Nezvládnuteľné 5 ročné dievčatko - ako to napraviť?
Ahojte potrebovala by som radu. Jasné že sa tu dočkám hlavne kritiky ale viac hláv viac rozumu. Ide o moju dcéru (5,5r) .. je to mix pováh a mix národnosti (polovičanka) .. bola som "nútená" ísť do práce keď mala cca rok aj mesiac a ostávala doma s otcom poväčšine so svokrovcami a v tomto začal problém. Kým ja som sa jej snažila dať aký taký režim podľa najlepšieho vedomia a svedomia (bez pomoci rodiny len s pomocou internetu) tak oni jej dovoľovali úplne všetko mohla robiť kedy chcela a čo chcela. Beriem si to na zodpovednosť mala som s ňou ostať doma. Nezačali sme dobre bývali sme u svokrovcov a tak som robila všetko preto aby sme mohli dostať hypo a odísť. Potom sme aj odišli ale veľa sa nezmenilo kým som bola v práci tak vždy bola so svokrovcami. Muž sa nikdy nejak extra nezaujímal o jej výchovu. Po 4 rokoch sme sa rozišli a ja som išla s ňou bývať k mojim rodičom. Zo začiatku to bolo ťažké zo dňa na deň prišla o otca bývalá s cudzími ľuďmi (moju rodinu nepoznala keďže sme mali veľmi zle vzťahy počas manželstva nesúhlasili s tým a pod ) veľa zmien tak chápem. Je šikovná podľa psychológov ide dopredu učí sa viac ako je na jej vek normálne. Ale .. emocionálne je asi niekde úplne mimo. Nezvláda výbuchu hnevu nevie prejaviť radosť plače fakt pre úplne všetko všetko si vydobija plačom a vreskotom je dotierava keď niečo chce a nepozerá na to že svojim vreskotom obmedzuje druhých keď spia alebo keď sú chorí a nevládzu sa hýbať. Vidí iba seba. Ma rocnu sestru majú spolu vynikajúci vzťah. Neziarli na ňu nerobí jej zle nebiju sa. V škôlke je v pohode aj má kamarátov. Ale doma je nezvládnuteľná. Urobila som chybu keď som odišla do práce som si toho vedomá ale vtedy si to okolností žiadali naozaj sme začali veľmi zle. Na tomto ale už nezáleží. Neviem čo ďalej. Ako ju zvládať. Videá na YouTube a nevhodné rozprávky má zakázané. Režim má pravidelný rovnaký čas vstáva aj chodí spať rituály má tie isté .. vie čo má kedy urobiť je veľmi inteligentná na svoj vek toho vie naozaj veľa. Opíšem zopár situácii keď sa prejavuje ten jej vzdor. Nie je to pravidelne vždy pri tých istých situáciách ale aspoň pre predstavu že ako to prebieha. Napríklad je bosá a jej poviem nech si obuje papuče. Hneď sa hodí do zeme že prečo sa do toho starám prečo ju nenechám na pokoji a podobne. Alebo ide do kúpeľne umyť zuby je tam pol minúty vyjde von že ich má umyté. Hovorím jej že to nemohla stihnúť nech si ide umyť ešte raz že pôjdem s ňou. Hodí sa do zeme že je unavená že sa jej nechce že ich má poriadne umyté a podobne. Proste banality ktoré za bežných okolností urobí dobre a vie čo a ako má urobiť. Len niekedy jej proste prepne. Podľa dr nemá žiadny problém. Podľa psychologičky taktiež žiadny problém. Akurát nesúlad medzi emóciami a schopnosťami. Nikto mi však nepovedal ako to riešiť. Viem trpezlivosť. Ale to nejde vždy. Keď mi mladšia spí a ona začne vrieskať nedá sa byť trpezlivý ale chcem ju čím skôr utíšiť ale nejde to .. väčšinou to vypukne do veľkého konfliktu kde sa pol hodinu rieši úplne nič .. sem tam dostane trest a ju postavím do kúta a pol hodinu tam odstoji. Potom keď ju bolia nohy povie prepáč a na pár dní sa uvedomí. Neviem ako to riešiť a akoby sa to už na mňa rúti. Nevidím nijaké riešenie keď ani doktori mi nijak nepomohli. 🙄 Zamestnaná je dosť má plno kreatívnych hračiek kreslí si stavia si puzzl hra sa so sestrou chodí von s kamarátom aj k nemu takže o zábavu má postarané. Keď mám čas sa s ňou hrať tak sa hrajeme ale aj to skončí s revom keď niečo nie je podľa jej predstáv. Potom ma už prejde chuť sa s ňou hrať to sa snáď nikto nebude čudovať. Uvedomujem si že niekde je chyba a veľkým podielom moja. Mám chuť to napraviť ale naozaj neviem ako. Viem že je veľa takýchto detí snáď mi niektorá poradíte 🙏
Čo je to “polovicanka”?
