Nezvládnuteľný trojročný syn
Ahojte, odkedy začal syn chodiť do školy je doslova nezvládnuteľný. Uvediem príklady: Dnes ráno sme vstali, nachystala som mu oblečenie a šla som nachystať raňajky. On si zatiaľ obliekol tričko a keď už boli raňajky na stole zrazu povedal, že mám ho obliecť ja. Povedala som, že tak ako v skolke sa musí vedieť obliecť sám, ak mu niečo nepôjde tak mu pomôžem. Fungujeme takto už od jeho 2 rokov. Vždy skúsi sám a keď niečo nejde tak mu pomáham. Momentálne už 85 minut chodí holý a opakuje : ty ma oblecies, ty ma oblecies, ty ma oblecies. Normálne som z neho migrénu dostala. Tu som mala len v tehotenstve. Vyzliekol aj tričko čo už mal na sebe, nedá vyfukat sople čo má až po kolená, a takéto scény robí posledný týždeň každý deň. Aj vonku. Mňa to už vytáča do vyvrtky pretože po dobrom nejde nijak, vyjednavame, dohadujeme sa ale on dookola len tú jednu vetu: ty ma oblecies. Potom mi prasknú nervy, nakricim naňho, pošlem do izby kde demoluje nábytok. Nepomáha ani silné objatie ani ho nechať tak. Už z nervov že nechce ani sople vyfukat a máme vojsť do obchodu napr.tak už fakt som vytocena lebo mu musím dať rúško na tie sople.
demoluje nábytok? ?? dostal už niekedy na zadok či iný trest napr. zákaz pozerania rozprávky,lebo sa nevie zmestiť do kože?? mám tri deti,ale nič podobné som nezažila....
Ešte dodám, že pred škôlkou mal sem tam stavy, kde trucocal ale vždy som si to s ním vedela vydiskutovať. Teraz ani po dobrom ani po zlom. Nijak. V škôlke je zlatý chlapček, všetci ho chvália od učiteliek, cez upratovačku až po riaditeľku. Ale keď už prídem preňho a vyjdeme von tak úplná zmena. Učiteľky ľúbi, papá, spinká..
@janinah dostal už neraz keď už fakt som stratila nervy pri ňom ale to už mu nedávam ani na zadok lebo to nemá absolútne žiaden efekt. Momentálne ho ignorujem ale to takisto nezaberá, už viac ako 1,5hod trucuje holý a ja už nemám ani náladu ani silu s ním bojovať. Už je aj hladný takže o to viac je nervózny, buď bude dnes celý deň hladný a holý alebo ho celého oblečiem.
Veď tak mu pomôž s obliekanim a budete spokojní obaja. Zrejme mu chýbaš ako mama čo sa mu venovala a starala o neho a teraz keďže si musí celý týždeň poradiť v škôlke sám, tak chce aspoň cez víkend aby si mu bola bližšie. Podľa mňa je toto iba nezvladnuta situácia a nič viac. Čo by sa stalo, keby si mu pomohla. Nič zlé, práve naopak, ty by si nemala teraz migrénu a chlapec záchvat hnevu a frustrácie. A co sa kolobežky týka, ja by som to riešila takto :odlomil sa plast, vidím, že ho dá naspäť, pochválim aký je šikovný, cupnem si ku nemu a poviem, že počkaj, maminka skontroluje či je to OK. Ak by sa to dalo ešte zatlačiť, urobím to a ide sa ďalej. Ani by si nevšimol, že som mu pomohla. Ale ak by to bolo ulomene a viem, že znova to odpadne, normálne mu to ukážem a porozpravam sa. Navrhla by som riešenie, že buď ocinko opraví, alebo pôjdem kúpiť sekundové lepidlo a skúsime to potom zalepit /opraviť... Podľa mňa, toto nie sú situácie, kedy človek potrebuje toto riešiť na koniku ako nezvladnutelne. 😉
Miruslb to napísala výstižne a presne, ešte by som dodala, že názory ľudí na ulici ma nezaujímali ani zaujímať nebudú.
