Ahojte,ako zvladali vase deticky nastup do skolky? Moj syn rano pri odluceni place,potom uz vraj nie-hra sa,zapaja sa do cinnosti.Ked pridem a pytam sa, ako bolo v skolke,povie,ze dobre,ale ze uz tam nechce ist.Tak je to kazdy den,chodi tam zatial iba 2 tyzdne. Su tu aj mamicky,ktorych deti to zvladli bez placu?Ako sa vam to podarilo?🙂
Náš reval skoro celý rok.. býval často chorý, čiže si počas choroby odvykol a zas od začiatku.. v škôlke bol v pohode, má kamošov na ktorých sa teší, len tie rána býval boj.. som zvedavá aké to bude od septembra .. podľa mňa tie deti, ktoré neplačú, sú fakt svetlé výnimky, dieťa si tým prejde určite. A dva týždne je málo, adaptačný proces je 2 či 3 mesiace
Ja len, zle položená otázka. Ako bolo vo škôlke? Musíš sa pýtať inak. Čo ste dnes zaujímavé robili? Hral si dnes s petkom alebo jankou? Na nástenke máte krásne obrázky, ktorý je tvoj? Atď..
Môj syn plakal na druhý a tretí deň ráno potom už bol v pohode, za týždeň išiel na celý deň a odvtedy sa do škôlky každé ráno s pár výnimkami tešil 😊
Mám dve deti a ani jedno neplakalo ani raz. Staršia plakala keď ochorela, že jej chýba škôlka. Ja sa snažím vychovávať deti sebavedomé. Ešte pred nástupom sme stále o školke rozprávali ako sa tam budú hrať a budú spoznávať nové deti a kamarátov. Keď sme išli na ihriská, tak som sa im snažila vysvetliť základy fungovania s inými deťmi. Neubližovať, nedať si ubližovať, podeliť sa, poprosiť o hračku, zoznámiť sa. O škôlke som im vysvetlila, že ako ja chodím do práce, tak oni pôjdu do školky, aby nemuseli byť sami doma a mohli sa hrať s inými deťmi a zažívať nové dobrodružstvá. Povedala som im aj to, že isté tam budú aj deti čo im bude smutno za mamou a budú plakať, ale oni ich majú ukludnudniť, lebo mamička vždy príde po nich, lebo sa na nich teší rovnako ako oni na ňu. Že mamky proste do tej práce musia a je lepšie sa hrať v škôlke s inými ako byť sám smutný zatvorený doma.
Do škôlky chodí od apríla, každý deň ráno ide s placom, muž sa sťažuje, ze už vstáva s placom, že nie som doma. Podľa učiteľky sa v škôlke hra, sem tam mrnci, že maminka mu chyba, ale zapája sa do aktivít. Nevie si zatiaľ zvyknúť, no verím, že to príde.
Ja kvôli nemu chodím do práce čo najskôr, aby som ho mohla vyberať hneď, ako po spánku zjedia olovrant. Ráno ho vodí muž.
Moj nariekal 3 mesiace asi. Pytal sa vecer aj rano, ci musi do skolky a ak ano, narek, ak nie (vikend/prazdniny/choroba), tak vysmiaty ako slniecko. Casom to preslo, ale nechodil tam nejako rad, ani do skoly, hoci ma jednotky vacsinou.
To je štátna škôlka? Koľko má rokov? Teraz je prázdninový režim- iná trieda, iné deti, iné učiteľky. Nečuduj sa, že sa mu tam nechce chodiť.
V prvom rade je chyba že si ho dala do škôlky cez prázdniny......ide o zberné triedy, deti sú všetky staršie od tvojho, učiteľka sa mu v zbernej triede nikdy nebude venovať ako keby nastúpil v septembri medzi najmenšie deti do "jej" triedy....ak sa teda bavíme o štátnej škôlke.....ak o súkromnej a sú tam vekovo porovnateľné deti, tak ok......ono je obrovský rozdiel medzi deťmi čo majú 3roky a čo už majú skoro 4roky - tam je obrovský mílnik a hlavne vtedy, ak tie staršie deti už do škôlky chodia dlhšie.....
Moja dcéra neplakala ani jeden jediný krát. Ale moja zásluha to nie je, proste tam chcela ísť a hneď sa jej zapáčilo. Má uuuuuuuzasne pani učiteľky, ktoré sa naozaj vo svojom povolaní našli, to je jeden zo základov úspechu. A potom aj povaha, ona je smelá a spoločenská, medzi deťmi je vo svojom živle. A možno prispelo aj to, že vedela, že tam chodiť nemusí, lebo som bola na MD s mladším, takže to nebrala ako nevyhnutnú povinnosť. Myslím, že ranný plač je ale úplne normálny u mnohých detí, nás pred tým riaditeľka varovala, aby sme to ako rodičia až tak neprežívali, že deti si poplačú pri lúčení a po zavretí dverí už aj bežia k hračkám 🙂