Prepac, ale toto je podla Teba nezvladnutelne dieta? Hm, tak to by som Ti dopriala vidiet co robia ozaj nezvladnutelne deti...
tiež mi nepripadá, že robí niečo hrozné, no tak si nechce dať papuče, no bože, moje decká tiež behajú bez papúč a nechám ich tak, v školke papuče majú, lebo musia, doma nie, neriešim, keby som mala každú hlúposť riešiť, tak sa zbláznim, zuby by si mala 5 ročnej stále ešte dočisťovať ty, až do 8 rokov podľa našej zubárky, takže tam sa to tiež dá rýchlo poriešiť, inak nič nezvládnuteľné nevidím
@pribinak polovičná romka aspoň myslím
@sunny8 máš doma v podstate normálne 5 ročné dieťa. Akurát máš na ňu privysoké nároky - chceš, aby sa vždy chovala správne a bola len poslušné dievčatko, ale to je nereálne.
Nehľadaj chybu v tom, že si išla do práce alebo že malá je “polovičanka” (akože máš jej len polovicu, či ako? 🤷♀️). To nie je genetika a ani nezvládnutá výchova, to je proste obdobie. Ty tiež nie si za vždy za každých okolností dokonalá, tiež máš svoje nálady, niečo sa ti nechce...
Samozrejme treba stanoviť dieťaťu hranice a treba ich držať, ale občas je fajn aj uzdu povoliť.
mňa troška zarazila veta 3 riadok od konca....potom ma už prejde chuť sa s ňou hrať....
myslela som že to len môj chlap stráca takto nervy, ale že aj maminka? Chce to aj z tvojej strany troška viac trpezlivosti... Ak je problém počas hry, tak dieťa ukľudním a po chvíli pokračujeme ďalej....Ale neukazujem decku že už ma to nebaví, lebo ma nahnevala....
A nezvladnuteľné dieťa si asi ešte nevidela....máme doma slečnu čo aj učiteľka mi povedala : " Vaša dcéra ma privedie do blázinca." Ešte len to je problém....
Toto isté robí aj náš syn a nemám pocit že je nezvladnutelny. Skús na začiatok preformulovat vety napr. Vidím že si bosá není ti zima? V ponožkách by to bolo lepšie a pod. Voll podporné vety- viem že to dokážeš apod. Spracocat emócie nevedia dospelí a deti sa to učia
Sama si napísala že nemáš chuť sa s ňou hrať a to sú tiez nezvládnuté emócie ;) dieťa potrebuje vedieť že je milované i keď sa nesprava tak ako sa očakáva, komunikuj svoje pocity nahlas nech sa to aj ona učí.
Ja ta chapem, nas tiez ked zavne vrestat tak sa neda utisit a len sa to stupnuje. A potom zobudi mladsieho.
Myslim, ze vies kedy uz to pojde do vyvrtky a vtedy to otocit tak, ze to urobite spolu. Uz si si umyla zuby? Ukaz skontrolujem. Nemas ich dobre umyte, pod pomezem ty ich umyt.
Mne sa takto osvedcilo.
Tiez si myslim, ze mas doma rovnake dieta ako vacsina z nas 😉 moja dcera tiez chyta hysaky, ked nie je po jej. Za vsetko mrnci, je otravna, ked nieco chce, protivna. Uplna ignoracia, ked robi nieco zle a mne je zle, som chora a pod. Vsade inde cista herecka. Ukazkova v skolke, na navsteve, u babky atd. Iba pri mne si tak dovoli. Ked ju to chyti, vzdy najskor skusam sa dohodnut, vysvetlit po dobrom. Niekedy to zaberie, niekedy nie. Ked ma trucovity zachvat, ignorujem ju, alebo dostane po riti. Potom sa na polhodinu urazi, zavrie do kupelne, vyzuri a vylezie ako novy clovek. Otcovi si to nedovoli
Ah Tak potom je to akosi "normálne" .. možno preto mi to vadí že na verejnosti sa ľudia pozerajú a uskrnaju aj keď by mi to malo byť jedno. A doma mi to vadí kvôli tomu že tým obmedzuje malú a vlastne aj moju mamu ktorá robí na smeny. Nikdy som nevidela naživo aby dieťa v takom veku takto vystrájalo tak sa mi to zdalo cez. Keď som aj videla hádzať sa nejaké deti boli to.mensie deti čo ešte poriadne nevedia vyjadriť čo chcú ..