@miruslb pri tej kolobežke som urobila presne to isté. Skúsila som najprv ja opraviť, povedala som, že skúsi ocko a keď sa nebude dať tak zalepime. Ale jemu sa nedá po dobrom vysvetliť. On tam začal robiť scénu, vrieskať akoby ho z kože drali lebo on tam chce dať ten plast ihneď. Dnešné ráno je úplne totožná situácia. On sa vie obliecť sám, posledný rok mu pomáham iba a ponožkami alebo keď dá naopak tričko. Nemám problém mu pomôcť nikdy. Len on z nervov vyzliekol aj to tričko čo už si sám dal, lebo on chce aby JA som ho obliekla a hotovo. On nechce ani ruky tlačiť do toho trička keď má taký stav.
@malabrunetka my sme na tom podobne, len este maly do skolky nechodi. U nas je to o reve za vsetko, a dokaze revať az do ochraptenia. Snazim sa nechat ho tak ale čím dlhšie plače, tým horšie. Proste sa nedokáže ukludniť. Nič nedemoluje ale hodi napr. hračku na zem. Vacsinou mu potom zakazujem vecernicek. Ak sa pri hrani rozculuje, ked sa mu nedari alebo mu spadnu kocky, tak mu hracky vezmem.
@malabrunetka uz ked je v takom stave je neskoro. To verim ze nefunguje nic, co inokedy ano. Myslim ze je dolezite aby sa do takeho stavu ani nedostal.
Z tych situacii to znie je skratka chce mat veci viac pod kontrolou. Asi potrebuje vyvazit tu skolku. Tak mu daj zazit veci nech je trosku po jeho.
Stale je to len male dietatko, fakt este male..o uputava pozornost ktora mu teraz veeeeeelmi chyba...mozno aj opakuje od deti...ked mi toto urobi maly ze sa rozplace, vcera cestou zo skolky sa mu keksiky rozsypali a pustil krik plac tak som ho proste vzala na ruky postiskala a isla som pomalicky domov, ked sa ukludnil som ho polozila a povedala "nevadi aj mamke sa stane ze rozsype". Tiez vidim na mojom malom co doteraz bol neskutocny kludas ake nove emocie nim prechadzaju ako sa chce tulit a vsetko so mnou robit, podotykam obliekam ho ja a pritom sa rozpravame o detickach...si velmi dobra mamka
Poznám poznám 🙏 máme 6 a sem tam také stavy. Ideme na vyšetrenie na ďalší týždeň snáď to peklo skončí
Ja by som ho obliekla, pomojkala a rozprávali by sme sa o tím, že on sa určite sám dokáže obliecť že je šikovný a ako ho v škôlke chvália
Nenechať ho zájsť z do takejto vývrtky, potom je decko vynervacene a t tiež
@malabrunetka musíš to mať ťažké, skús ísť aj ty na nejaké vyšetrenie či nemá mentálnu poruchu
@malabrunetka to je povaha,jeho temperament.Casom ako bude rast to bude trocha lepsie,uvidis. Nas je to doteraz,ze vsade je uplne ukazkovy chlapec,aj v skolke a doma vie take sceny urobit,ze by nikto neveril. V tych 3 rokoch to bolo najhorsie,teraz uz len obcas /ma 5r.
@malabrunetka podľa mňa to je tým že ho stojí veľa námahy sa v škôlke správať dobre, je to preňho neskutočne náročné, potom si to kompenzuje takýmto správaním doma... Chce to veeeeeľa trpezlivosti a pokúsiť sa takýmto stavom predchádzať, alebo ich riešiť čo najskôr, kým sa dostane do nejakého amoku. Snáď to bude len kým si zvykne na škôlky, je to pre deti veľká zmena. Moja má tiež tri, začala chodiť len teraz do škôlky, nechodí každý deň, ale práve po tých dňoch v škôlke je takto náročná...
