom máme pekný vzťah). Vychovávame ho vnímavo, sme empatickí, nastavujeme mu pevné hranice, poznáme a využívame aj princípy nevýchovy a montessori, výchovy s rešpektom, dávame mu aj slobodu primerane jeho veku, no nič nepomáha.
Veľmi často plače: keď niečo nie je podľa jeho predstáv, hneď začne vrieskať, ale tak hlasno, že to počuť na kilometre. Je veľmi samostatný, no keď sa mu niečo nepodarí na prvý pokus, hneď vrieska, nemôžem ho nič naučiť, nijako pomôcť, nemôžem ukázať, ako sa čo robí, lebo on sám chce všetko...a hneď. A keď to nejde, je koniec sveta... Nevie počkať ani sekundu, kedy by som potrebovala. Často si ide za svojim a aj napriek tomu, že jeho správanie prináša určité dôsledky a niekedy aj primerané tresty alebo obmedzenia, neurobí to sním nič. Svojim správaním budí svojho brata, ruší ho pri hre, berie mu všetky hračky, kričí naňho. Nie je vôbec empatický. Samozrejme sú aj veľmi pekné chvíle, keď je milý, poslušný a pod. Je ako neskrotný mustang. Krásny, silný, obdivuhodný, ale veľmi-veľmi ťažko sa sním pracuje... Ja už bohužiaľ začínam mať ponorku z neho, čím ďalej, tým častejšie to nedávam s empatiou a strašne sa naňho nahnevám, kričím, vyhrážam sa, hovorím veci, ktoré by som nechcela vysloviť, som úplný opak toho, ako by som si predstavovala dobrú matku...už na to nemám síl, stále ho počúvať, utešovať, bojovať s ním kvôli všetkému. Chystám sa ho zapísať do škôlky na 3 dni týždenne, lebo inak sa zbláznim a navzájom si budeme ubližovať.
Ak máte podobnú skúsenosť, povedzte mi, bude to lepšie? Kedy? Budeme mať pekný vzťah napriek tomu, že som už toľkokrát zlyhala ako matka? :/
@oblivian este som zabudla asi by ste nemali sa snazit byt alebo byt tak dobrymi rodicmi, niekedy treba, byt aj ten zly rodic, ci chces ci nie, inak to nejde, ak ste len milucki a dobrucki necuduj sa a v skolke mal byt uz davno si myslim, pretoze tam by ho spravaniu ucili aj ucitelky a rovesnici
Aj môj je taký, keď mu niečo nejde kričí, hádže hračky o zem, pekne slovo na neho neplatí, môžem mu dokola opakovať, kričať .. on si ide svoje. Na neho len capnutie po riti platiaby vedel že čo vravím myslím naozaj vážne. Ináč je šikovný, ale mladšiemu bratovi berie všetky hračky, potom kričia obaja, bijú sa. Starší ma 3,5 a mladší 1,5r. Je to ťažké lebo aj mladší je nervózny z neho, keď mu všetko berie, potom som ja nervózna keď vkuse kričia a bijú sa. Verím v to,že je to obdobie a prejde.
A prečo len na 3dni v týždni? Dieťa má byť v kolektíve tam sa naučí deliť sa, bude sa hrať s deťmi vo svojom veku. Doma sa nikdy dieťaťu nebudeš tak venovať ako v škôlke. Tam je to úplne iné.
@oblivian skolka mu pomoze. Kolektiv, ina autorita. Preco ho mas doma? My sme sa takto trapili so synom. Mal problemy hodene inym smerom a my sme sa mohli potrhat aby sme mu pomohli a vyriesili situaciu. V statnej skolke to zvladli lavou zadnou, a taky obrat spravili za rok, ze som si povedala, ze sme ho dam nedali skor. Tvoju synovi to urcite pomoze. Uvidi ako sa spravaju ine deti, bude v kolektive, bohaty program. A este pride domov a budes nadsenim bez seba 🙂
@kittykat22 ja tiež nepochopím prečo je 4 ročne dieťa doma a nie v škôlke v kolektíve.