Jáj to robí aj neter. Má 4 roky. Doma papuče? 100x povieme a aj tak si ich dá dole 😁 preto sme kúpili take ponožky čo sú ako papuče 🤣. To nie je nezvládnuteľné dieťa. Je to dieťa ... a pozri u nás malá vie že na mňa si môže dovoliť lebo som to JA 😁😁😁 deti sú raz také neobsedia. U nás tiež doma v kuchyni neposedí na mieste furt sa mrví až to ide na nervy niekedy 😁
Akoby si opisovala môjho 3r syna 😂 ja som s deťmi doma, nikto iný mi nepomáha (iba muž keď príde z práce) majú režim od mala, dodržujeme hranice, máme pravidlá, ja nie som zrovna clovek , čo hovori jemným, nepocutelnym hlaskom.. ale takýto vzdor majú vsetky moje deti (majú 7, 6 a 3r len ten najmladší je najemotívnejši a najhlucnejši od narodenia)
Tým chcem povedat - ja úplne chapem že je to ťažké, priam to berie energiu a nie raz som si pre toto poplakala.. ALE toto sú deti, ich osobnosť sa aj týmto formuje, to že dávajú najavo že nesúhlasia s tým čo od nich chces je normálne.. dôležité podľa mňa je, ako sa správajú v spoločnosti medzi cudzími.. moje deti mi vedia žrať nervy, ale v škôlke, škole a všade sú chvalene ako dobre a vychované deti.. to že popustia uzdu pri mne je uplne normálne, cítia sa pri mne úplne najistejsie.. a samozrejme že existujú aj deti, ktore takéto emotívne prejavy nemajú.. nemyslím ale že si za to môže niekto brat zásluhy, proste je to v povahe dieťaťa.. dôležité je nepolavit vo svojich pravidlách..
(No a nechcem ťa strašiť, ale vek 6-7 rokov je na toto ešte horši, potom príde puberta a my budeme s láskou spomínať na to ako sa hodili o zem kvôli neumytym zubom 😅)
@zazvorka87 nehovorím že zrovna to je dôvod ale okolie často na to poukazuje (nie jedna osoba už som to počula od 5 rôznych osôb) .. so všetkým rešpektom ku každej rase a náboženstve môže to byť faktor ktorý ovplyvňuje jej povahu. A nemožno to úplne vylúčiť. Nehovorím že v mojej rodine je všetko tip top taktiež sú nejaké problémy dedene z generácie na generáciu. Lenže dcérka sa správa presne ako mužova sestra a ten je prosím pekne 13 rokov ! A vyvádza takto ako som to opísala v príspevku že robí moja dcéra .. tak je to trošku na pováženie.. verím že povaha sa aj dedí ale aj sa dá na nej pracovať a človek sa meniť môže .. ja som sa skôr pýtala že čo okrem trpezlivosti je v mojich silách robiť
@sunny8 chvalit, dať jej na výber, nebyť autoritativna a nedať sa zatiahnuť do pol hodinovej hádky o ničom ako píšeš.To je aj taká povaha nemyslím, že si nejak pochybila, že si od nej odišla do práce.Skusit čo najmenej hrotit nerobiť prednášky a tlačiť ju do papúč.Poriadne ju umyť si zuby budeš posieľať aj ako 12 ročnú😀
@sunny8 Cela moja dcera. Trvalo to asi do 9-10 rokov... Vobec, ale ze vobec nic si z toho nerob. Ako povedala moja mama - temperament ma dve strany😉
Nemoze mat na to vplyv aj novy partner a surodenec? Mne to pride strasne rychle. V 4 rokoch si ju vytrhla z prirodzeneho prostredia, od otca a starych rodicov, s ktorymi prakticky travila najviac casu a zrazu o rok a pol uz ma aj surodenca. Este si nestihla zvyknut, ze byva inde a zrazu si zvykat na dalsie dieta. Najprv sa pozornost matky upriamila na pracu a teraz na 2. dieta. Ako chapem tu pracu, ja robim od 4 mesiacov mojej dcery a nevycitam si to. Len ja nechapem tymto porozchodovym rychlym novym tehotenstvam.