Podla mna to je obycajne obdobie vzdoru..nic vynimocne..preboha ved su to male deticky, nie mali dospelaci..my zazivame tiez rozne bezdovodne sceny, na ulici neriesim okoloiducich (cim skor sa to naucis tym lepsie pre teba). A doma nam pomaha obratit to na srandu, na hru, zapojit do toho nejakeho oblubeneho plysaka (ze ten plysacik mu rozprava co ma robit a pod.). Myslim, ze aj Ty budes so sebou spokojnejsia, ked sa Ti tieto situacie podari vyriesit bez kriku, bitky a pod. Dolezite je VZDY to, ako to zvladne rodic a nie dieta. Ty mu vlastne ukazujes ako sa ma spravat, ked ma nejaku frustraciu (napr na nho nakricis, tak aj on potom krici, ked je nespokojny atd.) Treba si uvedomit, ze deti sa este len ucia ako žiť. Treba ist prikladom..
@malabrunetka dôležité je pochopiť, že pre neho je ten odlomený plast smrteľne dôležitý a je z toho frustrovaný. Túto emóciu nevie zvládnuť a úlohou rodiča je, aby ho pri tom sprevádzal. Pozri na seba, malý sa nespráva ako by si chcela a hneď si nervózna a kričíš po ňom - ty si zvládla svoje emócie? Nie, ako to môžeš chcieť po ňom keď to ešte nevie? Môj má 16-mesiacov ešte len a scény, ktoré vonku niekedy stvára sú neskutočné a už teraz sa obavám čo bude keď bude starší. Ale už teraz si cvičím čo treba robiť. Dieťaťu treba dať istotu, že si s ním, že je v poriadku cítiť hnev, pomenovať to a ukázať mu spôsob ako sa s ním vyrovnať. V žiadnom prípade ho netreba biť. Teba keď niečo rozčúli, pomôže ti keď ti dá manžel facku, že čo sa hneváš? Asi ťažko. Takže hlavne zachovať kľud, nech si pozerá kto chce kam chce, pre teba je najdôležitejší tvoj syn. Keď vonku vyvádza, len buď pri ňom. Keď je v amoku, nič mu nevysvetlíš, musíš počkať kým sa trochu ukľudní, ak dovolí, objať ho a potom vysvetliť....čo sa týka obliekania, mohla si skúsiť nejaké vyjednávanie. Napr. keď si oblečieš tričko, ja ti oblečiem tepláky. Alebo súťaž, ako rýchlo sa dokážeš obliecť...
@malabrunetka ako nechápem prečo mu nepomozes obliecť ? Tomto stojí za85 minút nervov ...? Stratos pri Tom 30 sekúnd o si myslíš že keď bude mať 15 stáleho budeš obliekať ty ? A scéna za pokazenú vec ? Normálne vyjadruje tak svoje pocity aj ty sa naLostis keď sa ti niečo pokazí ...a skryť sa ku a nechať ho samého ..no môžeš byť rada že nezávislí policajtov že je tam opustené dieťa...možno keby nemusel ráno hodinu a pol revat že ho máš obliecť nerobil by ďalšiu scénu kôli iným veciam ....vieš on chce od teba pomôcť lebo chce s tebou zdielať veci možno chce aby si ho pochválila keď spolu niečo oblečiete a potom sa oblecie sám ..ako vážne ja byť tvoj muž tak nenechám takto "vychovávať" dieťa ....iné mamy sa tešia že si dieťa v 3 oblečie gaťky a ponožky.....
