Náhla zmena predškoláka
Ahojte, trápi ma nasledovný problém: Syn má 6 rokov. V septembri nastupuje do školy. Do škôlky chodí už tri roky. Zatiaľ s ním nebol žiadny problém. Patril medzi aktívne deti, neplakával. Ale pred týždňom sa zrazu všetko zmenilo. Ráno začal plakávať. Tiež v škôlke začal byť utiahnutý. Keď som sa ho spýtala čo sa mu stalo, tak povedal že sa bojí že pre neho neprídeme...nepomáha ani vysvetľovanie, nič... Nemáte prosím skúsenosti ako mu pomôcť. Ďakujem.
to som urobila, pýtala som sa či sa nič nestalo, povedala že nie, aj detí som sa pýtala a tie tiež o ničom nevedia.... :(
Niekto mu niečo povedal. Aj môj začal teraz štrajkovať. Ťahala som, ťahala, a zistila som viacero vecí. Jedna vec je že teraz bolo dosť chorých detí a boli všelijako podelení. Raz bol v jednej triede, potom zase v inej, potom mali takú učiteľku, potom hentakú. On má rád svoj kľud a poriadok a toto ho rozorvalo. Druhá vec. Popritom delení sa dostal k starším deťom, ktoré mu rozprávajú veci, ako že príu k nám domov a rozbijú nám to tu, rozoberú nám auto, prípadne zbijú psa. Dokonca vraj ublížia jeho malému bračekovi. Aj to že pre neho neprídeme už bolo Takže vysvetľujeme, že nič také sa jednoducho nestane. Ešte sa mi nepodarilo z neho vytiahnuť kto presne mu tieto veci hovorí, viem, že istú mieru tohoto správania musí zniesť, ale keďže mi príde, že toto je už trošku moc a keďže viem, že to bolo viacero detá a zaváňa mi to šikanou, idem to riešiť.
Uff.. no tohto sa obávam aj ja a tuším tiež že len tak sa zmeniť nemohol, musím to nejako z neho vytiahnuť... srdce mi to trhá keď ho vidím teraz takého zničeného.
@ivka79 mojej malej hovorila jej kamoska, ze na nu posle 3 psov, ta mala traumu zo psa v nasom dome a jeho majitela, do toho ta tapa jej tieto sprostosti rozpravala, tak mala vrestala kazde rano, ze nechce ist do skolky.... po dlhsej dobe sa mi to z nej podarilo dostat, len sme s ucitelkou oci otvarali - vobec sme o takom niecom nevedeli. nastastie sa to behom par dni ukludnilo ked ucitelka urobila poriadok s "kamoskou"
@0ria0 S deťmi sa nedeje nič. Ja si to pamätám ešte ako decko. Nebola som práve ten typ, čo sa o jeho priazeň bije celá trieda, takže podobné správanie som zažila aj ja. Akurát vtedy sa s tým nič nerobilo. Silnejší vyhráva, kto sa bojí, nech nechodí do lesa atď. Studený odchov. Deti sa správajú len tak, ako im to umožníme, čo im ukážeme plus niekedy si aj samé nakombinujú. Ale musím priznať, že je oveľa ťažšie zistiť šikanu na vlastnom dieťati, ako byť sám obeťou. Ako obeť trpíš, ale ako rodičovi ti to doslova trhá srdce a to nie som nejaký rozmaznávací typ rodiča.
Vzdy deti boli take mna napriklad prezývali okuliarnikom indickým dost som sa neplakala alebo spolužiačku odmietali ze smrdí ale v podstate si vzdy pamätám nejake dieta co bolo odstrčene a tak. V podstate problém majú vačšinou take tie slušnejšie a dobre deti, žiaľ .
a v skole v prvej triede - nehrame sa s tebou lebo nie si "cool"... ze toto budem riesit, to som +- cakala, ale ze hned v prvackej triede, to teda urcite nie.... ☹ 😠
@ivka79 Ahoj, to, že učiteľky, ani deti nevedia o ničom zlom, čo by sa prihodilo, môže znamenať, že sa prihodilo niečo celkom nevinné, čomu ani učiteľky, ani deti nepripisujú žiadny význam, ale Tvoj syn si to možno zle vysvetlil, alebo v ňom nejaká zdanlivo nevinná situácia spustila nejaké myšlienkové pochody, ktoré spôsobili jeho terajší stav. Alebo sa mu možno snívalo, ako ate poňho neprišli do škôlky a on tam zostal sám, niekedy bývajú sny veľmi silné, zanechajú hlboký dojem. Nemyslím si, že by sa syn bál, že pre neho neprídete len preto, že by mu to niekto povedal, má 6 rokov, to už má dosť rozumu, aby tomu neveril, hlavne, keď chodí do škôlky 3 roky a vždy ste po neho prišli.