Podla mna by si nemala dieta nosit po psychologoch ale seba. Hadzes si za vinu to, ze si isla do prace, to sa mame vsetky pracujuce zhadzovat? Normlany problem dietata, ktore si vytrhla z jej rezimu (to ze bola so svokrovcami bol jej rezim), beries ako tragediu. Pritom ona podla vsetkeho ptorebuje pozornost a pochopenie. Aj moja sa hadzala o zem, duplovane by to robila na mieste tvojej, ked este vidi, ze upradnostnis nejake nove dieta a ona ta nema a nemala pri sebe, ze nemoze to a hento, lebo rusi niekoho... ako si mozes zalozit takto rodinu, ked nemas ani kde byvat, dalsie dieta atd a potom byt nestastna, ze dieta rusi rodicov, rusi teba, rusi druhe dieta, elbo chce pozornost? Urcite riesis kopec problemov, ale ona za to nemoze, aj ked je "polovicanka"... Vinu hladaj a ries v sebe, tym ze zmenis pristup aj ked urcite svoje deti milujes, treba im to dat najavo a brat ich ako najdolezitejsie chvilu, kym su male.. Mozes mat averziu voci byvalemu a prejavovat sa to vo vztahu k tej malej atd. Fakt na tvojom mieste sa poradim so psychologom o sebe, o pristupe k nej, mozno ti vyvrati pocity viny a pridete na nieco nove 🙂 Podla spravania je uplne v poriadku.
Ako písali už viaceré maminky predo mnou, podľa Tvojho opisu sa Tvoja dcéra správa ako x jej rovesníkov. Náš syn má 7 a s papučami a čistením zubov to u nás vyzerá úplne rovnako... A presne, aj mne sa zdá "nezvládnuteľný", hoci predtým v škôlke, teraz v škole hviezda, anjelik, jeden z najšikovnejších. Skrátka nezvládnuteľný určite nie je. A ani Tvoja dcéra. Problém je sčasti v nás mamách, ale teraz nemyslím to, že si šla pomerne skoro do práce alebo že ste sa rozišli s otcom dcéry (ja som bola so synom doma 3 roky a hneď nato ďalšie 3 s jeho mladšou sestrou, manžel býva s nami a zapája sa do starostlivosti o deti až nadštandardne, a vidíš, správanie detí ako cez kopirák...). Ja keď sa zamyslím niekedy s chladnou hlavou nad tými výstupmi, čo občas so synom máme, uvedomím si, že často reagujem neprimerane – proste keď som unavená, nervózna z práce, nestíham alebo neviem rýchle zareagovať na nejakú synovu požiadavku, začnem zvyšovať hlas, odsekávať, strácať trpezlivosť a už to ide. Myslím, že syn má povahu po mne, a ako sa tu už písalo, ani my dospelí nevieme vždy spracovať svoje emócie, hoci deti sa to učia práve od nás ☹ Určite si spravila aj chyby (kto ich nerobí?), ale nevyčítaj si to príliš, ani to Ti k emocionálnej vyrovnanosti nepomôže. Mňa strašne ubíjajú tie vyhlásenia typu "deti sú Vaše zrkadlo" a pod., lebo na ich základe si pripadám ako najhoršia matka na svete. Áno, vezmi si k srdcu všetky rady odtiaľto, ako máš pracovať na svojom sebaovládaní, byť k dcére empatická, predvídať jej reakcie a skúsiť ich zmeniť, ale odfiltruj tie všelijaké odsudzujúce poznámky a povedz si, čo som tiež už viackrát čítal: že zmeniť výchovu nie je nikdy neskoro a každý deň dostávame šancu zlepšiť vzťahy so svojimi deťmi, aby sme boli my aj ony spokojné 🙂 Držím palce!
ja mam v blizkej rodine 3 deti v tomto veku ale taketo reakcie nemavaju. ak tak uplne vynimocne ze napr maju si dat sirup na kasel co im je nechutny. alebo raz za cas ked maju ochutnat jedlo co nechcu. ale vz asade nikdy ta reakcia nie je takatom podla mna citis velmi spravne potrebu zmeny vo vychove. citis sa bezmocna. potrebujes spat kontrolu. vies dieta sa do troch rokov nauci chapat ze aha aj druhi naju svoje potreby a ovladat svoje ego. toto nenastalo u tvojej dcerky a teraz to sposobuje problemy. skus so vyguglit respektovat a byt respektovan. skus pomenovavat nahlas svoje pocity. vidim ze si nahnevana nestastna. smutna. vidim ze kricis. vidim ze si si od hnevu lahla na zem. ak ti to pomaha je to v poriadku. co ine by ti mohlo pomoct? rozpravajte sa o tom co prezivaju druhy co prezivas ty. ked jen ieco hovoris cupni si k nej pozri sa jej do oci. chyt ju za ruky. janka viem ze by si sa radsej ostala hrat. kazdopadne je cas ist si umyt zuby a ist spinkat. chces ist hned teraz alebo sa so mnou pomojkat a ist potom? skus jej vzdy dat dve moznosti ze sa moze rozhodnut. zo srdca ti drzim palce. da sa to zvratit a opravit. bit ju za to by bolo nestastne riesenie ore vas obe. najma to komunikuj ze ona nie je zla ale toto spravanie nie je v poriadku. u nas doma sa nekrici ked niekto spinka. a ja ti slubujem ze ked budes spinkat budem davat pozor aby niekto nekrical a nezobudil ta. velmi sa lubime a preto si pomahame.