@malabrunetka mám dvoch chalanov 4 roky a 3roky, obaja všetko zvládajú sami...nastúpili do škôlky a tiež niekedy chcu,aby som ich obliekla...a nemám s tým problém. Pre tie deti je škôlka nová situácia, aj keď sú tam zlatí, stále potrebujú mamku. A aj cez to obliekanie je to prejav lásky a istoty, že tá mamka tu je a pomôže mi. Podľa mňa z toho robíš zbytočnú vedu.... ❤️ A nemyslím to podryvacne. Ale ako písali aj žienky vyssiez uškodila si jemu aj sebe. Detská duša je zraniteľná...neboj sa samostatny bude až až a príde čas, keď ťa už nebude potrebovať vôbec. No teraz potrebuje tvoju lásku a istotu ❤️
@malabrunetka Poradiť z vlastnej skúsenosti ešte neviem,ale ja si spomínam,že som robila podobne scény ako malá...vtedy sa narodila moja sestra a ja som pravdepodobne žiarlila,vraj som sa vyzliekla v zime donaha a ziapala na dvore...alebo presne si spomínam,ako som zostala na prízemí a odmietala ísť s mamou na poschodie,isla predo mnou a ja som robila cirkus,že má prísť po mňa.Dodnes si spomínam na ten hnev,ktorý som v sebe mala.Ale pamätám sa,že moja mama po mňa neprišla a nechala ma tam.Vobec nereagovala,počkala,kým prídem sama.A keď to bolo veľmi zle,dostala som na zadok.Neviem,či to bolo správne,píšem to ako návrh pokusu,že skúsiť ho ignorovať...aj keď to musí byť brutálne ťažké a asi ste to robili celý čas kým nepraskli nervy (decka ináč vedia byť vytrvalé) alebo mu pomôcť obliecť sa..trošku ho ešte obslúžiť,aj keď viete,že to zvládne sám..a taká "útecha":ja som z toho napokon vyrástla 😉😁 na margo toho silného objatia...nikdy som celkom nepochopila túto radu a metódu,ja osobne keby som bola taká riadne nasrdena a niekto by ma išiel nasilo objať,ideálne ten,kto ma nastoto tak úprimne poviem,že by ma to vytočilo ešte viac.
Uplne bezne spravanie malickeho chlapca, pomoz mu a hlavne na nom nehladaj nejake poruchy
@oblecenie99 to si úplne opísala môjho syna a mňa ako mamu. Tak isto robím, že ho začnem ignorovať keď nechce ísť za mnou.
Žienky (aj muži) ono sa to zhoršuje :( dnes mal už druhý taký záchvat. Chcel vziať kolobežku von lenže bola odložená v pivnici a otec mal kľúče a nebol doma. Vysvetlila som mu, že chápem, že chce kolobežku ale nemáme kľúčik, má ho ocko. Zavolali sme mu a pekne hovoril s otcom a keď povedal, že nemôže hneď prísť opäť hodil telefón na zem, začal dupat (ma to zakázané kvôli susedom), až sa hodil na zem a začal kopať a búchať rukami do zeme. Začal sa opäť vyzliekať, natrhol čiapku a rozkopal botasky. Ja som sa obula, že ja teda idem von a on s revom že chce obuť sandále. To neprichádza do úvahy keďže sme šli do prírody a je mokro tak neskutočne začal vrieskať, vyšla som von a vravím mu či ide a on že chce kolobežku a kolobežku dookola. Zatvorila som dvere a až keď sa zľakol tak sa začal obúvať. Okrem toho že tento vreskot počuli všetci susedia tak ma to hrozne trápi, že aj ja jeho trápim :( vôbec som ho nechcela nechať samého ale nešlo to po dobrom :( vysvetľovali sme mu všetci aj ja aj ocko že sa nedá, ocko mu povedal, že ihneď ako príde mu dá kolobežku a on nie. Nemohla som ho ani nasilu obliecť či obuť lebo sa nedal. Až keď som nezatvorila dvere tak to bolo doslova psycho... A vyšli sme von a on usmievavé slniečko akoby sa nič nestalo...
Deti v jeho veku majú obdobie vzdoru 🙂
Mám dve deti. Jedno staršie počúva, ale toto mladšie vôbec. Dnes som zmyvala podlahu a obaja chceli ist do tej izby pre papiere. Povedala som, že teraz nie, je mokrá podlaha. Staršie dieťa úplne pohode posluchlo a tento mladší nie aj keď som potom naňho nakricala že prečo tam ide keď je mokro.. Aj tak šiel. Nemám pocit že keď mu dovolím úplne všetko len aby nerobil scény že ho takto dobre vychovam. Keď máme pravidlo, že vždy sa obliekame sami tak to hneď nezmením lebo on tu dve hodiny reval a opakoval ty ma oblecies. Taktiež si musí uvedomiť, že pravidlá sa neporušujú a nemôže mať všetko čo chce on. To, že sa oblieka sám, trvá už vyše roka a pol, nie je to nové pravidlo. Vždy mu dopomaham ale nie že ho celého budem obliekať, potom to vyžaduje aj staršie dieťa prečo jeho neobleciem keď malého som obliekla..