Ahoj...aj moji chalani maju taketo chvile...hlavne mladsi (kozorozec)...vsetko hned a zaraz...a co urobim? No necham ho tak...nech sa ukludni...po chvili pride, prituli sa a ide si po svojom...minule obaja utiekli na druzstvo (cez provizorny plot), hrali sa nad jamou s vodou, fakt stastie, ze tam nepadli...a to nehovoriac o tom, ze medzi tym este stihli babke na roli povylievat dazdovu vodu z 12 kyblov (6r a 3,5r)...muz prisiel taky nasraty (a to uz je teda co povedat...vacsinou som to ja, kto razne zakroci, ale som tehu, tak sa snazim nerozculovat), ze zobral mech a vsetky hracky z izby, vonku don nahadzal...trvalo mesiac, kym im vytiahol aspon lego...za ten mesiac fungovali uplne bez problemov, ziadne hadky, neprimerane reakcie a pod. Takze treba byt razny, inak nam deti.budu.za chvilu skakat po hlave...a dokonala matka neexistuje...kazda mame slabe chvilky, takze z toho by som si hlavu nerobila 😉
@pupavocka101 ďakujem za rady! v škôlke nie je preto, lebo bývame na konci sveta a v okolí sú dve škôlky, v jednej je 90% neprispôsobivých a v druhej je staršia p. učiteľka, ktorá nemá predné zuby a nie je dobrým rečovým vzorom (čo by syn potreboval, lebo má problém s výslovnosťou) + vychováva podľa zastaralých princípov, s ktorými nie celkom súhlasím...
@candii aspoň už obe vieme, že nie sme samé... :D mňa hnevá, že mladší bol veľký kľuďas, také milé usmievavé dieťatko ale teraz sa už začína na staršieho hnevať a opakuje tie jeho nevhodné prejavy správania...učí sa od neho... :/ a u nás nepomáha ani capnutie po zadku, párkrát už od otca dostal aj trošku viac ako malé capnutie, ale nič. plače ďalej a kričí dookola to svoje a potom o minútu neskôr zase robí to, za čo dostal... :/
@oblivian nemas zac, no ja chapem ,ale nemyslim, si ze nieco take by mu poskodilo, prave naopak, si myslim, ze aj to horsie by malo na neho lepsi vplyv, kazdopadne by som ho hnala do skolky cim skor, na 5 dni, od rana do pol 4 pekne, nech ma rezim a mozno bude doma lepsi ked uvidi, ze v skolke si s nim poradia 🙂
Podla mna skolka nie je jedine riesenie. Ved dieta sa nemusi naucit fungovat iba medzi rovnako starymi detmi. Ved ma aj shrodenca a do kolektivu chodi. A praveze omnoho hodnotnejsie je zmiesany kolektiv.
Ja by som mu nevyhovovala vo vsetkych veciach, ktore chce. Napr nieco robi, nedari sa, zacne scena. Tak to okomentujem, ze vidim, ze sa ti toto nepodarilo a ponukla by som pomoc. Ak odmietne, tak ho nie ze ignorujem alebo odidem, ale proste ho necham, nech si prejde svojou emociou, ak chce sam, nech sam, ak potrebuje pomoc, pomozem. Uznala by som pocity, ze ho to fakt nahnevalo. Nas niekedy tiez takto hysterci, ked sa mu nedari, ale uz je to kratsie a sam povie, ze uz sa nehra a necha to tak :D
Je normalne mat emocie, niekto ich ma burlivejsie a ak pri tom nikomu a nicomu neublizuje, tak nech si povrieska, ak mu to ma pomoct.
Skôr mi príde, že si len myslíte, že ste ako také hranice nadstavili. S tou škôlkou to ako nie je zlý nápad, no či to vyrieši nejak ten váš primárny problém, tak to asi nie
@mirkamirkaa ak by išlo o super škôlku, tak nie som proti, ale vyššie som písala, aký problém mám so škôlkou. inak som učiteľka MŠ a 1. stupeň ZŠ... 🙂
@margaretka_ ďakujem 🙂 súhlasím so všetkým, čo píšeš. problém je ale, že väčšinou dňa má syn s niečím problém, plače doma, plače na ihrisku, plače v obchode, vyháňa malého z izby atď.
a ja už nemám toľko síl, aby som ostávala kľudná v týchto situáciách. potom sa niekedy spustí lavína... keby išlo len o to, že sa hrá v izbe a tam dostane hysak, tak to riešim spôsobom presne ako píšeš. ale keď musím niečo urobiť, alebo uspávam malého, alebo sa niekam ponáhľame, alebo sme na návšteve, na ihrisku, v obchode, a on vrieska alebo ida za svojím, je to čistá psychiatria...
asi treba vydržať...len či sa to časom naozaj zlepší, v tom si nie som istá...