Áno, áno, toto bolo. Ale, že prídem k tebe a roBijem, poslem na teba psov.
Súhlasím so všetkými. Ja sa asi pojdem poradiť s profi ak k tomu pride.
Teraz má len napada naučiť sepkajucim hlasom odpovedať, príď, ale už neodides. ; ) 😎
To posledné je super 🙂 To ho naučím.
Inak ešte si spomínam, že keď som robila lektorku v škôlkach, tak jeden chlapček nechcel ísť a strašne plakal. Nakoniec sme z neho vypáčili, že on sa bojí, že ho mama nenájde, lebo bude v učebni a nie v herni. Deťom niektoré bežné situácie prúdu strašidelné.
mohol mat jednoducho sen. my sme minule citali knihu o chrobakovi a husenici ktori isli pozerat co je v dome ludi, no celu noc som mala syna pri mne lebo sa v noci zobudil ze po dome nam chodi chrobak s husenicou a pozeraju co v nom mame. a mozno v hadke nejake dieta mu povedalo ze pre teba mama dnes nepride a toho sa zlakol. alebo videl ze pre nejakeho spoluziaka rodic neprisiel nacas.
ďakujem za odpovede. Tak cez víkend sa mi podarilo dostať z neho čo sa stalo. Jeden jeho kamarát mu dal facku a povedal mu že už nikdy nikto pre neho nepríde, že už ho nechceme. Dnes to idem poriešiť s učiteľkou nech ich trochu sleduje...uvidím. Ale už včera večer ho chytal stres... :(
Tak ráno klasika...bolesť brucha, plač..v škôlke stál ako zamrazený :( hovorila som s učiteľkou. Tvrdí že nič nespozorovala ale že bude striehnuť. Cestou som stretla aj dotyčného, jeho mama povedala že to riešiť nebude. A on povedal že sa s ním už nekamaráti... takže niečo sa stalo určite. Neviem či ho mám nechať doma, alebo čo...?!
@ivka79 My sme tiež zažili, že syn z ničoho nič nechcel chodiť do škôlky. V podstate zo dňa na deň. Pritom vždy tam chodil rád. Ale vypáčila som vtedy z neho, čo sa stalo. Tiež si viaceré decká povedali, že sa s ním nebudú hrať a pod. A zažili sme aj na základke, keď si ma učka zavolala, netušila som prečo. Že či syn dodržiava hygienu..., lebo s ním nikto nechce sedieť. Nejaké decká mu hovorili, že smrdí a on chudáčisko trpel a nič nám nepovedal... Takže asi tak,... a učiteľka namiesto toho, aby tie decká pozorovala, tak to riešila presne opačne. Syn je nadpriemerne inteligentný, slušne vychovaný, teraz v tretiaku na gympli, učiteľka ani nevie, že ho má v triede,... kamarátov našťastie má. Som šťastná, že som vychovala takéto dieťa, veď mi robí len radosť. Netvrdím, že je bezchybný 🙂 Ale to s tou hygienou ma teda dostalo, to Vám poviem. A táto pani si hovorí učiteľka?!
V každom prípade treba po príčinách pátrať. Na sebe viem, že som sa strašne ako dieťa bála, že ma niekde rodičia zabudnú... Nechápem a ani si nespomínam z akého dôvodu. Bola to taká moja detská fóbia..., ktorá mohla prameniť z toho, že keď ma naši cez prázdniny nemali kam dať, šupli ma na týždeň ku starým rodičom a vždy odchádzali tak, aby som to nevidela, lebo by som hroooozne plakala. Takže vlastne... áno, ten strach mohol aj z tohto vychádzať.
asi by som sa porozpravala s ucitelkou.