@ice8 robili to obe deti teraz mám dcéru čo bude mať tri dá ruky pod pazuchy zatne sa a ani za svet prezliecť...prišli sme na to že keď spravíme srandu že jej padne lego panáčik do pyžama tak ho musíme rýchlo zachrániť tak sa začne vyzliekať no a potom panáčik pozerá ako si odloží pyAmko do postieľky vylezie jej do vrecka od mikiny a čaká kedy si ju oblečie...niekedy to kde hneď niekedy sa proste musí odfucat lebo je oduta že musí vstávať atď...ja skúšam veci robiť tak že z toho urobím veľké divadlo ..úplne odputam deti od toho kôli čomu boli zduty či plakali veľa spevu pochval hlasného rozprávania akože za bábiky napr proste nenechať dieťa myslieť na hlúposti....u nás zaberá toto a keďže starší je autista tak mám naskusanych toľko fint že teraz s malou je už všetko malina 😅ale vždy to nemusí ísť po masle a ani nejde každý má nálady aj malé deti a tie ešte viac keďže inak ako rev to zo seba dostať nevie....
@malabrunetka jemin, normalne mu vytrep riadne na zadok ked robi sceny. Musi vediet ze jeho chovanie sposobuje urcite nasledky, netreba deti drzat mimo reality, uz nie je taky malicky.
@lubik87 takto to fungovalo do 2.9. Odkedy je v škôlke nemohne ním nikto.
@zooeynka nerada to priznávam ale už párkrát dostal poriadne na zadok a po ústach ako neskutočne vrieskal ale aj tak to nemalo absolútne žiaden efekt. Už mu ani nedávam má zadok lebo len mňa to rozčúli ešte viac a on aj tak neprestane trucocat . Musím len odísť a vtedy sa trochu pohne. Keď mal rok tak vkuse vytrhával vlasy súrodencovi. Ale že vkuse. Až mu urobil plesinu na temene hlavy (doteraz nedorastla). Vysvetľovali sme mu, jeho sme už ťahali za vlasy nech pochopí že to bolí, už aj som naňho kričala, aj po zadku niekoľkokrát dostal a NIČ neplatilo, vždy vytrhával plné pasticky vlasov. Až raz mi znova rupli nervy a tak som mu natrieskala na rit že som mala červenú ruku a on zadok. A potom som sa rozplakala že som túto situáciu nezvládla :( ale odvtedy už vlasy netrhal. Ale to mal rok. Este by som chápala, ze bol malý ale teraz už predsa je väčší a uvedomuje si, že takto by sa nemal správať.
Iný príklad: včera sme šli na kolobežke kde mu odpadol malý kúsok plastu (dekorácia len) on si to "opravil" a spadlo to opäť. Takú scénu začal robiť von, akurát išli všetci do práve a stovky žiakov do škôl po Tom jednom chodníku ako sme šli my. Vysvetľovala som mu, že nedá sa to lebo sa to zlomilo atď a on išiel svoje dookola . Nechcel sa pohnúť z miesta, hodil kolobežku do trávy a ostal stáť a plakal. Ja som sa musela vzdialiť, všetci ľudia naňho pozerali a zastavovali sa a potom po mne kričali prečo som ho nechala tak. Podotýkam šla som len pár metrov ďalej aby ma nevidel, akože som sa stratila v dave a cesta je daleko. Až keď sa zľakol kde som tak sa pohol ale aj tak nechcel ísť. Vrátila som sa poňho, dala mu kolobežku a nasilu som ho tlačila lebo nijak sa s ním nedalo.