@silvusias no na 100% to neviem, či robíme všetko správne, ale aj naša rodina sa čuduje, ako to, že nikoho nerešpektuje, lebo si tiež myslia, že nie sme benevolentní rodičia. ale on je taký sebaistý a tvrdohlavý, že nerešpektuje ani cudzích, keď na to nemá náladu. z časti je to obdivuhodné (lebo ja som pravý opak), ale zase odtiaľ potiaľ... nepoznám žiadne dieťa, ktoré by bolo jemu podobné... :D
Nasa prvorodena mala podobne stavy - nie až taký extrém ako tvoj, ale tiež typ dieťaťa, ktoré za všetko doslova revalo, vrieskalo, snažila sa presadiť si svoje “aj cez mŕtvoly”, bola som z nej uz doslova unavená. Ked sa v jej necelých 4 rokoch narodil brat, prešli sme si veľmi ťažkým obdobím, strasne žiarlivá, mavala hysterické záchvaty, vrieskala ako o život, zle mu robila, nešla prežiť, ze je tu aj niekto iný. Boli sme k nej od mala prísnejší, aby mala jasne stanovené hranice. Este aj teraz niekedy ma tendenciu hysterčiť kvôli prkotine, ale teraz v zasade uz stačí len na nu pozrieť a povedat jej rázne, ze som z jej správania sklamaná a smutná. Je druhacka na ZŠ, učí sa výborne, zapája sa do rôznych súťaži, pomáha druhým a tento rok dokonca dostala od ocenenie od riaditeľky školy 🙂 čiže pre mna veľké zadosťučinenie za “pretrapene” roky, tých prvých 5 rokov bolo najhorších, potom sa zo začalo zlepšovať.
Este by som dodala, ze sú skratka take typy deti, s ktorými “nehneš” a môžeš sa aj rozkrájať a musia z toho len vyrásť. Naše druhé dieťa je uplne iná povaha a sama niekedy uz zo zvyku predpokladám, ze niečo budem zase opakovať 10-x a on to urobí na prvýkrát 😀
@oblivian neboj sa, urcite 🙂 ja sa do dnes čudujem, ze sme sa pri našej víchrici dali na druhé dieťa 😀😀 chápem uplne tvoje pocity, prešli sme si niečim veľmi podobným, z nášho pohladu treba vydržať, nenechať si skákať po hlave, dať jasne najavo, ze to správanie nie je ok a ono to pojde každým rokom k lepšiemu. Držím palce ❤️
Podla komentov mu jasne treba nastavit este pevnejsie a prisnejsie hranice, drzim vam palce, ale ja by som necakala, ci to prejde alebo nie, lebo zachvilku poskace po hlave aj vam.
@oblivian To akože v tej druhej školke majú len jednu učiteľku alebo čo? nejak som to nepochopila, to ti vážne vadí, že nemá predné zuby? Ved dieťa sa učí najma od rodičov doma a rozprávať už vie, bude sa rozprávať aj s deťmi, nielen s učiteľkou, podľa mna školku potrebuje ako soľ. Tá vaša výchova nie je úplne ok, ak dieťa nikoho nepočúva a robí si čo chce, vy ho rešpektujete, ale on vás NEREŠPEKTUJE, takže niečo robíte zle asi. Moj prostredný syn je podobnej povahy, ale takto sa správal tak okolo 2 rokov a v 3 rokoch išiel do školky a veľmi mu to pomohlo.
Dala by som ho do škôlky. Aj ku tej staršej pani. Možno vás milo prekvapí. Skúste to. A každý deň. A na celý deň.
@oblivian a ake principy su dobre,tie zastarale nie a montessori a vnimavi rodicia akoze ok?Tak vidis prm ake decko mas doma,len bud dalej takto vnimava;)Mozno ta stara skola by z neho urobila lepsieho.
@oblivian asi viem o čom píšeš...mala som to doma, len bol mladší o 6 rokov od dcéry...bol to horor...vždy vo vývrtke, vždy nervy, vždy mal so všetkým problém, dokázal znechutiť náladu všetkým okolo tým svojím hrozným správaním, revom, nervami, kňučaním, vynucovaním, neskutočne bol protivný...školka...pamätám si ako mi volali že mám prísť pre neho lebo nevedia čo s ním...2 hodiny ručal ako divý...potom sa to nejako ukľudnilo ale chodil tam s odporom aj to len na 4 hodiny (brala ho aupairka hneď poobede)...v školke som si vždy vypočula ako on bude vobec fungovať v škole, že sa mám pripraviť že to bude hrozné...aj som plakala, aj som bola zúfalá že čo s ním, aj u lekárov sme boli, nič nenašli....ALE ...neskutočná zmena nastala nástupom do školy...od 1.ročníka to bol jeden milý, zlatý, usilovný, aktívny chlapec...pomáhal, snažil sa, poslúchal, rád sa učil niečo nové...učiteľky si ho nevedeli vynachváliť...teraz má 13 rokov a je to zlaté dieťa, parťák, milý, citlivý, rozumný, vyrovnaný...dve učiteľky mi povedali že v nich vzbudzuje chuť učiť a že keď je na hodine že cítia že to má zmysel...v tých 6 rokoch to bola taká otočka zo dňa na deň že som si myslela že mi decko vymenili 🙂 ...vyčkaj bude to lepšie.