@juliet86 az mi vybehli slzy .. ďakujem za povzbudivý komentár 🙂 veľakrát reagujem aj ja prehnane pretože už sa to na mňa sype z každej strany a niekedy to už nedávam. Veľakrát problém nastane keď sa ponáhľame a v tom zhone je človek podráždenejsi a veci idú horšie ako za normálnych podmienok .. aj ona cíti zhon s potom je nervózna. Je veľmi šikovná chápe veci ktoré niektoré z deti v jej veku ešte ani nepočuli. Krásne kreslí učí sa už to čo prváci druháci a ide jej to .. len niekedy tá jej reakcia príde hneď a ja nemám ani šancu tomu zabrániť. Napríklad nevinná veta ako ideme si umyť zubky alebo vyber si pyžamo rozpúta doslova polhodinovú vojnu .. po novom reagujem tak že keď sa rozplače nechám ju tak a za dva tri minútky príde. Bez kriku bez vysvetľovania bez slova odídem a ona príde kľudná. Keď som sa k nej v Tom zápale jej hnevu prihovárala dopadlo to vždy ešte horšie. Tak sa snažím zmeniť tému alebo rev jednoducho odignorovať.
@sunny8 je jasne ze ti na nej a na vasom vztahu velmi zalezi. hladaj a nevzdavaj sa. neprijimaj co ti je proti srsti. tych technik je vela. napr. mozes skusit pevne objatie. niektore deti na to reaguju dobre niektore nie. dalej ked prejde jej zachvat mozes sa spytat: vies preco som odisla? je dolezite ako to ona vnima. mama ma nelubi ked placem? mama sa nezaujima o moju bolest? alebo naopak mama sa teraz potrebuje postarat o svoj pokoj a vie ze ti nevie teraz pomoct preto odchadza. alebo mama vie ze teraz potrebujes ist sama. prijima to a preto ide prec. ked budes chciet a vladat ja som tu pre teba. myslim si ze kludne kontaktuj ludi z respektovat a byt respektovan pripadne psychologa ktory sa naozaj zameriava na vztah a rodinnu vazbu. napr. institut virginie satirovej. mozte pouzit nejaku rozoravku napr. ked prasiatka rychlo stavali domcek aby ich nezjedol blk. brat ponahlanie ako hranie sa na rozpravku slubit si odmeni ak to zvladnete do budika lebo budik znamena ze vas pride zjest vlk a podobne. drzim ti palce. to zvladnes!!!
@sunny8 ja mam rovnako starú dcérku a to co píšeš je úplne normálne! Najradšej chodi bosá, v lete neriešim ale v zime jej dohovorim aspon ponožky a to ju aj tak naháňam po byte a o chvíľu je zas bosá! Umývanie to isté, poviem umyť ruky mydlom o chvíľu príde, že už som si ich umyla! Ja vždy privoniam a samozrejme ju pošlem nazad, lebo po mydle ani chýru! Zuby sa jej nechce lebo je straaaasneee unavená
Keď sa hráme človeče alebo niečo a keď prehra tak s dupotom ako sto slonov leti s placom do izby
Keď sa vráti tak jej proste vysvetlíme, že sa musí naučiť aj prehrávať, o tom je hra
A naozaj toto ani zďaleka nieje nezvladnutelne dieťa, ja už som bola svedkom kadečoho a to co robí tvoja mala je len slabý odvar 😉
to mi pripomenulo situaciu ked moj 2r syn sa hodil o zem a reval a moj muz sa ma pyta ci je toto normalne, ze podla neho by malo 2r dieta vediet zvladat emocie a hnev😀🙄
@bosorka2302 wau, aký múdry, ved niektorí ani dospelí nevedia zvládať návaly hnevu, nie tak 2ročné dieťa 😲
@sunny8 no neviem ale podla mna tie priklady co si uviedla sedia na vacsinu 5 rocnych deti. Jednoducho je to dieta, nenazvala by som ho nezvladnutelne.