@oblivian vy ste rodičia - vy určujete pravidlá....4-ročný je už dosť veľký n to aby vedel čo robí zle a ak neposlúchne príde trest....a je na rodičovi aby určil pravidlá a bol dôsledný.....robí cirkus v obchode lebo niečo chce? poviem pekne, ak nepomôže zvýšim hlas a ak nepomôže uložím trest - v ten deň žiadne ihrisko, prípadne žiadna telka...samozrejme ak reve že niečo chce - v žiadnom prípade nekúpiť, nech reve a hádže sa o zem koľko chce....a ak neprestane, zobrať von a ešte capnúť po zadku, samozrejme hneď domov ....sú deti na ktoré zaberie presviečanie a vysvetlovanie, deti na ktoré treba zvýšiť hlas a dať trest - ten treba dôsledne dodržať a aj také čo im treba dať po zadku.....dieťa treba dať do škôlky na celý týždeń a možno by som vyskúšala práve tú škôlku kde je učiteľka čo s jej výchovnými metódami nesúhlasíš, lebo tvoje výchovné metódy zjavne zlyhávajú...v čom je zlá? skríkne? capne po zadku? možno to by práve tvojmu pomohlo.....rodič je rodič, nie kamarát a nemôže byť len ten dobrý ale aj ten čo vie dieťa pokarhať, určiť mu trest a ak je treba tak aj capnúť.....samozrejme to treba vyvážiť láskou a láskavým prístupom...ale samotný láskavý prístup niekedy nestačí....
@mogaa učiteľka nemože deti cápať po zadku
@janickacrazy jej vychova moze byt dobra, ale dieta je ine.mozno potrebuje uplne iny typ hier, vnemy, mozno potrebuje svoj klud byt sam sebe panom, viac volnosti v rozhodovani, menej ...je to cela psychologia.Mozno s nim bude bojovat vzdy a vo vsetkom, lebo chlapec ma svoj nazor, temperament...
@oblivian kup si knihu respektuj a budes respektovany.Len jedno je skoda, ze ten mensi bude pravdepodobne po nom opakovat spravanie a skusat hranice.Ak das prilis prisne hranice, co moze co nie moze bojovat este viac.Moj syn bol od malicka dobry, kludny, vsetko sa s nim dalo dohodnut, nepriecil sa a tot prisla puberta a hodne bojujeme😋
hmm..no.. mozno ste k nemu az moc vnimavi a emtaicki a na oplatku on empaticky nie je vobec.... poznam nevychovu a je fajn, ale niekedy je ucinnejsie par na zadok a nie volnost v rozhodovani a nekonecne vyjednavanie.... u nas velmi pomaha varovanie, co pride , ak neurobi to, co poviem.. dam jej cas napr. 5minut.. ze nech sa dohra a potom bude to a to... ak nie , tak poviem, ze pocitam do 3 a pride trest ... po par razoch pochopila , o com to je a na 90% to na nu funguje, je to super potom hlavne na verejnosti, ze staci zacat pocitat, posuskat jej do uska, ze co bude ak naratam do 3 a vasinou sa podda...
Samozrejme, deti su rozne, ale niekedy je lepsia tvrdsia vychova, ako prilis vela empatie zo strany rodica .. a podla mna skolka jednoznacne.. nauci sa tam pravidla a to potrebuje.. respektovat nejaku rutinu, casy, cinnosti, rezim...
riesit recovy vzor ucitelky je blbost... v skolke aj tak 80% deti susle a dieta komunikuje hlavne s nimi a teraz co? preto ho tam nedas? len ho pekne daj....
a mozno tie stare principy vychovy, rokmi overene, su lepsie, ako tie terajsie moderne, ktorych vysledky uvidime o 30rokov, ci su az tak super, ked tie deti budu dospele..a to ti pisem ako pedagog..
@oblivian no podla toho co si napisala to nie je lahke, ale pisala si, ze ma jasne hranice, ale mne pride, ze nema lebo hned boli vety typu musi byt vsetko hned, v sekunde a ked nie place a ze ta nebavi za nim chodit a utesovat ho, zacala by som asi tym, ze by som ho vzdy odignorovala ked zacne mat take prejavy ked nieco nevyjde, nech huci, nechod za nim alebo sa zdvihni a odid a nic nehovor, dalej by som mozno skusila, ze mu to ukazes a ked nechce tak povedz dobre a zase odid alebo si to proste musis presadit na silu, teraz ti to ukazem a hotovo a takto sa veci neriesia, lebo cim bude starsi bude to horsie a na mladsieho brata nemoze byt taky zly :/ :(